{"guid": "3b149bb9-9043-4a71-b913-962f4d0153b4:cba7c0dd-2fc8-420a-bb5d-2a1cb4698ce1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017201018.1", "spisova_znacka": "2Sa/28/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/28/2017 z 30. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. júla 2018, sp. zn. 2Sa/28/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017201018.1", "identifikacne_cislo": "7017201018", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2018-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cba7c0dd-2fc8-420a-bb5d-2a1cb4698ce1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017201018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201018
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201018.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu P. U., bytom J. B.
XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, so sídlom Rožňava, Ulica Cyrila a Metoda 4,
proti žalovanému Veliteľovi Vojenského útvaru 1090 Topoľčany, 1. mb, Továrnická ul. 1249, Topoľčany,
zastúpeného Sekciou legislatívy a práva Ministerstva obrany SR, v konaní o žalobe na preskúmanie
rozhodnutia žalovaného z 13.09.2017 č.p.: 1.mb-137-1-2/2017-PravS, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu   z a m i e t a .

II. Žalobcovi   n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Veliteľa VÚ 8024 č. rmo-55-1/2017 zo 06.07.2017 bol žalobca uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“),
pretože porušil ustanovenie § 4 ods.1 písm.f), § 19 ods.1 a § 16 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tým, že
dňa 29.11.2015 v čase okolo 12:56 hod. viedol súkromné motorové vozidlo značky Honda CR-V, ev.č.
J.-XXXAZ v smere od Sirku na Revúcke Bystré a v obci Ploské na križovatke ciest II/526 a II/2823
a pri odbočovaní doprava nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu, pričom vošiel do jazdného pruhu
protiidúceho autobusu zn. Novoplan ev.č. J.-Y., ktoré riadil vodič P. P., do ktorého narazil, následkom
čoho spôsobil udalosť v cestnej premávke podľa § 64 ods.1 písm.d) zákona o cestnej premávke. Za
uvedený priestupok bola žalobcovi uložená sankcia vo výške 150,-- eur a povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 33,-- eur.

2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že sa správny orgán náležite
nevysporiadal s dôkaznou situáciou a svojím postupom mu odňal možnosť konať, pretože znalecký
posudok neobsahuje jeho verziu, i keď ju potvrdila svedkyňa nehody F.. M. F. a dňa 24.02.2017 boli
vypočutí účastníci dopravnej nehody, ktorí uviedli nové skutočnosti významné pre ustálenie príčin
dopravnej nehody, a dňa 27.03.2017 bola vypočutá aj svedkyňa nehody F.. M. F., pričom znalec
vyvodil vstupné údaje odborného vyjadrenia len z fotodokumentácie a nebol oboznámený s výpoveďami
účastníkov a svedkov dopravnej nehody vypočutými po vypracovaní znaleckého posudku. Namietal,
že správny orgán vo veci účelovo rozhodol a svojim postupom mu odňal možnosť konať a preukázať
pravdivosť svojich tvrdení, správny orgán sa nevysporiadal náležite s jeho tvrdeniami o príčinách
vzniku dopravnej nehody a neodôvodnil, prečo iba simulácia zrážky s autobusom vykonaná znalcom je
dostatočná na ustálenie viny žalobcu, a preto považoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
za nepreskúmateľné a náležite neodôvodnené.



3. Žalovaný rozhodnutím z 13.09.2017 č. 1. mb-137-1-2/2017-PravS odvolanie zamietol a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že skutočnosť, že výrok napadnutého rozhodnutia
neobsahuje generálie splnomocneného advokáta žalobcu, neznamená nezákonnosť rozhodnutia,
keďže ustanovenie § 47 ods.2 Správneho poriadku nevyžaduje, aby v prípade ak bol účastník konania
zastúpený, bola táto skutočnosť nutne uvedená vo výroku rozhodnutia.

