{"guid": "3aeb930e-e52d-4fbc-ba9a-26f35725cbde:e8fcf571-da75-4e2d-969c-796072709d8c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6714201099.1", "spisova_znacka": "41Cob/14/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/14/2018 z 20. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. februára 2018, sp. zn. 41Cob/14/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6714201099.1", "identifikacne_cislo": "6714201099", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2018-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8fcf571-da75-4e2d-969c-796072709d8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6714201099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6714201099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6714201099.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201099
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714201099.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v
právnej veci žalobcu SLOVKLIMA DEIMOS, s. r. o. so sídlom P. Pázmanya 49/3, 927 01 Šaľa, IČO:36
527 726, zastúpeného Advokátska kancelária TIMAR & partners, s. r. o. so sídlom Štúrova 42, 927 01
Šaľa, IČO:36 866 296 proti žalovanému VAMIS GROUP, s. r. o., M.R. Štefánika 3355, 960 01 Zvolen,
IČO:44 609 582, zastúpenému TOMÁŠ KOHÚT, advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Námestie SNP
74/28, 960 01 Zvolen, v mene ktorej koná JUDr. Tomáš Kohút, advokát a konateľ, o zaplatenie 20.119,93
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/11/2014-107
zo dňa 21.júla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/11/2014-107 zo dňa 21.júla 2015 v napadnutej časti
výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov  nemá právo na  náhradu trov konania potvrdzuje.

II. Súd  stranám  nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 6Cb/11/2014-107 zo dňa  21.7.2015 rozhodol, že konanie vedené
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.  6Cb/11/2014 je zastavené. Žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Súd vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 1.194,93 eur a zrušil
uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb11/2014-70 zo dňa 11.7.2014.

2.V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 20.119.93 eur s
príslušenstvom titulom  zmluvnej pokuty a neuhradenej zmluvy za dielo.  Dňa 22.6.2015  bolo súdu
doručené späťvzatie žaloby z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/8/2014
zo dňa 12.6.2015 bol schválený reštrukturalizačný plán a reštrukturalizácia žalovaného bola dňom
vyhlásenia tohto uznesenia ukončená. Keďže uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica bolo v
Obchodnom vestníku zverejnené dňa 18.6.2015, teda skôr, ako bola žaloba vzatá späť, týmto dňom
bolo konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 6Cb/11/2014 zastavené s poukazom na ust. § 156
zákona č. 7/2005  Z. z.

3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. , podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Uviedol, že ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
nebolo možné v tomto prípade aplikovať, nakoľko k zastaveniu konania nedošlo na základe správania
žalovaného, ale vyhlásením rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v Obchodnom vestníku.

4. Proti uzneseniu v časti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa v tejto časti nestotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď poukázal na svoje podanie z 18.6.2015, v ktorom si uplatnil
aj náhradu trov konania kde uviedol, že zastavenie konania  zavinil žalovaný tým, že ako navrhovateľ



podal sám na seba návrh na povolenie reštrukturalizácie a teda sám  konal tak, aby jeho záväzky voči
veriteľom  medzi inými aj voči žalobcovi zanikli zo zákona v zmysle ust. § 155 ods. 2, 3 zákona  č.
7/2005 Z. z., podľa ktorého potvrdením plánu zanikajú pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi a teda zanikli
aj pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnené v žalobe, ktoré boli predmetom súdneho konania
vedeného pod sp. zn. 6Cb/11/2014. K zániku pohľadávok došlo  ex lege priamo v zmysle zákona, pričom
k ich zániku by nebolo došlo v prípade, ak by žalovaný ako navrhovateľ nebol podal „sám na seba“ návrh
na povolenie reštrukturalizácie a neviedol by reštrukturalizačné konanie. Zánik pohľadávok žalobcu tak
spôsobilo konanie žalovaného, pričom bolo na mieste sa zo strany súdu prvého stupňa zaoberať otázkou
náhrady trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Toto ustanovenie rieši otázku zavinenia za zastavenie
konania, ktoré  zavinenie sa vzťahuje na procesný postup účastníka  konania majúci základ v tom, že
nedošlo k prerokovaniu žalobného návrhu a k rozhodnutiu súdu o žalobnom nároku žalobcu. Nakoľko
je zrejmé, že žalobný návrh už nemôže byť prerokovaný pre správanie sa žalovaného, je zrejmé, že
procesné zavinenie podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. je dané na strane  žalovaného tak, ako to uviedol
žalobca v podaní zo dňa 18.6.2015. Žalobca považuje rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
o schválení plánu len za dôsledok daný v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a nie ako dôvod
na zastavenie  konania tak ako to urobil súd prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby
odvolací súd uznesenie Okresného súdu Zvolen z 21.7.2015 v časti druhého výroku  zmenil tak, že uloží
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v konaní pred súdom prvého stupňa vo výške
1.808,84 eur ako trovy právneho zastúpenia a v podobe kráteného súdneho poplatku vo výške 12,07
eur, t. j. spolu 1.820,91 eur ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 230,47 eur.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací o odvolaní žalobcu voči výroku, ktorým súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania nerozhodoval, spis vrátil Okresnému súdu
Zvolen bez rozhodnutia listom dňa 11. novembra 2015 v ktorom odvolací súd uviedol, z akých dôvodov
o odvolaní žalobcu nemôže rozhodnúť.

