Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/244/2015 z 29. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. marca 2016, sp. zn. 7CoP/244/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7213228866.3 Krajský súd Košice | 7CoP/244/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7213228866.3 | 2016-03-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af47c7e6-85d3-437e-957c-61e88cc91104 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7213228866.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/244/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213228866
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213228866.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z.
B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa rodičov: I. E.Í. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici Y.. P. č. XX v U. zastúpenej JUDr. Zuzanou
Semanovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Garbiarskej č. 5 a Ing. Z.
B. nar. XX.X.XXXX bývajúcom U. C. č.XXX U.M. - E. zastúpeného JUDr. Matúšom Lemešom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Kuzmányho č. 29 v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. Romane na čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 20.5.2015 č.k. 11P 74/2014-466 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 28.7.2015 č.k. 11P 74/2014-497 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti otca v období od
13.11.2013 do 31.12.2013, za ktoré obdobie zaviazal matku prispievať na výživu maloletej sumou 75 €
mesačne a dlžné výživné za toto obdobie v sume 62,50 € zaviazal matku zaplatiť otcovi do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Mal. Z. za obdobie od 1.1.2014 do budúcna zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. Z. za obdobie od 1.1.2014
do 28.1.2015 v sume 160 € mesačne a dlžné výživné za toto obdobie v sume 1.361,25 € zaviazal otca
zaplatiť matke do 30. dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu alternatívne zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
II pod sp.zn. 27P 34/2014 rozsudkom zo dňa 3.12.2014 bolo manželstvo rodičov mal. Z. rozvedené.
Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 250
€ mesačne. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 28.1.2015. Poukázala na to, že 7.6.2013
bola nútená utiecť zo spoločného rodinného domu v dôsledku fyzického, psychického a ekonomického
týrania otca maloletej. Uviedla, že po narodení mal. Z., keď s ňou bola na rodičovskej dovolenke otec
jej neprispieval na výživu dieťaťa v dostatočnej sume napriek tomu, že jeho príjem bol postačujúci.
Potreby maloletej zabezpečovala z rodičovského príspevku a požičiavala si od svojho manžela finančné



