{"guid": "3b293183-2455-4770-afd3-c1c89aab59fa:9fd2e3c9-ae58-4860-98af-da608fe7f9c9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2", "spisova_znacka": "20S/72/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/72/2016 z 16. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. apríla 2018, sp. zn. 20S/72/2016, ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2", "identifikacne_cislo": "5016200466", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2018-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fd2e3c9-ae58-4860-98af-da608fe7f9c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200466
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: v rade
A/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, R., v rade B/ R. R., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č.
XX, R., obaja právne zast. JUDr. Františkom Feníkom, advokátom so sídlom A. č. XX, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina,
za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, S., v
rade 2/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, S., obaja právne zast. Mgr. Ivanou Pohankovou,
advokátkou so sídlom W. F. č. X, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: OU-ZA-
OVBP2-2016/015794/Kod zo dňa 31.03.2016 v znení jeho opravy č. j.: OU-ZA-OVBP2-2016/015794/
Kod zo dňa 11.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obce Varín č. 2015/15699/SÚ/Li-OK zo dňa 17.02.2016, ako
aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky      č. j.: OU-ZA-
OVBP2-2016/015794/Kod zo dňa 31.03.2016 v znení jeho opravy č. j.: OU-ZA-OVBP2-2016/015794/
Kod zo dňa 11.04.2016  z r u š u j e  a v e c   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca  m á  voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Ďalším účastníkom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa Obec Varín, ako príslušný stavebný úrad, podľa § 117 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
stavebný zákon) a zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce a vyššie územné celky v znení neskorších právnych predpisov rozhodnutím č. 2015/15699/SÚ/
Li-OK zo dňa 17.02.2016 s poukazom na ust. § 62 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol návrh žalobcov v rade A/ a B/        na
obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny v užívaní stavby „rekreačná
chata“ na „reštauračné a ubytovacie zariadenie“ na pozemku parc. č. 1299/15 C-KN kat. úz. S. vydaného
pod č. 2013/13545/SÚ/Za zo dňa 11.02.2014. Správny orgán konštatoval, že nie je naplnený dôvod v
zmysle § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, ktorý označili žalobcovia pre povolenie obnovy konania.
Žalobcom v konaní o povolení zmeny účelu užívania stavby neprináležalo účastníctvo. V zmysle § 58
ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len stavebného zákona) sa na konanie o zmene v užívaní stavby vzťahujú primerane
ust. § 76 až    § 84 stavebného zákona. Ďalej správny orgán poukázal na ust. § 78 stavebného zákona a
konštatoval, že v prejednávanom prípade nedošlo k zmene stavby, a preto účastníkmi konania o zmene v
užívaní stavby boli v zmysle § 78 stavebného zákona len vlastníci stavby. Stavebný úrad začatie konania



oznámil všetkým dotknutým orgánom štátnej správy, ktorých vyjadrenia boli kladné, a preto nenašiel
dôvod zmenu v užívaní stavby nepovoliť. Dôvody, pre ktoré sa žalobcovia domáhali účasti na konaní
majú charakter námietok občianskoprávnych v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia totiž
svoj návrh na  povolenie obnovy konania podali dôvodiac, že boli účastníkmi dodatočného povolenia
stavby stavebníkov M. N. s manželkou V. N., ktorou mal byť rekreačný objekt pre rodinnú rekreáciu.
V tomto konaní sa aj ako účastníci vyjadrili, podali námietky, o ktorých bolo rozhodnuté. V konaní o
zmene účelu užívania stavby podľa § 85 stavebného zákona ich správny orgán nepribral ako účastníkov,
pričom majú za to, že ich práva a právom chránené záujmy sú týmto rozhodnutím dotknuté čo vyvodili zo
skutočnosti, že stavebník M. N. s manželkou pri zmene účelu užívania stavby po zmene účelu užívania
stavby organizuje rôzne akcie, pričom oproti predchádzajúcemu stavu dochádza na jeho nehnuteľnosti
v súvislosti s prevádzkou reštauračného a ubytovacieho zariadenia k nadmernému hluku, narušeniu
ich súkromia s tým, že jeho hostia môžu sledovať ich a členov ich rodiny pri užívaní nehnuteľnosti,
rôznymi výrokmi a poznámkami komentovať ich činnosť, hudbou a petardami aj v nočných hodinách
ich rušiť, teda ich súkromie bolo vážne narušené v stave po zmene užívania nehnuteľností oproti stavu,
kedy táto nehnuteľnosť mala slúžiť pre rodinnú rekreáciu M. N. a jeho rodiny. Záverom správny orgán v
nadväznosti na argumentáciu žalobcov uviedol, že riešenie označených námietok žalobcov neprináleží
do kompetencie stavebného úradu ale príslušnému súdu cestou občianskoprávneho konania. Škody
takto spôsobené prináležia taktiež do kompetencie súdu. Naviac zásahom do susedských práv môže
byť podľa § 47 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch aj porušovanie nočného kľudu. Na
prejednanie priestupku je najčastejšie povolaný orgán policajného zboru a obce.

