Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/322/2010 z 21. 9. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. septembra 2011, sp. zn. 1Co/322/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7908217528.2 Krajský súd Košice | 1Co/322/2010 | ECLI:SK:KSKE:2011:7908217528.2 | 2011-09-21 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/222fb0af-726f-4fa2-b4c3-8bf6d1fb8644 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7908217528.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/322/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908217528
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Babjaková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7908217528.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily
Babjakovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v právnej veci navrhovateľa I. G. S.F.
S..X..F.., E. S.. T. W. Met XX/XX, S., U.: XX XXX 477, zastúpeného JUDr. Jurajom Füzerom, advokátom
v Trebišove, M. R. Štefánika 1256/22, proti odporcom: 1/. O. G.K., E.. X.X.XXXX, bytom D., E. XXXX,
D., Č. X., a 2/ A. G., E.. X.X.XXXX, I. X. A. XXXX, I., X. A., P., Z., o zaplatenie 1.721,47 euro istiny s
prísl., o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k. 6C 54/2010-73 zo dňa
3. mája 2010 v znení opravného uznesenia, č.k. 6C 54/2010-79 zo dňa 17. septembra 2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
1.721,47 euro s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia a na trovách konania
titulom zaplateného súdneho poplatku 103,23 euro a trovy právneho zastúpenia 208,56 euro na účet
právneho zástupcu navrhovateľa. Opravným uznesením opravil výrok rozsudku tak, že túto povinnosť
majú obaja odporcovia spoločne a nerozdielne.

Takto prvostupňový súd rozhodol, o návrhu navrhovateľa, aby odporcovia ako nájomcovia bytu č. X na
ul. S.. T. W. Met K. Se boli zaviazaní na zaplatenie dlhu z vyúčtovania služieb za obdobie rokov 2005 a
2006 súvisiacich s užívaním bytu, ktorého nájomcami boli od roku 2003. Tento dlh mal prvostupňový súd
preukázaný z vyúčtovania žalobcu a odporkyňa v 2. rade, ktorá sa zdržuje v Z., ho ešte dňa 25.7.2006
prostredníctvom svojej matky aj uznala. Pretože išlo o spoločný dlh odporcov ako spoločných nájomcov
bytu, na zaplatenie dlhu z vyúčtovania boli zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca v 2. rade. Posudzujúc jeho odvolanie podľa obsahu
je zrejmé, že rozsudok prvostupňového súdu žiada zmeniť a návrh voči nemu zamietnuť. Poukazoval
na to, že od roku 2005 žije v Č., s odporkyňou sa rozviedol a jeho súčasná situácia mu neumožňuje dlh
uhradiť, pretože má tri deti a sú na sociálnych dávkach.

Navrhovateľ žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
podľa § 219 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdil.



V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach vyplývajúcich z
ustanovenia § 42 ods. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozhodnutiu vo veci samej pritom možno podať len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ods. 2
tohto ustanovenia tak, ako boli aj v poučení napadnutého rozsudku uvedené.

Dôvody odvolania odvolací súd posudzuje nielen podľa toho, ako ich označí odvolateľ, ale z obsahu
odvolania.
V danom prípade odvolací súd odvolanie odporcu v 1. rade posúdil ako odvolanie podané podľa § 205
ods. 2 písm. e/ O.s.p. (že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené), pretože tento v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré v
prvostupňovom konaní neuviedol. Tento odvolací dôvod je však v zmysle § 205a O.s.p. možné použiť
len vtedy, ak skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4

d) účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

V danom prípade odporca v 1. rade v odvolaní neuvádza námietky procesného charakteru (písmeno
a/ a b/ ustanovenia § 205a), ale skutočnosti vecného charakteru, takže vo vzťahu k nim bolo potrebné
skúmať, či sú splnené podmienky vyplývajúce z písmena c/ a d/ tohto ustanovenia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obaja odporcovia sa nachádzajú v cudzine na známej adrese
(odporca v 1. rade v Č. a odporkyňa v 2. rade K. Portugalsku), pritom niektoré súdne zásielky im boli
doručené a niektoré boli vrátené, pretože ich neprevzali. Na adresu odporcu v 1. rade v Č. X. (kde bol
dňa 23.9.2010 prevzatý aj napadnutý rozsudok, proti ktorému podal včas odvolanie) bolo doručované
aj uznesenie, č.k. 6C 54/2010-66 zo dňa 26.3.2010, ktoré o.i. obsahovalo aj poučenie podľa § 120 ods.
4 O.s.p., že všetky dôkazy účastníci musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Zároveň mu bolo doručované aj predvolanie na pojednávanie dňa 3.5.2010, ale zásielka sa ešte pred
týmto pojednávaním po uplynutí úložnej lehoty vrátila ako neprevzatá.

V zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. sa takáto zásielka považuje za doručenú, aj ak sa adresát o nej nedozvie
a preto aj vdanom prípade platí fikcia, že odporca v 1. rade bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
pokiaľ sa pojednávania nezúčastnil a ani len písomne neuviedol tie skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní
ako skutočnosti rozhodné, pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa a neoznačil na ne dôkazy
v štádiu prvostupňového konania, nemôže ich už prednášať v odvolacom konaní. Tým, že zásielku s
poučením a predvolaním na pojednávanie neprevzal ani v odbernej lehote, sám sa zbavil možnosti konať
pred súdom prvého stupňa a tak nemožno mať za to, že by tie dôkazy nemohol označiť alebo predložiť
bez svojej viny. Pre použitie ďalších skutočností alebo dôkazov až v štádiu odvolacieho konania teda
neboli splnené podmienky podľa § 205a O.s.p..

Preto aj odvolací súd vychádzal len z listinných dôkazov a to nájomnej zmluvy zo dňa 29.12.2003, podľa
ktorej sa obaja odporcovia stali nájomcami bytu č. X na ul. sv. T. W. A. K. S. a tak aj dlh z vyúčtovania
za služby spojené s užívaním bytu za roky 2005 a 2006 sú povinní zaplatiť obaja, pretože v štádiu
prvostupňového konania bola výška dlhu preukázaná a nebolo preukázané, žeby nešlo o spoločný
nájom. Súčasná sociálna situácia odporcu v 1. rade ho tejto povinnosti zbaviť nemôže. Keď na zaplatenie
žalovanej sumy boli zaviazaní obaja odporcovia spoločne a nerozdielne, žalobca ju môže požadovať od
ktorého koľvek z nich, čím nie je dotknuté ich právo na vzájomné vyporiadanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdil.



V odvolacom konaní mal úspech navrhovateľ, ktorý by mal právo na náhradu trov odvoalcieho konania.
Tomuto však trovy nevznikli a odporcovia na náhradu trov právo nemajú. Preto o trovách odvolacieho
konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.