4. Odvolacej námietke, že sa správny orgán náležite nevysporiadal s dôkaznou situáciou a svojim
postupom odňal možnosť žalobcovi ako obvinenému konať, pretože znalecký posudok neobsahoval
jeho verziu, žalovaný uviedol, že v priebehu konania a postupe prvostupňového orgánu nenachádza
také konanie, ktoré by neumožnilo žalobcovi v plnej miere využiť svoje procesné postavenie a z neho
vyplývajúce oprávnenia. Ako to vyplýva z odborného vyjadrenia znalca z odboru cestnej dopravy D.. L.
A. č. 100/2016, znalec sa zaoberal obidvoma verziami obvineného z priestupku, napriek tomu, že prvá
výpoveď obvineného nebola ani podpísaná. Rovnako je podkladom odborného vyjadrenia aj výpoveď
F.. M. F. zo dňa 23.08.2016. Výpovede obvineného (žalobcu) boli znalcom vyhodnotené v kapitole
IX., kde znalec hodnotil výpovede vo viacerých častiach z technického hľadiska za neprijateľné, a to
aj v údajoch, ktoré sa zhodovali aj s výpoveďou F.. M. F.. Z toho vyplýva, že znalec sa vo svojom
odbornom vyjadrení na základe použitých znaleckých postupov a metód vysporiadal aj s výpoveďou
tejto svedkyne, a na základe skutočností, že F.. M. F. vo svojej výpovedi zo dňa 27.03.2017 uviedla, že
počula len náraz a vtedy sa otočila v smere zrážky, čím nieže neuviedla nové skutočnosti, ale podstatnou
mierou spochybnila aj svoju predchádzajúcu výpoveď, prvostupňový orgán nemal dôvod na základe
tejto výpovede doplniť odborné vyjadrenie.

5. K odvolacej námietke, že dňa 24.02.2017 boli vypočutí účastníci dopravnej nehody, ktorí uviedli nové
skutočnosti významné pre ustálenie príčin dopravnej nehody, žalovaný uviedol, že v administratívnom
spise je z uvedeného dátumu iba vypočutie obvineného (žalobcu) z priestupku, pričom žalovaný
nenachádza nové skutočnosti významné pre ustálenie príčin dopravnej nehody, a ani žalobca ich v
odvolaní nešpecifikoval. Z uvedeného sa žalovanému javilo toto vyjadrenie ako samoúčelné, a preto sa
s ním nezaoberal.

6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že napriek tomu, že právny zástupca
obvineného (žalobcu) namietal správnosť odborného vyjadrenia znalca, nepodarilo sa mu pred
prvostupňovým orgánom vyvrátiť závery, ktoré znalec vypracoval. Odvolateľ sa obmedzil iba na
spochybňovanie vstupných údajov pre znalecké dokazovanie, a tým iný priebeh nehodového deja. S
týmito argumentmi sa však znalec vysporiadal v odbornom vyjadrení, vyvrátiť výpoveď obvineného
a na pojednávaní aj predviedol simuláciu dopravnej nehody, ako by vyzerala podľa druhej výpovede
obvineného. Záver bol však taký, že verzia uvedená v druhej výpovedi obvineného nebola v súlade s
konečnou polohou vozidiel po dopravnej nehode, s ktorými sa podľa svedectiev účastníkov nehody po
zrážky nehýbalo, žalovaného, dostatočne preukázaným a nespochybniteľným dôkazným prostriedkom.
Okrem toho, žalobca bol poučený o svojich právach, bol zastúpený v konaní advokátom, a preto pokiaľ
bol toho názoru, že znalecký posudok je vypracovaný na základe chybných vstupných údajov, mal
možnosť nechať si v priebehu konania vypracovať znalecký posudok u iného príslušného znalca z
odboru dopravy. Podľa žalovaného je to bežná prax v prípade nesúhlasu s predloženým znaleckým
posudkom.

7. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový orgán vyhodnotil dôkazy v zmysle
ustanovení § 34 ods.5 Správneho poriadku a v konaní nepostupoval jednostranne. Prvostupňový
orgán správne vyhodnotil skutkový a právny stav, a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, keď v
odôvodnení rozhodnutia uviedol aj svedecké výpovede, ktoré použil pri rozhodovaní v podstatnej časti
odborného vyjadrenia, dotknuté ustanovenia právnych predpisov a v závere konštrukciou priestupkovej
zodpovednosti dostatočne objasnil zodpovednosť žalobcu za protiprávne konanie, ktoré viedlo k
naplneniu skutkovej podstaty priestupku.

8. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a navrhol, aby súd obe tieto
rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi všetky trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia.



9. V žalobe namietal, že rozhodnutie príslušného prvostupňového správneho orgánu na prejednávanie
priestupkov profesionálnych vojakov v spojení s rozhodnutím žalovaného, je nesprávne a vydané na
základe nedostatočne zisteného stavu veci. Rozhodnutie žalovaného je nedostačujúce na posúdenie
veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom v konaní správneho orgánu je podľa žalobcu
vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