2. Žalovaný rozhodnutím č. j.: OU-ZA-OVBP2-2016/015794/Kod zo dňa 31.03.2016, ako odvolací
orgán príslušný podľa § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších právnych predpisov, odvolanie žalobcu voči vyššie
citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie
potvrdil konštatujúc, že nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov
obsiahnutých v odôvodnení tohto rozhodnutia. Nestotožnil sa s námietkou odvolateľov, podľa ktorej im
status účastníctva v konaní obnovy ktorého sa domáhajú, prináleží v zmysle ust. § 140 stavebného
zákona, ktoré zakotvuje, že ak v stavebnom zákone nie je definované, kto je účastníkom stavebného
konania o povolení zmeny účelu užívania stavby, platí ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré
im ako vlastníkom so stavbou susediacich nehnuteľností priznáva zákonný nárok byť účastníkmi v
tomto konaní. Žalovaný zdôraznil, že stavebný zákon, ako osobitý právny predpis, okruh účastníkov
kolaudačného konania taxatívne určil v ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona tak, že jeho účastníkmi sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Nakoľko žalobcovia nespĺňajú status vlastníka stavby, resp. vlastníka pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená, stavebný úrad pri určovaní okruhu účastníkov v kolaudačnom konaní zákon neporušil,
keď postavenie účastníkov im ako vlastníkom susedných nehnuteľností pozemku parc. č. 1299/6 C-
KN a hospodárskej stavby na ňom spočívajúcej nepriznal. Skutočnosť, že žalobcom, ako vlastníkom
susediacich nehnuteľností, prislúchalo postavenie účastníkov konania v stavebnom konaní, v ktorom
stavebný úrad konal a rozhodoval o dodatočnom povolení stavby rekreačnej chaty, neznamená, že
im takéto postavenie automaticky malo alebo má prislúchať aj v kolaudačnom konaní, v ktorom
sa rozhodovalo povolenú stavbu na rekreačné účely užívať alebo ako v danom prípade v novom
kolaudačnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o zmene účelu jej užívania na reštauračné a ubytovacie
zariadenie. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/7/2011 zo dňa
16.11.2011 a záver najvyššieho súdu, že vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva
účastníkov kolaudačného konania, je v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 Správneho poriadku, v
ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Záverom sa žalovaný stotožnil
s názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého podstata odvolacích námietok žalobcov
v rade A/, B/ má charakter námietok týkajúcich sa občianskeho spolunažívania a verejného poriadku,
o ktorých stavebnému úradu rozhodovať neprináleží. Naviac uviedol, že z podkladov predloženého
spisového materiálu mal žalovaný preukázané, že navrhovaná zmena účelu užívania stavby rekreačnej
chaty si nevyžiadala žiadne dodatočné stavebné zmeny v jej pôdorysnom a výškovom usporiadaní
(nadstavbu alebo prístavbu), ktoré by odôvodňovali, aby stavebný úrad postupoval podľa prvej vety ust.
§ 85 ods. 2 stavebného zákona, tzn. uskutočnil vo veci stavebné konanie. Z porovnania pôvodného
a navrhovaného stavu vyplýva, že vlastníci stavby v súvislosti so zmenou účelu jej užívania vykonali
len čiastočné stavebné úpravy vo vnútornom dispozičnom usporiadaní jej prvého nadzemného podlažia
(dodatočné vytvorenie hygienických priestorov, čiastočné odstránenie deliacich priečok za účelom
prepojenia priestoru jedálne s kuchyňou, vytvorenie priestorov na osobnú hygienu v ubytovacej časti



v podkroví samostatne pre každú z troch izieb), ktoré tak, ako to vyplýva z druhej vety ust. § 85 ods.
2 stavebného zákona postačovalo prerokovať v kolaudačnom konaní o zmene účelu užívania stavby.
Zmena účelu si vyžiadala aj vybudovanie štyroch spevnených parkovacích miest s tým, že pozemok
stavby umožňuje parkovanie a odstavenie aj ďalších vozidiel.

