Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoPr/3/2017 z 24. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2018, sp. zn. 7CoPr/3/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8115206641.1 Krajský súd Prešov | 7CoPr/3/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8115206641.1 | 2018-04-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85c7d5e6-5f07-4702-a403-b6ff2acf7064 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115206641.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206641
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115206641.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Mesto Prešov, so sídlom v Prešove
na ulici Hlavnej č. 73, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove
na ulici Hlavnej č. XX, proti žalovanej U.. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. na ulici O. č. XXXX/
XX, právne zastúpenej U.. D. U. advokátka s.r.o., so sídlom v F. na ulici X. č. XX o určenie neplatnosti
dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.12.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 17.03.2017, č. k. 13Cpr/7/2015-77, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy. Je nepochybné, že ide o určenie
právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Možnosť požadovať takéto určenie však nevyplýva zo
žiadneho predpisu, a preto žaloba žalobcu je v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a contrario neprípustná.
Súd prvej inštancie ju preto zamietol.

3. Aj za predpokladu, ak by žaloba v rozpore s ust. § 470 ods. 1 CSP bola posudzovaná podľa predpisov
účinných v čase jej podania, ust. § 80 písm. c) OSP umožňovalo návrhom na začatie konania uplatniť,
aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny
záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu v prejednávanej veci daná nebola.

4. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby vychádzajúc z ust. § 80 písm. c) OSP a konštantnej
judikatúry, boli z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou bolo samozrejme preukázanie existencie,
resp. neexistencie konkrétneho právneho vzťahu alebo práva účastníkov, ktorého posúdenie je
predmetom konania. Druhou, podobne ako aj dnes pri určení práva podľa ust. § 137 písm. c) CSP,
bol naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Obidve podmienky je potrebné rozlišovať, aj
keď spolu úzko súvisia a naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa požadovaného petitu. Ak je
však žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa
zaoberať žalobou vo veci samej.

5. Právny záujem vyplýva z porušenia alebo ohrozenia práva a záujmu na jeho ochrane, pričom
právny záujem žalobcu na žiadanom určení pri určovacích žalobách musí byť podľa požiadavky zákona
dokonca kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Je pri tom zrejmé, že naliehavý právny záujem môže byť iba na
takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné a vytvárajúce tak pevný základ právneho



vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň
odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom.

6. Žalobcom uvádzané dôvody žaloby neodôvodňujú naliehavý právny záujem na žiadanom určení.
V zmysle ust. § 131 CSP žaloba slúži na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva,
avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé, ochrany ktorého svojho konkrétneho práva sa žalobca
domáha. Ak ide o záujem žalobcu deklaratórne rozhodnutím súdu prostredníctvom určenia neplatnosti
dohody určiť, resp. vylúčiť neexistenciu jedného z predpokladov jeho potencionálneho dlhu z dohody
o zmene pracovnej zmluvy preto aby sa nemusel brániť až v prípadnom neskoršom spore, právny
záujem na tomto určení s poukazom na hospodárnosť konania a v zmysle predchádzania zbytočnému
rozmnožovaniu sporov, nie je naliehavý.

