Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/158/2017 z 17. 10. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. októbra 2017, sp. zn. 3Cob/158/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1116225153.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/158/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1116225153.1 | 2017-10-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d05df3f-815d-418d-a29a-f5ea4aea9101
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116225153.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/158/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116225153
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116225153.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu Hirondelle s.r.o.,
Sedmokrásková 6, Bratislava, IČO: 51 035 278 (predtým AUTOCENTRUM MARS, s.r.o., Vajnorská
91, Bratislava, IČO: 36 294 616) proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefánikova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 536,98 EUR s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/179/2016-72 zo dňa
27.3.2017 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/179/2016-72 zo
dňa 27.3.2017   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 536,98
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 536,98 EUR od 15.2.2015 do
zaplatenia a zároveň súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom
rozsahu.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že pôvodný
poškodený pri škodovej udalosti (postupca pohľadávky) a žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému
z titulu uzavretého povinného zmluvného poistenia, keď došlo ku škodovej udalosti poškodeného.
Žalovaný riadne zaregistroval poistné udalosti a po likvidácii čiastočne plnil poistné plnenie, vo zvyšku
poistné plnenie krátil z dôvodu neprimeranej ceny náhradných dielov pri oprave v neautorizovanom
servise. V priebehu konania strany sporu dospeli k dohode, neformálnej, avšak priznanej obidvomi
stranami sporu, kde odpadla námietka aktívnej legitimácie žalobcu, spornosť sumy krátenie vo výške
536,98 EUR, uvedené uviedli do zápisnice na pojednávaní dňa 27.3.2017. Sporným bol nárok žalobcu
na úroky z omeškania a náhradu trov konania. Súd sa nespornými nárokmi vo svojom odôvodnení
nezaoberal, skúmal sporné nároky. Z vykonaných dôkazov s ohľadom na dospenie ku konzensu strán
sporu, súd prvej inštancie neriešil spornosť sumy opravy.

3.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporná bola
existencia záväzkového vzťahu založeného na poistnom plnení a riadiaceho sa ustanoveniami
Obchodného zákonníka s ohľadom na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v



Občianskom zákonníku a osobitnom zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Súd prvej
inštancie v prvom rade skúmal vecnú legitimáciu strán sporu v konaní. Dospel k záveru, že Zmluvou
o postúpení pohľadávky sa stal žalobca oprávneným z pohľadávky voči žalovanému. Nesporným bol
fakt, že k poistnej udalosti došlo. Žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie poškodenému aj
čiastočne uhradil. Žalovaný neuznal časť nákladov súvisiacich s opravou poškodeného motorového
vozidla, ktoré nespĺňali kritéria primeranosti a účelného vynaloženia s ohľadom na charakter servisu ako
neautorizovaného. Namietal najmä výšku normohodiny s ohľadom na skutočnosť, že opravu vykonal
neautorizovaný nezmluvný servis. V priebehu konania žalovaný prehodnotil svoj názor na spornú časť
poistného plnenia a nenamietal nárok žalobcu v sume istiny.

4.
V odôvodnení ďalej poukázal na to, že sporným bol nárok na úroky z omeškania. Súd daný skutkový
stav vyhodnotil aplikáciou ustanovenia § 11 PZP a § 369 OZ a zákonnými ustanoveniami o zániku
záväzku, vychádzajúc z teórie práva. Žalovaný uhradil nárok žalobcu na poistné plnenie, zistený v súlade
s postupom podľa ustanovenia § 11 PZP len v časti priznaného plnenia, pričom zvyšnú časť, ako neskôr
bolo stranami sporu konštatované, krátil neoprávnene. Povinnosťou dlžníka je plniť riadne a včas, a
v tomto smere žalovaný pochybil, resp. svoju povinnosť si riadne čo do výšky oprávneného nároku a
včas v lehote podľa ustanovenia § 11 PZP  nesplnil, teda žalovaný bez zmeny okolností a skutočností
nevyplatil oprávnený nárok žalobcovi. Súdu prvej inštancie nebola predložená žiadna argumentácia
žalovaného ohľadne dôvodov, prekážok neplnenia. Z týchto dôvodov súd má za to, že žalovaný bol v
omeškaní s plnením svojej povinnosti riadne a včas vyplatiť žalobcovi nárok a z dôvodu porušenia jeho
zákonnej povinnosti prislúcha žalobcovi nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Keďže úrok z
omeškania pre prípad oneskoreného plnenia nebol zmluvnými stranami dohodnutý, súd priznal úrok z
omeškania v zákonom stanovenej výške, dňom podania žaloby. Zo spisu je zrejmé, že ku dňu podania
žaloby žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, teda žaloba je dôvodná.