3. Žalovaný dňa 11.04.2016 č. j.: OU-ZA-OVBP2-2016/015794/Kod oznámil účastníkom opravu chyby
rozhodnutia žalovaného s poukazom na ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku konštatujúc, že v rozhodnutí
žalovaný uviedol nesprávne poučenie o možnosti podať proti rozhodnutiu odvolanie, pričom správne má
znieť poučenie: „Proti tomuto rozhodnutiu o odvolaní sa podľa § 59 ods. 4 Správneho poriadku nemožno
ďalej odvolať. Rozhodnutie je možné preskúmať súdom podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.“

4. V zákonnej lehote podanou žalobou sa žalobcovia v rade A/, B/ domáhali zrušenia rozhodnutia
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Majú
za to, že zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania boli splnené, keďže žalobcovia mali byť
účastníkmi konania o zmene účelu užívania stavby „rekreačná chata“ na „reštauračné a ubytovacie
zariadenie“. Správne orgány nesprávne vyložili ust.    § 140 stavebného zákona v nadväznosti na
ust. § 86 ods. 1, § 78 citovaného zákona a ust. § 14 Správneho poriadku. Žalobcovia v rade A/, B/
sú toho názoru, že v danom prípade nešlo o kolaudačné konanie ani o kolaudačné konanie spojené
so zmenou užívania stavby. Kolaudácia stavby bola právoplatne ukončená, a potom nasledovalo
samostatné konanie o zmene účelu užívania stavby, v ktorom sa žalobcovia domáhajú účastníctva, teda
posudzovanie ich účastníctva v tomto konaní o zmene užívania stavby ako samostatného konania nie je
explicitne taxatívne určené, ale nie je ani vylúčené. Stavebník M. N. za výdatnej pomoci prvostupňového
správneho orgánu flagrantne obchádzajú zákon, resp. využívajú medzeru v zákone, ktorá však v
skutočnosti neexistuje, pretože v tomto prípade mal správny orgán účastníctvo žalobcov posudzovať
podľa § 140 stavebného zákona v nadväznosti na § 14 Správneho poriadku. Správnemu orgánu malo
byť zrejmé, že zmenou účelu užívania z rekreačnej chaty na reštauračné a ubytovacie zariadenie dôjde
k porušeniu práv žalobcov, zmení sa ich súkromie, pokojné užívanie ich nehnuteľností. Z rekreačnej
chaty pre rodinnú rekreáciu sa susedná stavba zmenila na krčmu so všetkými javmi, hlukom, vizuálnym
rušením ich pokoja, poznámkami hostí, hudbou, hulákaním, spevom, petardami, oplzlými rečami, atď..
Susedná stavba, ktorá bola žalobcom prezentovaná ako rekreačná chata na rodinnú rekreáciu, sa z
mesiaca na mesiac zmenila na krčmu, čo sa stalo dňom 30.09.2015.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 30.06.2016 navrhol žalobu zamietnuť majúc za
to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle
§ 62 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobcom neprináležal zákonný status účastníkov konania, ktorého
obnovy sa domáhajú. Posledná novela Správneho poriadku výslovne zakotvila tzv. subsidiárny charakter
Správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom. Stavebný zákon, ako osobitný zákon, okruh
účastníkov kolaudačného konania taxatívne určuje v ust. § 78 ods. 1 tak, že jeho účastníkmi sú len
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Žalobcovia takýto status nesplnili. Skutočnosť, že žalobcom, ako vlastníkom susediacich nehnuteľností,
prislúchalo postavenie účastníkov v stavebnom konaní, v ktorom stavebný úrad konal a rozhodoval o
dodatočnom povolení stavby rekreačnej chaty, neznamená, že im takéto postavenie automaticky malo
alebo má prislúchať aj v kolaudačnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o povolení užívať stavbu  na
rekreačné účely alebo, ako v danom prípade, v novom kolaudačnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o
zmene účelu jej užívania               na rekreačné a ubytovacie zariadenie. V danom prípade neboli splnené
podmienky pre postup správneho orgánu podľa § 85 ods. 2 stavebného zákona ale pre postup podľa
ust. § 85 ods. 1 stavebného zákona, pretože zmena účelu užívania stavby si vyžiadala len také zmeny,
ktoré spočívali v stavebných úpravách jej vnútorných dispozičných priestorov, a ktoré si nevyžadovali
zásahy do statiky stavby, a ktorými tak nedošlo k zásadnej zmene jej vonkajšieho vzhľadu, tento ostal
zachovaný, stavebnú úrad bol oprávnený prejednať ich v kolaudačnom konaní, v ktorom rozhodoval
o zmene jej účelu užívania. Žalobcom by prislúchalo postavenie účastníkov len v prípade, ak by v
súvislosti so zmenou účelu užívania stavby dochádzalo k takým jej zmenám, ktorými by sa zasahovalo
do jej pôdorysného a výškového usporiadania, a teda zásadne sa menil jej vzhľad a stavebný úrad by
bol na ich povolenie nariadil samostatné stavebné konanie v zmysle § 85 ods. 2 stavebného zákona.
Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ žalobcovia sú alebo budú užívaním stavby na zmenený účel rušení
vo výkone vlastníckeho práva a bude doň neprimerane zasahované, napr. hlukom, rušením ich súkromia