6. S vrátením spisu odvolacím súdom bez rozhodnutia o odvolaní žalobcu  sa  neuspokojil žalobca
a podal  na Ústavný súd SR sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva vlastniť majetok  podľa čl. 20 ods.
1 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho opatrením v konaní vedenom pod sp.
zn. 41Cob/347/2015 z 11.11.2015.

7. Ústavný súd SR nálezom  sp. zn. I. ÚS 125/2017-32 zo dňa 8.novembra 2017 prikázal Krajskému
súdu v Banskej Bystrici, aby o podanom odvolaní obchodnej spoločnosti SLOVKLIMA DEIMOS, s. r. o.
proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen zo 14.augusta 2015 konal a rozhodol.

8. V odôvodnení poukázal okrem iného na to, že Občiansky súdny poriadok ani nepozná situáciu a
neupravuje postup, ktorý si zvolil krajský súd, že v prípade, ak je konanie skončené, vráti vec súdu prvého
stupňa bez akéhokoľvek rozhodnutia o odvolaní. Občiansky súdny poriadok tiež nerozlišuje, akým
spôsobom bolo konanie zastavené, teda či došlo k jeho zastaveniu ex lege alebo rozhodnutím súdu.
Poukázal na ust. § 262 CSP účinného od 1.7.2016, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, a ktorý sa
použije aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a v ktorom zákonodarca explicitne
uviedol, že najprv sa rozhodne o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne súd prvého stupňa o výške trov konania. O konkrétnej výške trov konania sa
teda rozhodne až po právoplatnom skončení veci.  Ústavný súd konštatoval, že krajský súd porušil
zložku princípu legality základného práva na prístup k súdu a práva na spravodlivé súdne konanie tým,
že nerozhodol o odvolaní. Nerozhodnutie o odvolaní niektorým zo spôsobov, ktoré pozná Občiansky
súdny poriadok bolo porušením jeho ustanovení, ktoré zároveň znamenajú porušenie ústavného práva
na prístup  k  (správnemu) súdu a práva na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené  Ústavný
súd prikázal krajskému súdu vec prerokovať a rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.   Civilný
sporový poriadok ( ďalej len „CSP“)  po rozhodnutí Ústavného súdu  SR  prejednal odvolanie  žalobcu v
rozsahu  danom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania  a dospel  k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.



10. Jedným z procesných účinkov povolenia reštrukturalizácie podľa § 118 zák. č. 7/2005 Z. z.
( ďalej len „ZKR“ )  je prerušenie všetkých konaní, v ktorých sa proti dlžníkovi (ktorému súd povolil
reštrukturalizáciu) uplatňujú v súdnom konaní také nároky, ktoré sa musia uplatniť prihláškou podľa § 120
ods. 1 ZKR.  Ide o tie konania, v ktorých subjekt, ktorému bola povolená reštrukturalizácia je v právnej
pozícii odporcu.  Tieto konania sa prerušujú ex lege, a preto súd o prerušení konania nerozhoduje.
Pokiaľ je následne v reštrukturalizačnom konaní potvrdený  reštrukturalizačný plán rozhodnutím súdu,
zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku sa všetky prerušené konania ex lege
zastavujú (§ 156 ZKR). Konanie, ktoré je už zastavené nemôže súd opakovane zastavovať uznesením,
pretože vydáva  (a teda koná)  rozhodnutie v konaní, ktoré už de iure neexistuje. K prerušeniu konania
a následne k jeho zastaveniu dochádza z toho dôvodu, že začalo iné osobitné konanie s univerzálnymi
účinkami voči všetkým veriteľom, ktoré nahradzuje základné aj exekučné konania. Uspokojenie tej
pohľadávky, ktorú si veriteľ uplatní prihláškou, sa rieši v reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ si veriteľ
neuplatní svoju pohľadávku prihláškou, zaniká tomuto veriteľovi právo pohľadávku vymáhať zverejnením
uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku (§ 155 ods. 2 ZKR). To platí
aj pre trovy konania, keď veriteľovi vzniká právo prihlásiť si dovtedy vzniknuté trovy konania, ( keďže už
po tomto okamihu  nemôžu  v zásade žiadne vzniknúť ), a to prihláškou  ako pohľadávku vzniknutú do
začatia reštrukturalizačného konania tak, ako každú inú pohľadávku.

11. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm.  c/ O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania okresným súdom
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak bolo konanie zastavené.

12. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania okresným súdom ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

13. Ustanovenie o náhrade trov konania,  ktoré bolo zastavené nie je obmedzené len na určité konania
ani na dôvody zastavenia konania. Platí preto pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak
niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy  (§ 146 ods.
2 prvá veta). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Ak sa pre správanie
žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný  (§ 146
ods. 2 druhá veta).  Tak je to napríklad vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku
čoho žalobca vzal žalobu späť. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo
druhej vety  § 146 ods. 2 platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak bolo
konanie zastavené.

14. Odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zastavenie konania zapríčinil žalovaný tým, že
ako navrhovateľ podal sám na seba návrh na povolenie reštrukturalizácie.    V danom prípade došlo k
zastaveniu konania priamo zo zákona v zmysle § 156 ZKR. Pohľadávka, ktorá bola predmetom súdneho
alebo rozhodcovského konania mohla, ale aj nemusela byť veriteľom prihlásená v reštrukturalizácii.
V konaní musí byť zistené, či pohľadávka, ktorú si veriteľ uplatňuje v súdnom konaní je takou
pohľadávkou, ktorá sa v reštrukturalizácii prihlasuje prihláškou. Bez ohľadu na to, či pohľadávka bola
alebo nebola prihlásená, zastavuje sa konanie ex lege.  V zastavenom konaní nemožno rozhodovať
ani o trovách konania. Konanie sa zastavuje ako celok vrátane konania o trovách. Pokiaľ trovy
konania vznikli veriteľovi do povolenia reštrukturalizácie  (po tomto momente sa konanie prerušuje,
trovy vzniknúť nemôžu), veriteľ si ich musí prihlásiť ako každú inú pohľadávku prihláškou. V prípade
neuplatnenia trov prihláškou sa trovy konania voči dlžníkovi stali zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu nevymáhateľnými  (§ 155 ods. 2)

15. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že Okresný súd Zvolen aj napriek
tomu, že už nemal vydávať rozhodnutie, rozhodol správne, keď o trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku ak  konanie bolo zastavené. V danom prípade nemožno hovoriť o zavinení žalovaného na
zastavení konania, pretože k prerušeniu konania a následne k jeho zastaveniu dochádza z toho dôvodu,
že začalo iné, osobitné konanie  s univerzálnymi účinkami voči všetkým veriteľom, ktoré nahradzuje
základné  aj exekučné konania  (pohľadávky sa v tomto osobitnom konaní  zisťujú a aj  uspokojujú) a je im
v určitom ponímaní nadradené  (podobne je tomu aj v konkurznom konaní). Uspokojenie tej pohľadávky,



ktorú si veriteľ uplatní prihláškou sa rieši v reštrukturalizačnom konaní.   Z uvedeného dôvodu odvolací
súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods.
1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania  rozhodol  odvolací súd podľa ust. § 257 CSP. S poukazom na vyššie
uvedené okolnosti ohľadne  povolenia reštrukturalizácie na  žalovaného  a dopady reštrukturalizácie na
rozhodovanie o trovách konania  považoval súd danú situáciu za dôvody hodné osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o trovách odvolacieho konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii,
kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej
situácie. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, keďže rozhodnutie Okresného súdu Zvolen bolo
v časti výroku o náhrade trov konania odvolacím súdom potvrdené, ale napriek tomu, odvolací súd
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a rozhodol, že stranám nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

17. Rozhodnutie  bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cb/11/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2f7e5db-4ba7-499a-a386-58968e06e970", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.125.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.125.2017.1"}, {"guid": "69157541-984a-4571-83e0-91af6391b4be:602f3848-8b41-4ef8-a26b-ea213827124f", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/11/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 6Cb/11/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/69157541-984a-4571-83e0-91af6391b4be:602f3848-8b41-4ef8-a26b-ea213827124f"}], "citovane_v": []}