Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/167/2012 z 10. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 10. januára 2013, sp. zn. 2Cob/167/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7906210377.1 Krajský súd Košice | 2Cob/167/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7906210377.1 | 2013-01-10 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Akciová spoločnosť Citované ustanovenia: § 103 OSP, § 83 OSP, § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/700195da-517e-421a-b2ee-7379e89edaa0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7906210377.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/167/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906210377
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7906210377.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Z.. Z. A., nar. XX.X.XXXX, ul. K. č. XXXX/XX, XXX XX R.,
zastúpeného splnomocneným zástupcom: Ing. Štefan Čeľovský - AGROREÁL Trebišov, Cukrovarská
2/21, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: H. s poliklinikou R., a. s., so sídlom Ul. K. č. XXXX/XX,
XXX XX R., P.: XX XXX XXX zastúpený advokátom JUDr. Máriom Keletim, so sídlom Ul. Hlavná 36,
981 01 Hnúšťa, o neplatnosť odvolania žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.2.2012, č.k. 11Cb/71/2006-891 v znení opravného
uznesenia zo dňa 31.7.2012, č.k. 11Cb/71/2006-941 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v znení opravného uznesenia a konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci
samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal, aby súd určil, že uznesenie S. H.
s poliklinikou R., a.s. č. X zo dňa XX.X.XXXX je neplatné.

Po začatí konania žalobca niekoľkokrát navrhol zmenu návrhu na začatie konania, rozšíril okruh
účastníkov konania až nakoniec na pojednávaní konanom dňa 26.1.2012 upresnil petit návrhu v tomto
znení: „odvolanie žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa H. R., a.s., uznesením predstavenstvom H.
R. a.s., zo dňa XX.X.XXXX, je neplatné.“

Súd uznesením pripustil úpravu petitu.

Súd na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým
rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neopodstatnená,
hlavne s poukazom na skutočnosti a dôvody, ktoré súd uviedol už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach a na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na ktorých dôvodoch v celom rozsahu trvá.
Zároveň súd poukazuje aj na platnosť uznesenia predstavenstva, čo Obchodný zákonník výslovne
nerieši, čo je však nutné riešiť v súlade s ustanovením § 1 ods. 2/ Obchodného zákonníka. Jednou zo
zásad, ktorou sa riadi Obchodný zákonník je zásada, že súd môže zásadne zasahovať do vnútorných
pomerov obchodnej spoločnosti len zákonom stanovených prípadoch a zákonom stanovených
podmienok. Predmetná zásada sa prejavuje v ustanoveniach Obchodného zákonníka, určujúcich
prípustnosť a podmienky zásahu súdu do vnútorných záležitostí spoločnosti. Jedným z týchto ustanovení
sú aj ustanovenia § 131 a § 183 Obchodného zákonníka, ktoré stanovujú, kto a za akých podmienok



môže napadnúť na súde platnosť uznesenia valného zhromaždenia a súčasne i to, že inak ako podľa
ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka platnosť uznesenia valného zhromaždenia nie je možné
napadnúť. Účelom takejto úpravy je na jednej strane umožniť určitému okruhu osôb, spojených s
obchodnou spoločnosťou, na ktorých právne postavenie môže mať rozhodnutie valného zhromaždenia
značný vplyv, domáhať sa jeho rozhodnutia za neplatné, čo by bolo v rozpore so zákonom a stanovami
spoločnosti a na druhej strane by sa minimalizovala možnosť zásahu súdu a tretích osôb do vnútorných
pomerov spoločnosti.

