Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/72/2012 z 5. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. augusta 2012, sp. zn. 23Tos/72/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3112010411.1 Krajský súd Trenčín | 23Tos/72/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3112010411.1 | 2012-08-05 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 61 ods. 1 TZ, § 61 ods. 2 TZ, § 193 ods. 1 písm. c) TP, § 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., § 219 ods. 2 písm. j) zákona č. 140/1961 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04fda1ae-477f-4955-b6ce-c989d1912d21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3112010411.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/72/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010411
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112010411.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. augusta 2012 prejednal
sťažnosť odsúdeného

S. S. ,

nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., K. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 8Pp/39/2012-99 zo dňa 25.04.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

S. S. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3T/15/2002
zo dňa 09.02.2004 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1To/54/2004 zo dňa 19.11.2004
pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, 2 písm. j) Tr.zák. účinného
do 31.12.2005 a iné. Na výkon trestu nastúpil dňa 02.04.2003, koniec trestu pripadá na deň 17.04.2013.
Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie uplynula odsúdenému dňom 17.04.2009.

Uznesením Okresného súdu v Trenčíne, č.k. 8Pp/39/2012-99 zo dňa 25.04.2012 bol návrh odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr.por. s poukazom na
§ 61 ods. 1, 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. Sťažnosť odsúdeného bola
krajskému súdu predložená na rozhodnutie dňa 25.07.2012. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený
poukazoval na to, že počas celého výkonu trestu odňatia slobody sa svojím správaním snažil preukázať
svoje polepšenie, čo vyplýva aj z jeho hodnotenia z výkonu trestu. Je možné od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, čo môže preukázať počas skúšobného obdobia podmienečného
prepustenia. Jeho predchádzajúce žiadosti o podmienečné prepustenie boli predtým zamietnuté a on
do skončenia výkonu trestu už nebude mať možnosť podať ďalšiu žiadosť. Žiadal preto, aby krajský súd
zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr.por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.



Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v
celom rozsahu osvojil. Podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. č. 140/1960 Zb. môže súd odsúdeného podmienečne
prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa
ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Zo spisového materiálu vyplynulo, že na prevýchovu
odsúdeného, ktorý bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, už bolo v minulosti pôsobené aj trestami
odňatia slobody, ktoré vykonal a ktoré, ako to je zrejmé aj z predmetnej trestnej činnosti, pre ktorú je
vo výkone trestu odňatia slobody, nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný účinok. Podľa názoru
krajského súdu osoba odsúdeného nedáva žiadne záruky, že v prípade podmienečného prepustenia na
slobodu bude jeho náprava zavŕšená aj takýmto inštitútom Trestného zákona, a to aj napriek tomu, že z
výkonu trestu odňatia slobody je hodnotený kladne. Na druhej strane však jeho resocializačná prognóza
vyznela ako menej priaznivá, pretože u odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, má aj krajský súd dôvodné pochybnosti o tom, či prevýchova odsúdeného na
slobode v prípade podmienečného prepustenia bude riadne dovŕšená.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel potom krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná a túto potom v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.