prostriedky na zabezpečovanie plnohodnotnej stravy a oblečenia pre maloletú, ktoré však musela stále
vrátiť. Celú túto situáciu zvládala za finančnej pomoci svojich rodičov. Náklady na maloletú sa zvýšili
podstatne v dôsledku onkologického ochorenia, keď bola vo veku dvoch rokov a potrebovala nákladnú
liečbu, doplnky a výživu, aby zvládala chemoterapiu a aj vtedy jej museli vypomôcť finančne jej rodičia.
Po jej odchode zo spoločnej domácnosti otec bránil jej stretávaniu s maloletou, vymenil zámky na
spoločnou rodinnom dome a v prípade príchodu do rodinného domu okamžite zavolal príslušníkov
policajného zboru a doposiaľ ona, ani mal. Z. nemajú prístup do ich spoločného rodinného domu a na
Okresnom súde Košice II je vedené konanie o určenie, že dom patrí do BSM manželov a konanie je
vedené pod sp.zn. 42C 73/2014. Vytkla konajúcemu súdu, že nesprávne zhodnotil možnosti, schopnosti
a majetkové pomery otca, keď určil výživné sumou 160 € mesačne, podstatne nižšou ako v konaní
o rozvod manželstva, pretože nevychádzal z objektívneho posúdenia príjmových pomerov rodičov a
taktiež aj z objektívneho vyhodnotenia nákladov na 14-ročné dieťa. Prvostupňový súd nezohľadnil
zmenu pomerov na jej strane, ktorými sú zvýšené náklady na zmenu okolností, keďže mal. Z. od
septembra 2014 nastúpila na strednú školu, čím sa výrazne zvýšili jej náklady na maloletú. Maloletá
študuje na Gymnáziu Park mládeže v bilingválnej sekcii a v čase od januára 2014 až doposiaľ o maloletú
sa nepretržite stará ona. V priebehu prvostupňového konania predložila podrobné vyčíslenie všetkých
pravidelných aj nepravidelných platieb pre maloletú, preukázala ich pokladničnými bločkami na bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace
s platením školských povinností dopravou a podobne. Na strane otca súd vychádzal z mzdového
listu, kedy bol otec PN, nakoľko účelovo liečil svoje chronické ochorenie krčnej chrbtice, v dôsledku
čoho mal aj znížený príjem. Ostatné mesiace chodieval do zamestnania, súd však pri rozhodovaní
túto okolnosť nezohľadnil, pričom jeho hrubý mesačný príjem podľa mzdových listov bol v priemere
od 1.560 do 1.700 €, v čistom 1.205 až 1.228 €, teda zohľadnený bol nižší príjem za celé uvádzané
obdobie. Poukázala na to, že otec v tom čase nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem mzdy v
deklarovaných mzdových listoch, otec poberal aj ďalšie benefity od zamestnávateľa ako sú 13. a 14.
plat, mesačné variabilné mzdové ohodnotenie, stravné, relaxačné kupóny v hodnote 82 €, rekondično-
ozdravné pobyty a služobný mobilný telefón. Otec maloletej sa podieľal aj na svetovej obchodnej burze,
z ktorej dodnes nie je známy výnos. V pravidelných mesačných výdavkoch otec uvádzal aj splátku
za auto Citroen C4 280 €, pričom poslednú splátku za auto splatil už v roku 2013, pričom aj na tieto
skutočnosti súd upozornila. Poukázala na svoj príjem, ktorý súd bral do úvahy spriemerovaním jej čistého
priemerného zárobku približne od 650 € do 670 €, čo je približne polovica priemerného zárobku otca.
Vytkla konajúcemu súdu, že zohľadňoval platby otca, hoci boli počas mesiaca nepravidelné a v nízkych
sumách, napr. iba 3 €, pričom tieto nie je možné považovať za výživné. Konštatovala, že výživné je
pravidelne opakovaná alebo dohodnutá, príp. určená platba z mesiaca vopred k rukám matky na výživu
maloletej a nie úhrada vreckového, či akejkoľvek inej platby dohodnutá vopred medzi otcom a maloletou
na úhradu jej platieb, na ktoré ona nemala dosah vzhľadom na situáciu v rodine. Konštatovala, že pri
určení vyživovacej povinnosti súd ma prihliadať aj na tú skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Otec v mesiacoch november a december 2013 sa podieľal na starostlivosti maloletej
iba minimálnymi nákladmi. Vyslovila názor, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné za
rozhodné obdobie v sume 250 € mesačne.

Súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 28.7.2015 č.k. 11P 74/2014-497, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 20.8.2015 opravil záhlavie rozsudku tak, že správne meno a priezvisko matky má znieť
I. E..

Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Výroky rozsudku o výchove mal. Z., zastupovaní a spravovaní jej majetku neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2
O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o určení
výživného a dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.