Obmedzením okruhu osôb, oprávnených podať návrh na vyslovenia neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia a stanovenie lehoty pre podanie takéhoto návrhu, súčasne Obchodný zákonník sleduje
zaistenie právnej istoty tak spoločnosti (ich akcionárov a orgánov), ako aj tretích osôb. Keďže Obchodný
zákonník nepripúšťa napádať žalobou na súde platnosť rozhodnutia ďalších orgánov spoločnosti,
je možné z toho vyvodiť záver, že nie je možnosť tieto rozhodnutia napadnúť žalobou na súde,
resp. že súd nie je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmavať. Vzhľadom na to, že sa jedná o
kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka, je vylúčené, aby súd svojim rozhodnutím zasahoval do
právomoci orgánov akciovej spoločnosti. Stanovený postup vychádza z toho, že valné zhromaždenie
je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, keď jeho prostredníctvom realizujú spoločníci právo podieľať
sa na riadení spoločnosti a prijímať rozhodnutia, zásadným spôsobom ovplyvňujúce ďalšiu existenciu
a činnosť spoločnosti vrátane rozhodovania o personálnom zložení ďalších orgánov spoločnosti, zatiaľ
čo ďalšie orgány spoločnosti plnia funkcie smerujúce k zaisteniu riadneho chodu spoločnosti a to
predstavenstvo k jeho obchodnému vedeniu a dozorná rada, ku kontrole jeho činnosti. Do výkonu
pôsobnosti týchto orgánov teda do obchodného vedenia a kontroly, akcionári resp. valné zhromaždenie
priamo zasahovať nemôžu a môžu zásadne ovplyvňovať len prostredníctvom rozhodovania o ich
personálnom zložení. Je vylúčený, ako je aj vyššie uvedené, zásah súdu do rozhodovacej činnosti
predstavenstva a dozornej rady, lebo by mohli ochromiť a znemožniť každodenný chod spoločnosti,
čo je v záujme jeho riadneho fungovania nežiadúce. V prejednávanej veci by nebolo možné aplikovať
ani ustanovenie článku 36 Listiny základných práv a slobôd, z ktorého ustanovenia vyplýva, že sa
každý môže domáhať stanoveným postupom svojho práva prostredníctvom nezávislého a nestranného
súdu. S poukazom na to, že zákonodarca možnosť preskúmania rozhodnutí nižších orgánov spoločnosti
súdom nepripustil úmyselne, nie je možno použiť ustanovenie § 131 a § 183 Obchodného zákonníka
ani analogicky. Pokiaľ by tak súd urobil, poskytol by žalobcovi viac práv tým aj vyššiu ochranu, než
mu podľa zákona patrí a to na úkor ostatných účastníkov konania. Takto by sa súd dopustil svojim
postupom porušenia článku 36 Listiny základných práv a slobôd, práve v neprospech týchto účastníkov.
Vzhľadom k záveru, že návrhom podľa ustanovenia § 131 a 183 Obchodného zákonníka nie je možné
domáhať sa vyslovenia neplatnosti rozhodnutia nižších orgánov spoločností, a to ani analogicky, súd
aj z uvedeného dôvodu návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Žalobu žalobcu súd nepovažoval za
dôvodnú ani podľa § 80 písm. c/ O. s. p., čo zdôvodnil aj v predchádzajúcich svojich rozhodnutiach. V
súvislosti s právnym posúdením vyššie uvedených skutočností súd poukazuje aj na uznesenia NS ČR
sp. zn. 29 Odo 442/2004 a obdobne na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obdo 20/2009.

Opätovne súd poukazuje aj na ustanovenie § 187 ods. 1/ písm. k/, § 191 ods. 1/ zák. č. 513/1991 Z.
z. Obchodného zákonníka, na články Stanov, Štatútu a Organizačného poriadku, keď predstavenstvo
má právo odvolať generálneho riaditeľa z jeho funkcie, jeho rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi
predpismi a je platné.

V danom prípade, keďže právomoc voľby a odvolávania generálneho riaditeľa nie je zákonom ani
stanovami vymedzená do pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného, je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 191 ods. 1/, článku X. stanov, ako aj článku I. štatútu predstavenstva, keď predstavenstvo
akciovej spoločnosti malo a má právo odvolať generálneho riaditeľa z jeho funkcie, jeho rozhodnutie
je v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj článkom 15 ods. 1/ organizačného poriadku a je
platné. Vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa predstavenstvom v súlade
s platnými právnymi predpismi je možné odvolať aj bez uvedenia dôvodu a odôvodnenia rozhodnutia,
súd sa ďalej dôvodmi odvolania nezaoberal, ako to už aj vyššie uviedol, keďže takéto konanie by bolo
nad rámec dokazovania, vykonané dôkazy by boli právne irelevantné a nesúviseli by s predmetom tohto
konania.



Vzhľadom na to, že na Okresnom súde Michalovce prebieha konanie o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru v pracovnoprávnej rovine, ani touto skutočnosťou sa súd nezaoberal, keďže z
uvedeného dôvodu na tomto návrhu žalobca ani netrval a na ktorú skutočnosť sa vzťahuje odlišný
právny režim a iné právne predpisy, ako aj vnútorné predpisy žalovaného, ako voľba žalobcu za člena
predstavenstva, v zmysle úpravy Obchodného zákonníka.