spôsobovaným hosťami rekreačného zariadenia, môžu sa ochrany svojich práv domáhať na civilnom
súde podaním žaloby v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. Ďalší účastníci v rade 1/, 2/ vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 27.12.2016 navrhli žalobu
zamietnuť dôvodiac, že rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne.

7. V replike k vyjadreniu ďalších účastníkov doručenej správnemu súdu 17.01.2017 poukázali žalobcovia
v rade A/, B/ na skutočnosť, že v súčasnej dobe budú ako starí rodičia pri užívaní ich nehnuteľnosti
navštevovaní vnukmi. Ozrejmili vplyv prevádzky na výchovu ich vnukov v negatívnom zmysle, oplzlé a
vulgárne reči pod vplyvom alkoholu, uvoľneným správaním sa hostí v zariadení ďalších účastníkov v rade
1/, 2/ budú rušení vo výkone ich vlastníckych práv. Žalobcovia v rade A/, B/ poukazujú  na skutočnosť,
že boli protiprávne obídení v stavebných konaniach, konkrétne v konaní o zmene účelu užívania z
rekreačnej chaty na rekreačné zariadenie, nemohli sa preto brániť ani námietkou v rámci stavebných
konaní v tom smere, aby boli vykonané také opatrenia, aby pri užívaní susednej nehnuteľnosti v ich
vlastníctve neboli nadmieru rušení pod vplyvom verejnej prevádzky, a to hlukom, vizuálne zo strany hostí
zariadenia vo vlastníctve ďalších účastníkov v rade 1/, 2/.

8. V replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu 21.02.2017 žalobcovia v rade A/, B/
uviedli, že stavebný zákon síce okruh účastníkov kolaudačného konania taxatívne určuje, skutkovo
však žalobcovia sa nedomáhajú byť účastníkmi kolaudačného konania. Tvrdia, že mali byť účastníkmi
konania o zmene užívania stavby, t. j. stavby dodatočne povolenej. Vzhľadom na okolnosti prípadu
bolo konanie o povolení zmeny v užívaní stavby stavebným konaním, na ktoré sa vzťahuje druhá časť
stavebného zákona vrátane ust. § 59. Podporne, ak by súd neuznal, že žalobcovia mali byť účastníkmi
stavebného konania o povolení zmeny užívania stavby, potom platí subsidiárne, že žalobcovia mali byť
účastníkmi stavebného konania o zmene užívania stavby s poukazom na § 140 Stavebného poriadku v
nadväznosti na ust. § 14 Správneho poriadku. Záverom žalobcovia v rade A/, B/ poukázali na extrémny
prípad, teoreticky navodený, podľa ktorého v zmysle úvahy správnych orgánov by mohol povolenú
stavbu rekreačnej chaty aj skolaudovanú stavbu rekreačnej chaty stavebný úrad zmeniť na atómovú
elektráreň alebo úložisko atómového odpadu bez toho, aby  vlastníci susedného pozemku mohli byť
účastníkmi tohto konania a mohli sa k veci vyjadriť.