10. Žalobca namietal tú skutočnosť, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s dôkaznou situáciou a
svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať, keďže podľa ustálenej praxe zavŕšenie znaleckého
dokazovania je nielen podanie písomného znaleckého posudku, ale aj výsluch znalca a vysvetlenie
prípadných otázok zo strany účastníkov konania, tak aby bolo vo veci možné objektívne rozhodnúť.
Prvostupňový správny orgán dňa 24.02.2017 a 27.03.2017 vykonal ústne prejednanie priestupku, počas
ktorého vypočul účastníkov dopravnej nehody, a to svedkyňu F.. M. F. a znalca D.. L. A.. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal správnosť záverov znalca vyplývajúcich z písomne
podaného odborného vyjadrenia v tom, že znalec nevyhodnotil náležitým spôsobom verziu žalobcu,
i keď jeho verziu potvrdzuje svedok F.. M. F.. Odborné vyjadrenie má objektívne vyhodnotiť verziu
príčin dopravnej nehody, ktorú uvádza nielen poškodený, ale aj obvinený (žalobca), resp. iný účastník
dopravnej nehody. Odborné vyjadrenie D.. L. A. vyhodnocuje len verziu poškodeného. Z jeho odborného
vyjadrenia vyplývajú vstupné údaje, ktoré si znalec vyvodil dodatočne len z fotodokumentácie. Tieto
údaje slúžili znalcovi pre ustálenie miesta zrážky, pohybu vozidiel žalobcu a autobusu, a čiastočne pre
ustálenie rýchlosti pohybu pred zrážkou. Všetky svoje závery znalec vyvodil z dôkazov vykonaných
pred ústnym prejednaním priestupku. Pri ústnom prejednaní priestupku dňa 24.02.2017 boli vypočutí
v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu účastníci dopravnej nehody, ktorí uviedli nové skutočnosti
významné pre ustálenie príčin dopravnej nehody. Dňa 27.03.2017 bola vypočutá aj svedkyňa F.. M. F..

11. Znalec bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 27.03.2017, pričom nebol oboznámený s
výpoveďami účastníkov dopravnej nehody, ani s výpoveďou menovanej svedkyne. Pri svojej výpovedi
nezohľadňoval dôkazy vykonané na ústnom prejednaní priestupku, ku ktorým nemal možnosť sa
vyjadriť. Písomne podané odborné vyjadrenie teda nie je úplné a znalec nepochybne pri svojich záveroch
mal zohľadniť aj dôkazy vykonané na ústnom pojednávaní. Žalobca konštatoval, že sám znalec pri
svojom výsluchu uviedol, že je potrebné doplniť odborné vyjadrenie, pokiaľ sa má vyjadriť, či verzia
poškodeného uvedená na ústnom prejednaní je z technického hľadiska prijateľná. Vstupné údaje, ktoré
znalec v písomnom odbornom vyjadrení uvádzal, nezodpovedajú údajom uvádzaným vodičom autobusu
(účastníkom dopravnej nehody) na ústnom pojednávaní, a nepochybne pre ustálenie skutkového stavu,
príčin nehody bolo potrebné doplniť znalecký posudok, pretože znalec pri svojom výsluchu nemohol
vykonať prepočet. Vzhľadom na to, že podľa žalobcu odborné vyjadrenie je neúplné, dáva podklad pre
iný záver o príčinách dopravnej nehody, nedáva odpoveď na všetky dôležité skutočnosti významné pre
príčinu dopravnej nehody a zavinenie, rozhodnutie je nesprávne, nezákonné a vydané predčasne.

12. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že sa mu nepodarilo pred prvostupňovým orgánom vyvrátiť závery,
ktoré znalec vypracoval, a tiež k jeho konštatovaniu, že si mal možnosť nechať vypracovať znalecký
posudok iným znalcom, uviedol, že nové skutočnosti potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku
boli zistené práve na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, a v priebehu konania
nebolo možné dať vypracovať nový znalecký posudok. Už aj s prihliadnutím na to, že ustanovený
znalec navrhol doplniť svoje odborné vyjadrenie práve s prihliadnutím na zistené skutočnosti pri ústnom
konaní. Napriek tomu správny orgán rozhodol na podklade neúplného odborného vyjadrenia znalca,
ktorý nevychádza zo všetkých objektívnych skutočností.

13. Žalobca ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o priestupku sa žalovaný
náležite nevysporiadal s jeho tvrdeniami o príčinách vzniku dopravnej nehody a jeho návrhu na
doplnenie odborného vyjadrenia. V tejto časti považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a náležite
neodôvodnené, pretože žalovaný bližšie neodôvodňuje, z akého dôvodu považuje doposiaľ vykonané
dôkazy za postačujúce, a len formálne konštatovanie žalovaného, že simulácia zrážky autobusu so
stojacim motorovým vozidlom, ktorú znalec na ústnom prejednaní predviedol, je dostatočná na ustálenie
zavinenia žalobcu, je podľa žalobcu nedostatočná na ustálenie jeho zavinenia, čo je tiež v rozpore s
ustanovením § 47 ods.3 zákona č. 72/1967 Zb. o správnom konaní.