Pokiaľ krajský súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia všeobecne poukázal na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1/ Ústavy a článku 36 ods. 1/ Listiny základných práv a slobôd,
prvostupňový súd sa v priebehu celého konania riadil predmetnými ustanoveniami a v súvislosti so
zmenou návrhu je potrebné poznamenať, že od počiatku prvostupňový súd rozhodoval a vykonával
dokazovanie len v súvislosti s neplatným odvolaním žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa, všetky
podania žalobcu posudzujúc ich podľa obsahu boli totožné a napádali neplatnosť odvolania žalobcu z
funkcie generálneho riaditeľa.

V neposlednom rade prvostupňový súd je toho názoru, že krajský súd má možnosť zmeniť rozhodnutie
tunajšieho súdu, hlavne ak je iného právneho názoru, ak má za to, že prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a dostatočne zistil skutkový stav, ako je to v danom prípade a naviac,
keď už účastníci nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 151 ods. 3/ O. s. p., keď v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov, uplatňovaných v konaní,
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej. S poukazom
na citované ustanovenie, súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže v predmetnej veci sa jedná o väčší počet
nárokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam a spornú právnu vec naviac nesprávne
právne posúdil na podklade čoho napádam rozsudok prvostupňového súdu z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p..

Žalobca pred začatím pojednávania žiadal upraviť petit žaloby (str. 18 posledný ods. zhora rozsudku)
napriek tomu, že súd zmenu petitu prijal uznesením na pojednávaní, rozhodoval však o neplatnosti
odvolania žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa. Čím súd v úvode rozsudku v rozpore z ust. § 157
ods. 1 nesprávne označil prejednávanú vec.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že odvolanie žalobcu z funkcie generálneho
riaditeľa H. R., a.s., S. NsP a.s. R. zo dňa 11.8.2006, je neplatné.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.sp. a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.

Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 26.1.2012 odvolací súd zistil, že na uvedenom pojednávaní
súd pripustil úpravu petitu v tomto znení: „odvolanie žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa H. R., a.s.,
uznesením predstavenstvom H. R. a.s., zo dňa 11.8.2006, je neplatné. Okresný súd vyhlasuje, že
pracovný pomer Z.. Z. A., ako generálneho riaditeľa H. s poliklinikou R., a.s. aj na ďalej trvá.“



Z obsahu žaloby na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.2.2007 odvolací
súd zistil, že na Okresnom súde Michalovce prebieha konanie o vyhlásenie, že skončenie pracovného
pomeru zo strany H. s poliklinikou R., a.s zo dňa 5.2.2007 okamžite, za neplatné.

Z obsahu výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka č. 1350/V, odvolací
súd zistil, že žalobca bol v období od 22.7.2006 do 5.2.2007 zapísaný ako člen predstavenstva a
generálny riaditeľ.

Žalobca mal teda v žalovanej obchodnej spoločnosti dva rozdielne vzťahy. Na jednej strane ako člen
predstavenstva -teda vzťah upravený zák. č. 513/1991 Obchodným zákonníkom a na druhej strane -
pracovnoprávny vzťah generálneho riaditeľa upravený zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníkom práce.

Išlo tu teda o dva oddelené právne vzťahy upravené s rôznymi právami a povinnosťami z nich
vyplývajúcimi. Funkciu generálneho riaditeľa nie je možné zamieňať s funkciou konateľa, pretože funkcia
generálneho riaditeľa bola založená pracovnou zmluvou.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 83 O.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Ustanovenie § 83 O.s.p. vyjadruje prekážku súdneho konania „litispendencia“, ktorá bráni tomu, aby
prebiehalo na súde súdne konanie v tej istej veci.

Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde v SR je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov
- rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

Litispendencia je procesnou prekážkou, ktorú musí súd zo súdnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa
na to, kedy túto prekážku zisti alebo kedy táto prekážka vznikla.

Z obsahu žaloby na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (čl. 234) odvolací súd zistil, že
uvedené konanie má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania - odvolanie generálneho
riaditeľa a rovnaké skutkové okolnosti, z ktorých sa odvodzuje právo.

Podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Keďže v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. d) rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.