9. V duplike doručenej správnemu súdu 13.03.2017 zotrval žalovaný na skutkových a právnych
dôvodoch vyjadrenia doručeného správnemu súdu 30.06.2016.

10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny
poriadok, ďalej len SSP) a contrario a ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust.    § 491 ods. 1 SSP. Rozsudok
bol vyhlásený verejne dňa 17.04.2018 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

11. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v spojení s ust. § 491
ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) a § 183 SSP), pričom dospel k záveru,
že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP
z nasledovných dôvodov:

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom k 06.04.2016 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) účastníkmi stavebného konania sú: osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné
práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo
iné práva k týmto pozemkom  a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený              v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene
spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení



výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život                a zdravie ľudí alebo životné prostredie,
vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene         v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní
stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia          § 76 až 84.

Podľa § 85 ods. 2 stavebného zákona zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená            so zmenou stavby,
prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.
Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách,
ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby                    a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby,
môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.

Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré
je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv                    na rozhodnutie
a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;
d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv      na rozhodnutie a
ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

13. V prejednávanej veci zásadnou otázkou bolo, či žalobcom v rade A/, B/ prináležal status účastníkov
v konaní o návrhu ďalších účastníkov v rade 1/, 2/ zo dňa 01.10.2013, o ktorom rozhodla Obec Varín
rozhodnutím Č. j. 2013/13545/SÚ/Za z 11.02.2014.

14. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné skutočnosti:
Kolaudačným rozhodnutím Obce Varín Č. j. 2013/13153/SÚ/Za zo dňa 26.07.2013 správny orgán prvého
stupňa povolil užívanie stavby „rekreačná chata, prípojky inžinierskych sietí“ v kat. úz. S. na pozemku
parc. č. 1299/15KN a to v spojenom kolaudačnom konaní a konaní o zmene stavby pred dokončením.
Správny orgán v odôvodnení konštatoval, že skutočná realizácia stavby sa „podstatne neodlišuje“ od
projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní, a preto spojil kolaudačné konanie s konaním
o zmene stavby pred dokončením, avšak výrok neobsahuje špecifikáciu realizovaných zmien stavby v
zmysle § 81 ods. 4 stavebného zákona. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovia v
rade A/, B/ neboli účastní uvedeného kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby pred
dokončením.
Dňa 02.10.2013 doručili ďalší účastníci v rade 1/, 2/ prvostupňovému správnemu orgánu návrh na
povolenie zmeny v užívaní stavby (po dokončení), kde doterajší spôsob užívania stavby vymedzili:
súkromie, popis navrhovaných zmien v užívaní stavby: chata je prispôsobená  na podnikanie, chcem
realizovať reštauračné a ubytovacie služby pre našich i zahraničných hostí - reštauračné a ubytovacie
zariadenie. Zmena stavby si vyžaduje stavebné úpravy: žiadne.
Obec Varín rozhodnutím Č. j. 2013/13545/SÚ/Za z 11.02.2014 s poukazom na ust.      § 82, § 85 ods.
1 stavebného zákona povolila zmenu v spôsobe užívania stavby z rekreačnej chaty na reštauračné a
ubytovacie zariadenie na pozemku parc. č. 1299/15 C-KN kat. úz. S.. Vo výroku rozhodnutia sa správny
orgán prvého stupňa obmedzil na konštatovanie, čo stavba obsahuje: jedáleň, kuchyňa, sociálne
zariadenie - I. N. P., ubytovacia časť - II. N. P., skladovací priestor, výroba pizze, zázemie pre personál
- suterén. V dôvodoch rozhodnutia správny orgán konštatoval, že zmenou účelu využitia stavby nie sú
ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov konania ani
životné prostredie. Stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu v zmysle stavebného
zákona. K zmene účelu užívania časti stavby sa vyjadrili dotknuté orgány verejnej správy. Stavebný
úrad v priebehu konania nenašiel dôvody, ktoré by bránili zmenu účelu využitia stavby povoliť. Z obsahu
administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobcovia v rade A/, B/ neboli účastníkmi konania, v ktorom
bolo vydané označené rozhodnutie.
K administratívnemu spisu je pripojená projektová dokumentácia Ing. arch. B. W. vyhotovená v mesiaci
apríl 2013, označená ako projekt skutočnej realizácie stavby. Uvedený projekt bol ako listinný dôkaz
doplnený ďalšími účastníkmi v rade 1/, 2/ k žiadosti o povolenie zmeny účelu využitia stavby z rekreačnej
chaty na ubytovacie a stravovacie zariadenie pre verejnosť.  Z  obsahu projektu skutočnej realizácie