14. Žalobca tiež považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
zistenie skutkového stavu žalovaným nedostačujúce na riadne posúdenie veci.



15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.04.2018 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Konštatoval, že žalobné body obsahujú rovnaké argumenty, ktorými sa žalobca prezentoval
v rámci administratívneho konania vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
K otázke doplňujúceho znaleckého dokazovania žalovaný poukázal vo vyjadrení na ustanovenie
§ 34 ods.4 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu
orgánu. Dôvody, pre ktoré správny orgán nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, sú uvedené v
odôvodnení rozhodnutia o priestupku. Týmito dôvodmi sú minimálna miera prínosu nových skutočností
v súvislosti s výpoveďami svedkov, ktoré boli vykonaní po vypracovaní znaleckého posudku (účastníci
dopravnej nehody v podstate len tvrdili svoje predošlé výpovede a svedkyňa F.. M. F. zmenila výpoveď
v tom, že udalosť začala vnímať až po zrážke) a na skutočnosť, že predvolaný znalec na pojednávaní
predviedol simuláciu zrážky so stojacim motorovým vozidlom (advokát žalobcu), ktorá však nesedela
s konečnou polohou vozidiel po dopravnej nehode. So závermi správneho orgánu sa plne stotožnil aj
žalovaný poukazujúc na účelovosť správania žalobcu. Žalovaný má za to, že v prípade doplňujúceho
znaleckého dokazovania by vstupné hodnoty pre toto dokazovanie zostali nezmenené, nakoľko výpoveď
žalobcu z 24.02.2017 nepriniesla žiadne nové skutočnosti vo vzťahu k predmetu priestupkového
konania, pričom len napádala relevantné závery odborného vyjadrenia znalca a stala ich do roviny
subjektívneho zhodnotenia zo strany znalca.

Účastník dopravnej nehody vodič autobusu P. P. vo svojej výpovedi z 27.03.2017 odkazoval na svoje
predchádzajúce výpovede, a teda predmetná výpoveď z uvedeného dátumu nemohla taktiež priniesť
žiadne nové skutočnosti vo veci samej.

Svedkyňa F.. M. F. vo výpovedi z 27.03.2017 uviedla, že samotnú zrážku autobusu s osobným
motorovým vozidlom nevidela, počula len náraz, a vtedy sa mala v smere zrážky otočiť, pričom aj ku
skutočnosti, či žalobca zastavil svoje vozidlo pred zrážkou, uviedla, že tomuto pozornosť nevenovala, a
to, že osobné motorové vozidlo žalobcu zastavilo, postavila táto svedkyňa do roviny domnienky, ktorá je
pre vyvodenie iných záverov k akým dospel znalec vo svojom odbornom vyjadrení, právne irelevantná.

16. Žalovaný v tom poukázal na ustanovenie § 34 ods.3 Správneho poriadku, a konštatoval, že sa mu
javí nelogické, že žalobca navrhol v konečnom dôsledku vykonať doplňujúce znalecké dokazovanie
samotným znalcom D.. L. A., ktorého znalecké závery zjavne spochybňoval a staval ich do roviny
subjektívneho hodnotenia znalca, pričom sám mal možnosť dať si vypracovať odborné vyjadrenie iným
znalcom, resp. mal možnosť navrhnúť správnemu orgánu dať vypracovať nové odborné vyjadrenie,
alebo znalecký posudok znalcom odlišným od znalca D.. L. A., čo evidentne nevyužil, nakoľko to
nepotreboval zrejme za potrebné. Správny orgán vzhľadom na závery vyplývajúce z výpovedí tak
žalobcu, ako aj vodiča autobusu P.Á. P. a svedkyne F.. M. F.M., nemal dôvod vykonávať doplňujúce
znalecké dokazovanie u znalca D.. L. A..

K výpovedi svedkyne F.. M. F.M. žalovaný uviedol, že táto sa môže javiť ako tendenčná s cieľom
napomôcť žalobcovi zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok, nakoľko sama svedkyňa uviedla,
že žalobca spolu so svojim otcom ju navštívili, pričom s jeho otcom sa osobne pozná. V rámci tejto
návštevy tiež samotnému žalobcovi uviedla, že zrážku oboch vozidiel nevidela.

17. K tvrdeniu žalobcu, že znalec nevyhodnotil náležitým spôsobom verziu žalobcu, žalovaný uviedol,
že z odborného posudku jasne vyplýva riadne posúdenie dvoch verzií žalobcu zo strany znalca, a to tak
posúdenie verzie výpovede z 30.11.2015, žalobcom nesignovanú, ako aj verzie výpovede z 23.08.2016,
žalobcom signovanú, ktorú už v priebehu konania o priestupku žalobca zásadným spôsobom nemenil,
pričom obe verzie žalobcu, tak ako uviedol aj znalec, sa diametrálne odlišujú.

