Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/256/2013 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2014, sp. zn. 6Co/256/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4111239297.2 Krajský súd Nitra | 6Co/256/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4111239297.2 | 2014-03-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/44d37bf9-6d06-4fa5-81dd-ba9b9bda3872 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4111239297.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/256/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111239297
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111239297.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený: Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír,
proti odporkyni: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO:
42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku,
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 5.081,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo 17. septembra 2013 pod č. k. 8C/99/2012-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu
trov konania. V odôvodnení uviedol, že o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 146
ods.1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), keďže mal za to, že práve v tomto
prípade boli splnené podmienky pre použitie uvedeného ustanovenia, nakoľko aj keď k zastaveniu
konania došlo z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa, tento úkon bol urobený pred začatím
konania vo veci samej, a preto nebolo potrebné posudzovať vec podľa § 146 ods. 2 OSP. Navyše
vedľajší účastník podaním zo dňa 07.02.2012 iba oznámil vstup do konania a žiaden iný úkon vo veci
neurobil.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane
odporkyne. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ OSP. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania a teda súd mal rozhodnúť podľa § 146 ods.
2 OSP a mal mu priznať náhradu trov konania. Uviedol, že samotný vstup do konania bol efektívnym pre
ochranu spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov, kde mu bolo právo na náhradu
trov konania priznané. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu prizná
náhradu trov konania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutím prvostupňového súdu. Poukázal na zákon o ochrane spotrebiteľa z ktorého vyplýva,
že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa - podávanie žalôb podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že vedľajší účastníkovi zo svojej podstaty musí
byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, bez vedomostí



o prejednávanom prípade. Úkony vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie a bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Poukázal
na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov. K otázke použitia ust. § 137 OSP uviedol, že združenie
vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a odporcu v konaní ani nezastupuje. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 118,21 eura s DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré mu
predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP) prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 OSP potvrdil.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v
konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej
osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sa považuje aj
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je účinné od 15.10.2010, bolo zavedené do Občianskeho
súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa uznesením
zo dňa 23.04.2013 č. k. 8C/99/2012-42 konanie vo veci zastavil a o náhrade trov konania účastníkov
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách
konania postupoval podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o trovách
vedľajšieho účastníka tak, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania, pričom taktiež
aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Vedľajší účastník zdieľa postavenie účastníka na strane ktorého
vystupuje, t. j. v danom prípade odporkyne. Ak teda vo vzťahu k odporkyni rozhodol o trovách konania
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, správne je jeho rozhodnutie aj pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho
účastníka. Vedľajší účastník namieta, že súd mal rozhodovať o trovách konania podľa § 146 ods. 2
OSP a mal mu priznať náhradu trov konania. S touto jeho námietkou sa v danom prípade odvolací súd
nestotožňuje.

Z obsahu spisu bolo zistené, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania prípisom zo dňa 15.02.2012,
pričom zároveň žiadal doručiť návrh s prílohami a súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Navrhovateľ
zobral návrh späť pred tým, ako sa začalo pojednávanie. V dôsledku tohto dispozitívneho úkonu
bolo konanie zastavené. V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo
všeobecnosti postupuje podľa § 146 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj dve výnimky, ktoré sa nachádzajú v
ust. § 146 ods. 2 OSP.

Ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta OSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania za
zastavené konanie, toto zavinenie môže byť na strane navrhovateľa aj odporcu. V preskúmavanom
prípade vzal navrhovateľ návrh späť bez toho, aby odporkyňa plnila, preto by odporkyni a vedľajšiemu
účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Odvolací súd je
však toho názoru, že ani v tomto prípade by odporkyni (a vedľajšiemu účastníkovi) náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na ust. § 150 OSP.



Právny zástupca vedľajšieho účastníka len oznámil vstup do konania a žiadny iný kvalifikovaný úkon
vo veci neurobil. Odvolací súd skúmal, či takto vyčíslené a uplatnené trovy zo strany vedľajšieho
účastníka boli účelne vynaložené trovy konania. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v danom prípade, procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku
47 ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené
trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné vynaloženie
alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v prípade, ak má účastník právo na náhradu
trov konania, každý úkon a každé platenie trov konania treba posudzovať samostatne. To platí ako na
trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i na trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností.

Odvolací súd dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov konania zo strany vedľajšieho účastníka.
Uvedené je možné vyvodiť z postupu vedľajšieho účastníka, ktorý bez vedomosti o danom spore
zahlásil vstup do konania. Odvolací súd konštatuje, že samotné združenie je vytvorené za účelom
ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej
pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky
nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj
napriek uvedeným skutočnostiam dal v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na
náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými
princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval
za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon - vstup do konania,
keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu
vedomosť a ani nekontaktoval odporkyňu, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje. Nutnosť a
opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z
hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Navyše len samotným zahlásením o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania, bez predchádzajúcej vedomosti o spore, ani nemôže dôjsť k naplneniu podstaty právneho
úkonu, za ktoré by v zmysle zákonných ustanovení vôbec mohla byť priznaná odmena. Odvolaciemu súd
sa žiada povedať, že vyúčtovanie odmeny za takéto blanketné podanie zo strany vedľajšieho účastníka
je neetické, nemorálne a uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské
združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych
podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní do ktorého vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu
trov právneho zastúpenia aj v prípadoch, kedy neurobil vo veci žiadny kvalifikovaný, odborný úkon, ktorý
by si vyžadoval úplné vysokoškolské právnické vzdelanie, vrátane požadovanej advokátskej praxe. Z
uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s §
142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že
navrhovateľ síce podal vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka, avšak obsah tohto podania je
totožný s obsahom podaní navrhovateľa v desiatkach iných, obdobných sporoch a teda nemožno
hovoriť o účelnosti takéhoto podania. Odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné také vyjadrenie
navrhovateľa, ktorého obsah pozná už z iných spisov v rámci svojej vlastnej rozhodovacej činnosti,
nakoľko je argumentačne totožné a tento úkon navrhovateľa považoval za účelový (získanie finančných
prostriedkov za úkon).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.