stavby je zrejmé, že už v čase vydania  kolaudačného konania zo dňa 26.07.2013, t. j. v čase povolenia
užívania stavby na individuálnu rodinnú rekreáciu, boli na stavbe ďalších účastníkov v rade 1/, 2/
realizované zmeny zodpovedajúce využitiu objektu ako rekreačné a ubytovacie zariadenie, keďže
projekt je z apríla 2013. Zo sprievodnej správy k realizačnému projektu z apríla 2013, ktorý mal slúžiť ako
podklad k žiadosti ďalších účastníkov v rade 1/, 2/ zo dňa 01.10.2010 o povolenie zmeny účelu užívania
stavby, je zrejmé, že v čase podania žiadosti o zmenu účelu užívania stavby (dokonca už v čase pred
vydaním v poradí prvého kolaudačného rozhodnutia zo dňa 26.07.2013, ktorým bol povolený objekt k
užívaniu ako objekt na individuálnu rekreáciu), boli zrealizované nasledovné zmeny (oproti stavebnému
povoleniu zo dňa 09.08.2010): V prvom nadzemnom podlaží: zádverie, WC personál, príprava pizze,
kotolňa so zázemím pre personál so sprchovým kútom, sklad potravín. K zachytávaniu a odstraňovaniu
tukov a olejov z kuchynských prevádzok plastový lapač tukov plt.. V prvom nadzemnom podlaží zádverie,
chodba + schodisko, kuchyňa s výdajom stravy, malý výčap a reštauračný priestor s kapacitou stoličiek
22, WC ženy, WC muži, terasa. V podkroví tri izby, pri každej samostatná kúpeľňa a WC, celkový počet
lôžok 7. V druhej úrovni podkrovia sa nachádza sklad čistého prádla, kancelária a WC. Pred objektom
mal byť dostatočný priestor na vytvorenie štyroch parkovacích miest. Upravená plocha pod parkovacími
miestami je zámková dlažba.

15. Z obsahu listín tvoriacich administratívny spis tak možno konštatovať, že stavebné zmeny, ktorými
sa vytvoril predpoklad  pre užívanie objektu ďalších účastníkov v rade 1/,2/ ako objektu  reštauračného
a ubytovacieho, boli realizované už v čase vyhotovenia projektu skutočnej realizácie stavby t.j. v
mesiaci apríl 2013, teda pred vydaním  kolaudačného rozhodnutia zo dňa 26.07.2013. Vo výroku tohto
rozhodnutia však zmeny stavby pred dokončením neboli špecifikované. De iure prejednané neboli.
Keďže je pre správny súd záväzný len výrok rozhodnutia, je potrebné teda vyvodiť záver, že zmeny, ktoré
vytvorili predpoklad pre zmenu účelu stavby, neboli týmto rozhodnutím povolené. Povolenie uvedených
stavebných zmien bolo predmetom až správneho konania začatého na podklade žiadosti účastníkov zo
dňa 2.10.2013. Na uvedené nemá vplyv tá skutočnosť, že sami žiadatelia o vydanie rozhodnutia o zmene
užívania stavby v návrhu uviedli, že neboli vykonané žiadne stavebné úpravy. Podľa rozsahu stavebných
zmien, ako sú špecifikované v projekte skutočnej realizácie stavby možno usúdiť, že šlo o stavebné
zmeny, hoc rozsiahleho charakteru, ale podstatne nemeniace vonkajší vzhľad stavby a nezasahujúce
nosné konštrukcie stavby. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia z 26.07.2013
(kedy už boli stavebné zmeny vykonané), že skutočná realizácia stavby sa podstatne neodlišuje od
projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní.