7. Pozícia žalobcu sa vo všeobecnosti v ničom nelíši od pozície iných dlžníkov, ktorí majú za to, že nejaký
ich dlh vôbec nevznikol, prípadne už zanikol, resp. že za daného právneho vzťahu vzniknúť ani nemôže
a len z dôvodov posilnenia svojej právnej istoty by sa domáhali nezmyslených určení, že veriteľom z
rôzneho titulu nie sú nič dlžní, prípadne, že sú im dlžní menej než by sa veritelia z rôznych dôvodov mohli
domnievať, alebo že za porušenie povinnosti nezodpovedajú, dlh už uhradili alebo že je už premlčaný,
resp. dokonca že ani vzniknúť nemôže, ktoré sú bez reálneho súdneho uplatnenia práv potencionálneho
veriteľa zbytočné a naliehavý právny záujem nad ich vedení bez ďalšieho nemôže vyplývať len z toho,
že potencionálny dlžník v týchto prípadoch nemá k dispozícii žalobu na plnenie.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, nemôže byť na ujmu žalobcu, keď súd prvej inštancie nekonal a
medzičasom vstúpil do platnosti a účinnosti nový Civilný sporový poriadok. Žalobcovi je zrejmá právna
úprava v ust. § 470 ods. 1 CSP, ako aj v ust. § 137 písm. d) CSP, avšak poukazuje na to, že žaloba
bola podaná dôvodne a naliehavý právny záujem existoval a existuje. Je pravdou, že žaloba na plnenie
predchádza žalobe o určenie, a tam kde možno podať žalobu o plnenie nemožno podať žalobu o
určenie, avšak to sa týka prípadu, kedy účastník je žalobcom, resp. môže byť žalobcom tak v konaní o
určenie ako aj v konaní o plnenie. V tomto prípade ale žalobca nemôže podať žalobu o plnenie, pričom
jeho právne postavenie do podania žaloby o plnenie žalovanou je právne neisté. Ak žalovaná nepodá
žalobu na plnenie po skončení pracovného pomeru, žalobca nemá iný vhodný procesný nástroj na
odstránenie právnej neistoty a vyriešenie sporu o tom, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy je neplatná.
Úlohou súdu je pritom odstraňovať stav neistoty a nie k nemu prispievať. Žalobca nemôže niekoľko
rokov existovať v stave právnej neistoty a nemôcť využiť žiadne právne prostriedky na odstránenie
tohto stavu, len čakať na skončenie pracovného pomeru a následne na žalobu žalovanej o plnenie
odstupného a tam namietať neplatnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy ako predbežnú otázku. Takýto
postup by bol v rozpore s ochranou práv žalobu ako zamestnávateľa. Žalobca je obcou (mestom)
v zmysle zákona č. 369/1990 Zb., pričom hospodári s verejnými prostriedkami. Nevyplatenie mzdy
a odstupného je osobitný trestný čin zakotvený v ust. § 214 Trestného zákona. Okrem toho medzi
žalobcom a G.. P. M. sa na rovnakom skutkovom a právnom základe vedie spor o neplatnosť rovnakej
dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.12.2014, v ktorom Okresný súd Košice II rozsudkom zo
dňa 08.09.2015, č. k. 25Cpr/1/2015-83 zamietol rovnakú žalobu z dôvodu neexistencie naliehavého
právneho záujmu. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.10.2016,
č. k. 2CoPr/10/2015-115 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení
konštatoval právne závery ohľadne opodstatnenosti podanej žaloby. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy
je absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko tento právny úkon
bol urobený v rozpore so zákonom a odporuje zákonu. Táto dohoda je totiž ako právny úkon v rozpore
so zákonom č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. Dohoda o zmene pracovnej
zmluvy je finančnou operáciou v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. k) zákon č. 502/2001 Z.z., nakoľko
ide o poskytnutie verejných prostriedkov z rozpočtu Mesta Prešov žalovanej v prípade skončenia jej
pracovného pomeru z dôvodu zakladúceho povinnosť žalobcu vyplatiť odstupné, a je preto právnym
úkonom majetkovej povahy, ktorý má dopad na finančné prostriedky žalobcu a verejné prostriedky z
rozpočtu Mesta Prešov. Pred uzavretím dohody o zmene pracovnej zmluvy musela byť v zmysle zákona
č. 502/2001 Z.z. vykonaná predbežná finančná kontrola, avšak v tomto prípade predbežná finančná
kontrola nebola vykonaná. Odstupné dohodnuté vo výške 5 násobku priemerného mesačného platu nad
rámec Zákonníka práce pritom nebolo kryté v rozpočte orgánu verejnej správy, ktorým žalobca ako mesto
nepochybne je, o čom svedčí samotný rozpočet žalobcu na rok 2014 a 2015, pričom toto krytie nebolo



ani v rozpočte na rok 2014 ani na rok 2015 a naviac, rozpočet žalobcu na rok 2015 dňa 02.12.2014
ešte ani nebol schválený Mestským zastupiteľstvom Mesta Prešov. Je preto jednoznačne zrejmé, že
odstupné dohodnuté v Dohode o zmene pracovnej zmluvy nie je v súlade s rozpočtom žalobcu.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.