K nesignovanej verzii výpovede žalobcu z 30.11.2015 žalovaný uviedol, že je však podpísaná orgánom
oprávneným objasňovať priestupok, tvorí súčasť priestupkového spisu a o jej hodnovernosti je v zmysle
konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno mať pochyby. K uvedenému žalovaný dodáva,
že žalobca žiadnym spôsobom účasť na podaní vysvetlenia, ako aj samotné závery, ktoré sú uvedené
v zázname o podaní vysvetlenia z 30.11.2015, žiadnym spôsobom nespochybnil a nepoprel, namietal
len tú skutočnosť, že nie je ním samotným tento záznam podpísaný.



Na základe uvedeného z celého správania sa a výpovedí žalobcu v rámci objasňovania priestupku pred
orgánom oprávneným objasňovať priestupok, ako aj v rámci konania o priestupku, je viac ako zrejmé,
že žalobca výpovede účelovo a tendenčne zmenil s cieľom privodenia lepšieho procesného postavenia
pre svoju osobu, a v konečnom dôsledku s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

18. Návrhy žalobcu na doplnenie znaleckého dokazovania, a v tej súvislosti jeho tvrdenie súvisiaceho
nenáležitým spôsobom vyhodnotenia priestupkovej veci, sa v priebehu administratívneho konania
zjavne opakovali, pričom znalec, a v konečnom dôsledku aj správny orgán a žalovaný, sa so všetkými
verziami žalobcu riadne vysporiadali, a práve žalobcom uvádzanú druhú verziu nadovšetko dementovali.
Uvedené konštatovanie podporuje aj ďalšie tvrdenie žalobcu, že sám znalec mal pri svojom výsluchu
na ústnom pojednávaní priestupku uviesť, že je potrebné doplniť odborné vyjadrenie, pokiaľ sa má
vyjadriť, či verzia poškodeného uvedená na ústnom pojednávaní je z technického hľadiska prijateľná.
Z administratívneho spisu totiž absolútne nevyplýva, že by takúto konštatáciu znalec uviedol, pričom
v rámci výsluchu jeho osoby dňa 27.03.2017 jasne k verzii žalobcu, že v momente zrážky mal tento
už stáť s vozidlom na okraji vozovky, poznamenal, že táto verzia nie je možná, pokiaľ by mal byť taký
priebeh nehody, ako udáva obvinený. Z technického hľadiska z nasimulovaného priebehu dopravnej
nehody, vypočítaný na základe zadaných vstupných údajov, je neprijateľný. Takéto závery vyplývajú aj
z odborného vyjadrenia znalca.

19. Žalovaný je toho názoru, že rozhodnutie o priestupku, ako aj jeho rozhodnutie vydané v odvolacom
konaní, vykazujú všetky znaky zákonnosti a sú s prihliadnutím na všetky skutočnosti nanajvýš
spravodlivé. Má tiež za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia je potrebné v tomto prípade udržať súdom
v rovine spravodlivosti, lebo len tak bude zabezpečená účinná ochrana záujmu spoločnosti, a zároveň
len tak bude naplnený princíp právnej istoty, čiže legitímne očakávanie žalovaného, že predmetný spor
bude i s poukazom na premisu vyslovenú Ústavným súdom SR v uznesením č. k. III.ÚS 357/2016
zo 07.06.2016 rozhodnutý spravodlivo. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný tvrdil, že
žalobou napadnuté rozhodnutia sú plne súladné s platným právom Slovenskej republiky.

20. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s priestupkovým spisom, a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

21. Žalobca na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.07.2018 uviedol, že po nehode
privolaný policajt ho uviedol do omylu, keď tvrdil, že križovatka je neoznačená, a že prichádzajúcemu
autobusu mal dať prednosť. Pod vplyvom celej situácie potom podpísal prvotný záznam z dopravnej
nehody. Neskôr si uvedomil, že križovatka je označená hlavnou cestou aj s vyznačením tvaru križovatky,
a žalobca sa pred nehodou nachádzal na hlavnej ceste a odbočoval doprava na vedľajšiu cestu. Vodič
autobusu prichádzal z vedľajšej cesty a šiel rovno, pričom mal dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, a
ďalej bola značka „obec“, ktorá označovala začiatok obce. Uviedol tiež, že záznam o podaní vysvetlenia,
ktorú dodatočne spísal policajt Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej 30.11.2015, nepodpísal z toho
dôvodu, že bol vyhotovený v jeho neprítomnosti, a ani dodatočne nebol oboznámený s jeho obsahom,
a nebol mu daný na podpis. Žalobca tiež uviedol, že skutkový stav nie je popísaný presne, pretože k
nehode došlo tak, že do jeho stojaceho auta narazil autobus. S autom zastal, že by sa obidve autá vedľa
seba nezmestili na úzku cestu, a preto nemohol pokračovať v ceste.