16. Správny súd, vychádzajúc z vyššie rozvedených skutkových okolností prípadu, vyhodnotil žalobnú
námietku, že žalobcovia mali byť účastníkmi konania o zmene spôsobu užívania stavby, ako dôvodnú. V
označenom konaní o povolení zmeny spôsobu užívania stavby z  individuálnej rekreácie  na reštauračné
a ubytovacie zariadenie, ktoré konanie bolo ukončené rozhodnutím Obce Varín č. j. 2013/13545/SÚ/
Za zo dňa 11.02.2014, mali žalobcovia v rade A/, B/ status účastníkov konania a pokiaľ správny orgán
so žalobcami nekonal, boli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy tohto konania v zmysle
§ 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu totiž
možno konštatovať, že predmetné konanie nemalo charakter konania v zmysle § 85 ods. 1 veta prvá
stavebného zákona, z ktorého v nadväznosti na ust. § 76 až § 84 stavebného zákona odvodzoval okruh
účastníkov konania správny orgán.

17. Na úvod je potrebné poukázať na nesprávny výklad ust. § 85 stavebného zákona správnymi orgánmi.
Ust. § 85 stavebného zákona upravuje inštitút zmeny v užívaní stavby. Na rozdiel od zmien v užívaní
stavby podľa § 68, § 78, § 81 ods. 1 stavebného zákona v ust.    § 85 stavebného zákona ide o zmeny
v užívaní stavby, ktoré nastali až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 85 ods. 1 stavebného
zákona pôjde o zmeny v spôsobe užívania stavby, ktoré síce nie sú spojené so stavebnými zmenami,
ale vzhľadom na ich vplyv na životné prostredie, život a zdravie ľudí, bezpečnosť práce a technických
zariadení stavebný úrad o nich vždy vydáva rozhodnutie, pričom na konanie sa primerane vzťahujú ust.
§ 76 až § 84 stavebného zákona.

18. Správny súd konštatuje, že správne orgány danú skutkovú situáciu nesprávne právne podradili pod
ustanovenie § 85 ods. 1 stavebného zákona. V prejednávanej veci  totiž nešlo o prípad zmeny v spôsobe
užívania stavby, ktorá nie je spojená so stavebnými zmenami, teda o prípad, ktorý spadá do skutkovej
podstaty ust. § 85 ods. 1, ale o skutkovú situáciu, ktorú rieši ust.  § 85 ods. 2 stavebného zákona,
keďže v danom prípade išlo o zmenu v spôsobe užívania stavby spojenú so stavebnými zmenami.



Pokiaľ žalovaný odôvodnil postup podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona úvahou, že v posudzovanom
prípade sa vykonanie stavebnej zmeny nedotklo nosných konštrukcií stavby a nemenil sa podstatne
vzhľad stavby, tento skutkový stav by bolo možné podradiť pod § 85 ods. 2 veta druhá stavebného
zákona, čo žalovaný aj pripustil. Aplikácia tejto vety však nie je absolútna. V danej vete v citovanom ust.
§ 85 ods. 2 stavebného zákona zákonodarca použil sloveso „môže“ (zmenu v užívaní stavby, ktorá je
spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad
stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom
konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1). Teda aj za situácie, kedy bude naplnená hypotéza
§ 85 ods. 2, veta druhá, nemusí stavebný úrad aplikovať druhú vetu § 85 ods. 2, ale prvú vetu tohto
ustanovenia. Rozhodnutie správneho orgánu, či bude aplikovať prvú alebo druhú vetu § 85 ods. 2
stavebného zákona v situácii, ak ide o zmenu v spôsobe užívania stavby spojenú so stavebnými
zmenami, ktoré nemenia vzhľad stavby a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, nemôže byť
založené na svojvôli. Aj druhú vetu ust. § 85 ods. 2 stavebného zákona, ako každú právnu normu, ktorá
je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, je potrebné vykladať ústavnokonformne. Podľa
názoru správneho súdu ústavnokonformnému výkladu ust. § 85 ods. 2 veta druhá stavebného zákona
(vzhľadom na zákonodarcom použitý termín „môže“) zodpovedá taký výklad, v zmysle ktorého správny
orgán aj v situácii, ktorú predvída ust. § 85 ods. 2 veta druhá, (t. j. ak ide o zmenu v spôsobe užívania
stavby spojenú so zmenou stavby, ktorou sa nemení pôdorys, resp. vzhľad stavby), zváži konkrétne
skutkové okolnosti prípadu a ustáli, či môžu byť práva a právom chránené záujmy vlastníkov susedných
nehnuteľností aj takou zmenou dotknuté. Rozhodnutie správneho orgánu, či bude postupovať podľa §
85 ods. 2 veta druhá alebo prvá, tak prijme správny orgán až po zvážení všetkých okolností konkrétneho
prípadu.