10. Vo veci nie je možné stotožniť sa s názorom, podľa ktorého žaloba podaná žalobcom o určenie
neplatnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy je žalobou vyplývajúcou z ust. § 137 písm. d) CSP. Civilný
sporový poriadok v ust. § 137 písm. c) a písm. d) zaviedol úplne novú koncepciu, pri ktorej sa rozlišuje
klasická určovacia žaloba podľa písmena c) a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d).
Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Napriek uvedenému je potrebné poukázať na obsahovo totožné
znenie ust. § 137 písm. c) CSP s ust. § 80 písm. c) OSP vo vzťahu k žalobe o určenie existencie,
prípadne neexistencie práva. Podľa oboch týchto ustanovení bolo možné žalobou požadovať, aby sa
dohodlo o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ako aj podľa ustanovenia § 137 písm.c) CSP je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem
žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný , t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na
žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, ktorými sú žalovanou stranou
popieraná existencia (neexistencia) práva žalobcu, teda je tu stav, že právo, medzi účastníkmi konania
je sporné, jestvuje ohrozenie práva, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno
odstrániť inak len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia
práva.

12. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

13. Určovacia žaloba je svojou povahou žalobou preventívnou, ku ktorej sa viac než u žalôb na plnenie
dbalo , aby nedošlo k jej zneužitiu a prísne sa selektovala jej prípustnosť. Súdna prax za určovaciu žalobu
považuje aj žalobu na určenie neplatnosti zmluvy hoci sa ňou priamo neurčuje existencia, či neexistencia
práva. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo
vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem.

14. Občiansky zákonník v ustanovení § 488 záväzkový právny vzťah definuje ako právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok. V zmysle ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov,
najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone.

15. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014 vzniklo žalovanej právo na vyplatenie
odstupného po skončení pracovného pomeru. Toto právo na plnenie vzniklo z právneho úkonu a nie
z iných skutočností uvedených v zákone. Aplikácia ustanovenia § 137 písm. d) CSP , podľa ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu, aj z tohto dôvodu možná nie je.

16. V prejednávanej veci žalobca nemôže žalovať o splnenie povinnosti, nakoľko o zaplatenie
odstupného na základe sporného právneho úkonu môže žiadať len žalovaná , ktorá je na podanie takejto
žaloby aktívne vecne legitimovaná.



17. Žalobcovi nemožno brániť v uplatňovaní jeho práva na súdnu ochranu ani z dôvodu, že doposiaľ
ešte nebol ukončený pracovný pomer so žalovanou ako predpoklad na vyplatenie odstupného v zmysle
spornej dohody. Základom pre vznik práva žalovanej na vyplatenie odstupného po ukončení pracovného
pomeru je existencia platného právneho úkonu. Z neplateného právneho úkonu žiadne práva alebo
povinnosti vzniknúť nemôžu. Rozhodnutím o žalobe na určenie neplatnosti spornej dohody sa bez
akýchkoľvek pochybností odstráni spornosť a právna neistota v otázke existencie či neexistencie práva
žalovanej na vyplatenie odstupného po ukončení pracovného pomeru. Vytvorí sa tak pevný základ pre
budúce právne vzťahy strán sporu umožňujúci predísť žalobe na plnenie . Žalobca má tak naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

18. Keďže nesprávne zamietnutie žaloby len z dôvodu jej procesnej neprípustnosti je potrebné hodnotiť
ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi , aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom , odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391
ods. 1 CSP).

19. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou platnosti dohody o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014. Potvrdením existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení nie je prejudikované nasledujúce rozhodnutie vo vzťahu k otázke platnosti alebo
neplatnosti spornej dohody.

20. Súd prvej inštancie , ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP), v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).