22. Na pojednávaní zástupca žalovaného poukázal na to, že záznam o dopravnej nehode bol spísaný
bezprostredne po nehode, a obsahuje uvedenie toho, že žalobca ako vodič osobného motorového
vozidla porušil pravidlá plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, a tento záznam žalobca podpísal, z
čoho vyplýva, že s jeho obsahom súhlasil.

Čo sa týka záznamov o podaní vysvetlenia, ktorý žalobca nepodpísal, podľa oznámenia okresného
riaditeľstva PZ záznam o podaní vysvetlenia môže obsahovať podpis oznamovateľa aj so slovami
vyjadrujúcimi súhlas s obsahom záznamu. Podpis nie je obligatórnou súčasťou záznamu o podaní
vysvetlenia. Záznam bol vyhotovený a podpísaný policajtom policajného zboru, aj v zmysle judikatúry
takýto dôkaz sa považuje za hodnoverný. Pokiaľ ide o vyjadrenie vodiča autobusu v zápisnici zo dňa
27.03.2017, ten uviedol, že vo svojej predchádzajúcej výpovedi už nemá čo dodať, pričom uviedol aj to,
že žalobca vybehol a vrazil do autobusu. Výpoveď vodiča sa uskutočnila so značným časovým odstupom
od dopravnej nehody a s jeho výpoveďou sa znalec vysporiadal. Znalec bol v ten istý deň vypočutý



ku všetkým otázkam, pričom žalobcove námietky boli negované. Poukázal tiež na to, že námietky
žalobcu uvedené v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré znášal v priebehu priestupkového konania a
so všetkými sa vysporiadal tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán. Zástupca žalovaného tiež
poukázal na to, že znalec pri podaní vyjadrenia do zápisnice dňa 27.03.2017 konštatoval, že technicky
nie je možné, aby došlo k dopravnej nehode takým spôsobom, že žalobca v čase zrážky stál. Tiež
uviedol, že miesto zrážky určoval nielen na základe úlomkového pola, ale aj na základe polôh vozidiel
v čase zrážky, ako aj ich pohybu po zrážke do konečných polôh. Všetky vyjadrenia žalobcu ohľadom
rýchlosti a polohy vozidiel, ako aj pohybu autobusu sú len v hypotetickej rovine, a nemohli by viesť k
jednoznačnému inému záveru, ako vyplýva z odborného vyjadrenia znalca. Poukázal tiež na to, že veliteľ
oddielu, ktorý prejednával priestupok, vzhľadom na námietky vznesené na pojednávaní, dal žalobcovi
určitý časový priestor na to, aby pripravil otázky pre znalca, čo však v priebehu troch mesiacov žalobca
neurobil.

23. Podľa § 22 ods.2 písm.g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
iba „zákon o priestupkoch“) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,
kto poruší všeobecne záväzný právny predpis a o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví, alebo inému spôsobí škodu na
majetku.

Podľa § 4 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 16 ods.1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stave a povahe vozovky
a iným okolnostiam. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 19 ods.1 tretia veta zákona o cestnej premávke vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú
opatrnosť.

24. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

Podľa § 3 ods.5 citovaného zákona rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

Podľa § 32 ods.1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 34 ods.4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti (§ 34 ods.5 Správneho poriadku).



Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania,
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods.3 Správneho poriadku).

25. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného z 13.09.2017 č.p. 1.
mb-137-1-2/2017-Právs, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie vydané
Veliteľom Vojenského útvaru 8024 Rožňava zo 06.07.2017 č. rmo-55-1/2017. Týmto rozhodnutím bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
§ 22 ods.1 písm.g) zákona o priestupkoch, pretože porušil ustanovenie § 4 ods.1 písm.c), § 19 ods.1 a
§ 16 ods.1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke tým, že dňa 29.11.2015 v čase okolo 12:56 hod. viedol
súkromné motorové vozidlo značky Honda CR-V, ev.č. J.-XXXAZ v smere od Sirku na Revúcke Bystré
a v obci Ploské na križovatke ciest II/526 a II/2823 a pri odbočovaní doprava nevenoval dostatočnú
pozornosť riadeniu, pričom vošiel do jazdného pruhu protiidúceho autobusu zn. Novoplan ev.č. J.-Y.,
ktoré riadil vodič P. P., do ktorého narazil, následkom čoho spôsobil udalosť v cestnej premávke podľa
§ 64 ods.1 písm.d) zákona o cestnej premávke.