5.
Proti rozsudku podal vo výroku I. v časti úroku z omeškania a proti II. výroku  v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný, ktorý žiada žalobcu v časti úroku z omeškania zamietnuť a náhradu trov konania
nepriznať. Uviedol, že v zákonom stanovenej lehote splnil povinnosť uloženú v ust. § 11 ods. 6 zák.
č. 381/2001 Z.z., ako vyplýva z predloženého oznámenia o poistnom plnení, predmetná nehoda bola
žalovanému nahlásená 22.12.2014, pričom právnemu predchodcovi žalobcu bolo dňa 2.2.2015 zaslané
oznámenie o poistnom plnení a poskytnuté plnenie v čiastočnom (preukázanom) nároku. Žalovaný je
toho názoru, že žalobcovi neprináleží požadovaný úrok z omeškania, a to z dôvodu, že splnil všetky
povinnosti vyplývajúce zo zák. č. 381/2001 Z.z. Je toho názoru, že prípadná povinnosť zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do
omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným
rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z
omeškania upravená v § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. a jej účelom je ochrana poškodeného v tom,
aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná.

6.
V odvolaní poukázal i na to, že medzi stranami v konaní prebiehalo a aj v súčasnosti prebieha viacero
súdnych konaní, ktoré sú skutkovo a právne takmer totožné, pričom žalobca sa vo všetkých veciach
necháva zastúpiť totožnou advokátskou kanceláriou, a taktiež vyjadrenia žalobcu sa vo svojej podstate
obmieňajú v skutkových označeniach, a preto vynaložené trovy právneho zastúpenia nemožno rozhodne
považovať za účelne vynaložená na riadne bránenie práva.

7.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že žalovaného povinnosť bolo poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie, žalovaný však v danej lehote svojvoľne
neplnil v celom rozsahu, časť plnenia, ktoré je predmetom tohto sporu nevyplatil.

8.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3,



C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 10.10.2017. Po oboznámení sa s
obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.
Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový
stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní
súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe
vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca si uplatnil u
žalovaného nárok na náhradu škody v zmysle zákona o PZP, pričom pri prešetrení škodovej udalosti
žalovaný, ktorej výsledok vyplýva z písomného Oznámenia o poistnom plnení k poistnej udalosti z
2.2.2015, znížil žalovaný náhradu škody. Pri nahlásení, resp. pri šetrení mal žalovaný k dispozícii všetky
doklady preukazujúce nárok poškodeného, s tým, že žalovanému bola zaslaná faktúra na sumu 1.193,82
EUR, pričom pri poskytnutí časti poistného plnenia nenamietal vznik nároku poškodeného na náhradu
škody. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 27.3.2017 strany sporu dospeli k dohode o nespornosti
nároku žalobcu vo výške 536,98 EUR. Žalovaný tým sám preukázal, že odopretie plniť náhradu škody
v celom rozsahu bolo nedôvodné. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaný pochybil, keďže
svoju povinnosť čo do výšky oprávneného nároku a v lehote nesplnil, a teda nevyplatil žalobcovi celý
oprávnený uplatnený nárok. Nakoľko tak žalovaný neurobil a neposkytol celé poistné plnenie v lehote
15 dní od skončenia prešetrovania dňa 30.1,2015, dostal sa dňom 15.2.2015 do omeškania.

11.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

12.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).