a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne, predovšetkým v záujme maloletej
rozhodol o určení vyživovacej povinnosti k mal. Z.. Zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého
rozsudku sú odôvodnené potreby maloletej, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch
rodičov. Odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa sú nielen výživa vo vlastnom zmysle slova,
ale aj ďalšie potreby ako šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná, závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, pričom ak to možnosti a schopnosti
rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov. Možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú dané ich reálnymi príjmami, nevyhnutnými
životnými nákladmi rodičov a zároveň je potrebné prihliadať aj na pomer zabezpečovania osobnej
starostlivosti o dieťa tým ktorým z rodičov. V tomto prejednávanom prípade bola mal. Z. za obdobie
od 13.11.2013 do 31.12.2013 zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý v tom čase zabezpečoval
jej starostlivosť a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou 75 € mesačne, pričom
vychádzal z príjmu matky v tomto období v sume 657,26 € a príjmu otca 972 €. Vzhľadom k tomu,
že mal. Z. od 1.1.2014 sa nachádzala v osobnej starostlivosti matky súd prvého stupňa správne s
prihliadnutím na vôľu maloletej, ako aj stanoviská oboch rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a o rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozhodol
podľa rozsahu príjmových pomerov oboch rodičov po zistení vyžiadaním odpisov mzdových listín od
zamestnávateľov, v ktorých bolo preukázané, že čistý priemerný mesačný príjem matky v období od
februára 2014 do júla 2014 bol 665 € a otca 992 € mesačne. Zároveň súd prvého stupňa správne skúmal
nielen pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletú tým ktorým z rodičov, ale aj odôvodnené
potreby maloletej súvisiace so školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, krúžkovou činnosťou,
stravovaním, zabezpečovaním hygienických potrieb, nákladov na lekárske vyšetrenia, zdravotnícke
potreby a podobne. Súd prvého stupňa správne poukázal na príjmy rodičov, ktoré vyplynuli aj z odpisov
mzdových listín oboch rodičov a v tomto smere je odvolacia argumentácia matky ohľadne účelovosti
liečenia chronického ochorenia otca, v dôsledku čoho mal znížený príjem, bezpredmetná. Zistený
skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky
uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a
matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie
o určení výživného. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové
okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov účastníkov, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená
ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k reálnym
príjmovým, ako aj majetkovým pomerom oboch rodičov a stotožnil sa s úvahou súdu prvého stupňa, že
výživné 75 € mesačne za obdobie od 13.11.2013 do 31.12.2013, ktoré je matka povinná prispievať na
výživu mal. Z. a výživné 160 € mesačne, ktoré je otec povinný prispievať na výživu mal. Z. od 1.1.2014
do budúcna, je v súlade s reálnymi príjmovými a majetkovými pomermi matky, ako aj otca. Zákonnými
kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. Z. vyplývajúcim z ustanovení Zákona
o rodine citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sú odôvodnené potreby maloletej, ako
aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však limitujú uspokojovanie odôvodnených
potrieb maloletej. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletej podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a mal. Z. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
na seba berie. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného
je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje,
pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Pokiaľ matka namieta nedostatočné



zistenie skutkového stavu veci v rozsahu napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa o určení
výživného, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v merite veci o určení výživného pre
mal. Z., pretože príjmové schopnosti rodičov súd zisťoval vyžiadaním odpisov mzdových listov rodičov
za rozhodné obdobie od ich zamestnávateľov a námietka matky o účelovosti práceneschopnosti otca
preukázanej lekárskou správou, v dôsledku čoho sa otcovi znížil v tomto období príjem, nie je právne
relevantná. Odvolací súd dodáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené
účastníkom konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo
zistí inými dôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 O.s.p.). V konaniach starostlivosti súdu o maloleté
deti platí vyšetrovacia zásada (§ 120 ods. 2, 3 O.s.p.), z ktorej vyplýva, že súd je povinný zisťovať
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania
a podľa ust. 153 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný návrhmi účastníkov, preto odvolacia námietka matky
o nesprávnom postupe konajúceho súdu a následne o prijatí jeho záverov o výške výživného, ktoré
sú podľa matky skutkovo nedostatočne podložené, je nedôvodná a odvolací súd zdôrazňuje, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého
stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a len odlišný názor matky vo
vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie
nezákonným. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti
dôležité pre rozhodnutie o určení výživného pre mal. Z., správne vyčíslil aj dlžné výživné za jednotlivé
obdobia a správne rozhodol aj o spôsobe jeho zaplatenia, s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú
súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje, pretože vychádzajú zo
zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa v preskúmavanej časti o určení výživného a dlžnom
výživnom spĺňa základné obsahové náležitosti a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov
prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a odvolací
súd sa ním v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vo vzťahu k
relevantným odvolacím námietkam matky doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.