26. V konaní bolo podané odborné vyjadrenie - znalecký posudok č. 100/2016 znalcom z odboru cestnej
dopravy, ktorý konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technická jazda
žalobcu pri odbočovaní na vedľajšiu cestu, ktorá vzhľadom na jej šírku mu neumožňovala jazdu po
tejto ceste tak, aby sa minul s protiidúcim autobusom. Z analýzy priebehu dopravnej nehody vykonanej
znalcom vyplýva, že v čase zrážky bola rýchlosť motorového vozidla, ktoré riadil žalobca 30 km/hod., a
rýchlosť autobusu rovnako 30 km/hod. Po zrážke prešlo osobné motorové vozidlo žalobcu vzdialenosť
cca 0,3 metre za čas 0,8 sekundy, a autobus prešiel vzdialenosť cca 7,2 metra za čas 1,8 sekundy a ostal
stáť vo svojom jazdnom pruhu. Znalec ďalej konštatovať, že žalobca v čase, keď prvýkrát spozoroval
autobus na vedľajšej ceste, na ktorú chcel odbočiť, sa pohyboval rýchlosťou cca 37,1 km/hod., čo je
nižšia rýchlosť ako dovolená, ale vyššia ako bola rýchlosť primeraná rozhľadovým podmienkam (cca 25
km/hod.) a vyššou rýchlosťou ako bola hraničná (medzná) rýchlosť v pravotočivej zatáčky (33 km/hod.).
Na skutočnosť, že z hlavnej cesty bude odbočovať na vedľajšiu cestu, bol informovaný zvislou dopravnou
značkou P8 - Hlavná cesta s dodatkovou tabuľou P13 - Tvar križovatky, a sám žalobca uviedol, že daný
úsek cesty dobre pozná. Nesprávna technika jazdy žalobcu podľa znalca spočívala v tom, že žalobca
vošiel pri odbočovaní doprava na vedľajšiu cestu do jej stredu rýchlosťou väčšou ako bola primeraná
rýchlosť rozhľadovým podmienkam, a ako bola aj hraničná medzná rýchlosť v pravotočivej zatáčky.
Týmto podaním vzhľadom na okolnosti, ktoré boli v čase nehody, okrem protiidúceho autobusu, aj mokrá
vozovka a úzka cesta, a zakrytý výhľad, vyvolal kolízny stav a znemožnil tak zabrániť dopravnej nehode.

27. Znalec v posudku konštatoval aj nesprávnu techniku jazdy vodiča autobusu. Táto sa však
nepodieľala na príčine dopravnej nehody. Vodič autobusu v čase, keď prvýkrát spozoroval motorové
vozidlo, ktoré riadil žalobca, nemohol v rýchlosti ako sa pohyboval, cca 33,5 km/hod. zabrániť dopravnej
nehode. Pokiaľ by sa v čase dopravnej nehody s autobusom pohyboval aj takou rýchlosťou, z ktorej by
zastal na hranici križovatky cca 21 km/hod., aj tak by došlo k čelnej zrážke vozidiel s plným prekrytím s
rýchlosťami v momente zrážky autobusu 13,9 km/hod. a Honda CR-V 34,5 km/hod.

28. Znalec konštatoval, že žalobca mohol dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy, a to tak,
že pri odbočovaní z hlavnej na vedľajšiu cestu, vzhľadom na jej šírku, by dbal na zvýšenú pozornosť
a nevošiel by na ňu rýchlosťou cca 33 km/hod., keď mal na ňu zakrytý výhľad, ale by pred hranicou
križovatky zastal a presvedčil sa, či môže na túto cestu bezpečne odbočiť. Aby mohol svoje motorové



vozidlo zastaviť pred hranicou križovatky, musel by v čase, keď prvýkrát videl autobus, svojim motorovým
vozidlom pohybovať maximálne rýchlosťou primeranou rozhľadu, ktorá bola cca 25 km/hod.