19. Posudzujúc skutkové okolnosti daného prípadu, keď zmena spôsobu užívania stavby spočívala v
zmene rekreačnej chaty z chaty na individuálnu rekreáciu na rekreačné a ubytovacie zariadenie, ktoré,
ako je všeobecne známe (uvedené nemusí byť predmetom dokazovania), je spojené so zvýšeným
pohybom hostí a dopravných prostriedkov a s tým súvisiacim zvýšeným výskytom hluku, najmä v prípade
pohybu hostí pod vplyvom alkoholu, atď., je nevyhnutné dospieť k záveru o tom, že zmenou spôsobu
užívania stavby a s tým súvisiacimi zmenami stavby môžu byť vlastnícke práva žalobcov ako vlastníkov
susednej nehnuteľnosti priamo dotknuté. Prináleží im teda status účastníkov v konaní podľa § 85 ods. 2
veta prvá stavebného zákona, podľa ktorého sa táto zmena prerokuje pri stavebnom konaní o zmenách
stavby a ich status účastníkov je daný účastníctvom v stavebnom konaní v zmysle § 59 ods. 1 písm.
b) stavebného zákona. Nie je pritom podstatné, že stavebné úpravy sú takého charakteru, ktorý by
inak umožňoval aplikáciu § 85 ods. 2 druhej vety, keď okolnosti daného prípadu svedčia o tom, že
navrhovanou zmenou môže dôjsť k priamemu zásahu do práv vlastníkov susedných nehnuteľností.

20. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na
ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať v intenciách záväzného právneho názoru správneho súdu a
opätovne rozhodne o žiadosti účastníkov na povolenie obnovy konania. Zároveň správny súd konštatuje,
že boli naplnené predpoklady pre povolenie obnovy v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku,
pretože žalobcom  prináležal status účastníkov stavebného konania, ktoré žiadali obnoviť.

21. Správny súd na záver vo vzťahu k obrane žalovaného, v zmysle ktorej sa žalobcovia v rade A/,
B/ majú voči prípadnému rušeniu v užívaní ich nehnuteľností ďalšími účastníkmi v rade 1/, 2/, t. j.
prevádzkou reštauračného a ubytovacieho zariadenia brániť v občianskoprávnom konaní vedenom s
poukazom na ust. § 127 a nasl. Občianskeho zákonníka, za potrebné poznamenať, že pokiaľ stavebný
zákon garantuje vlastníkom susedných nehnuteľností určité procesné práva, nie je možné ich týchto
práv zbaviť                 s poukazom na to, že im svedčia iné, podobné práva podľa iných právnych predpisov.
Okrem toho po vydaní kolaudačného rozhodnutia všetky následné prostriedky právnej ochrany (ktoré
garantuje Občiansky zákonník, resp. právne predpisy verejného práva - priestupkový zákon, atď.)
majú menší význam, ako by mala ich účasť v administratívnom konaní, v ktorom sa posudzujú otázky
majúce priamy vplyv na osadenie, vzhľad a užívanie samotnej stavby. Tieto námietky v stavebnom či
kolaudačnom konaní preventívne chránia vlastnícke práva vlastníkov susedných nehnuteľností, keďže v
dobe občianskoprávneho konania môže už byť do práv vlastníkov susedných nehnuteľností zasiahnuté
a zasahované užívaním stavby.



22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom v rade A/, B/,
ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Správny súd ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal s poukazom na
ust. § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž
trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe
nebolo ich povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez ich vyjadrenia. Súd
nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "3b293183-2455-4770-afd3-c1c89aab59fa", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2", "spisova_znacka": "20S/72/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/72/2016 z 16. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5016200466.2"}], "citovane_v": []}