29. Znalec nepovažoval tvrdenie žalobcu zo dňa 23.08.2016, že do križovatky vošiel rýchlosťou cca
20 km/hod., za prijateľnú, ani ohľadne toho, že nemohol zbadať autobus po ukončení odbočovacieho
manévru, pretože tento manéver neukončil, keďže k zrážke došlo cca na hranici križovatky a jeho
motorové vozidlo v čase zrážky bolo natočené oproti pozdĺžnej osi cesty, na ktorú chcelo odbočiť pod
uhlom 30°. Z technického hľadiska je tiež neprijateľné jeho tvrdenie, že zastavil svoje vozidlo napravo
v smere jazdy pred zvodidlami, lebo na vedľajšiu cestu ani nevošiel, pretože k zrážke vozidiel došlo
cca na hranici križovatky, a v čase zrážky sa jeho motorové vozidlo nachádzalo ľavým predným rohom
cca 0,2 metra za pomyselným rohom vedľajšej cesty, na ktorej jazdil autobus. Tvrdenie žalobcu, že v
čase nehody s motorovým vozidlom už stál, je neprijateľné, pretože všetky okolnosti zistené nasvedčujú
tomu, že sa pohyboval rýchlosťou cca 33 km/hod. Znalec pre výpočet pohybových veličín nehodového
deja použil matematicko-simulačný program PC-crash. Základom pre analýzu, a následnú simuláciu,
bol plánik miesta dopravnej nehody. Na základe poškodenia vozidla Honda a autobusu, ich vzájomnej
polohy v mieste zrážky, konečných polôh a jednotlivých vstupných a kontrolných hodnôt, bol vykonaný
výpočet nárazu vozidiel.

30. Námietka žalobcu, že znalec nevyhodnotil verziu žalobcu, ktorú potvrdila aj svedkyňa F.. M. F.,
súd nepovažuje za dôvodnú, pretože znalec v posudku sa s verziou udávanou žalobcom zaoberal a
vyhodnotil ju ako z technického hľadiska za neprijateľnú. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne, táto vo svojej
výpovedi z 27.03.2017, na ktorú poukázal žalobca v žalobe, nepotvrdila, že žalobca pred nehodou s
vozidlom stál, ale uviedla, že viac pozornosti venovala príchodu autobusu, a až keď počula náraz, otočila
sa v smere zrážky. Ani účastník nehody - vodič autobusu neuviedol pri ústnom pojednávaní priestupku
žiadne nové skutočnosti. Tvrdenie tohto svedka, že žalobca šiel do križovatky rýchlosťou cca 80 km/
hod., bolo vyvrátené znaleckým posudkom.

31. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že podklady pre jeho vypracovanie vychádzali z obsahu
priestupkového spisu, a to zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo situačného plániku
dopravnej nehody a fotodokumentácie, ako aj z podaných vysvetlení účastníkov dopravnej nehody
a svedkov, zaznamenaných príslušníkom policajného zboru bezprostredne po nehode. Znalec tiež
vychádzal aj z ďalších vysvetlení, ktoré podal žalobca, a to dňa 23.08.2016 vodič autobusu dňa
12.12.2015 a 07.09.2016. Uvedené podklady slúžili znalcovi pre posúdenie vzniku a priebehu deja
dopravnej nehody, posúdenia techniky jazdy oboch vodičov a určenia technickej príčiny dopravnej
nehody. Znalec teda posudzoval dopravnú nehodu z pohľadu poškodeného aj žalobcu, prihliadal na
svedecké výpovede a vyhodnotil tieto verzie vo svojom závere. Vzhľadom na to, že pri prejednaní
priestupku neboli podľa názoru súdu zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie
znaleckého posudku, keďže tvrdenie žalobcu ohľadom rýchlosti motorových vozidiel bolo iba v
hypotetickej rovine, správny orgán prvého stupňa nepochybil, keď záver znalca považoval za úplný
a dostatočný pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Pre úplnosť je potrebné dodať, že žalobcovi
správny orgán umožnil vyhotoviť písomne otázky pre znalca za účelom doplnenia jeho znaleckého
posudku, čo však žalobca ani v priebehu troch mesiacov neuskutočnil. Rovnako mal možnosť si sám
zabezpečiť na potvrdenie svojho tvrdenia nový dôkaz, a to znalecký posudok, eventuálne odborné
vyjadrenie iného znalca, a ani toto svoje oprávnenie nevyužil. Prvostupňový správny orgán vo svojom
rozhodnutí odôvodnil svoje rozhodnutie, vyhodnotil uskutočnené dôkazy každý jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a toto vyhodnotenie podľa názoru súdu je v súlade s obsahom vykonaných dôkazov právnymi
predpismi a neodporuje zásadám logického myslenia a uvažovania. Preto súd nepovažuje ani druhú
žalobnú námietku, a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
za opodstatnenú. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku zamietol.

32. Žalobca nemal v konaní úspech, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania. O trovách
rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
\"sťažnostné body\") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab009c14-b5cf-4156-a03e-7777e4f286b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.357.2016.1"}], "citovane_v": []}