Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/729/2015 z 25. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2016, sp. zn. 23Co/729/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214208012.1 Krajský súd Trnava | 23Co/729/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2214208012.1 | 2016-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d7c41ee-a6e6-4b71-879f-1d4b20f70a2f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214208012.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/729/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208012
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214208012.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária, Bratislava, proti žalovanej: J. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom X. XXX/X, G., o 2.054,26 eur s
prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede, č. k. 15C/239/2014 -
48 zo dňa 30. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II., ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 2.019,26
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie vo výroku I. pripustil čiastočné späťvzatie žaloby a konanie zastavil v časti o zaplatenie
35 eur z titulu istiny a 9 % úroku z omeškania - zo sumy 10 eur od 17. septembra 2014 do zaplatenia,
- zo sumy ďalších 15 eur od 17. februára 2015 do zaplatenia, - zo sumy ďalších 10 eur od 18. marca
2015 do zaplatenia. V bode II. výroku žalobu o zaplatenie 2.019,26 eur z titulu splatenia úveru s 9 %
ročným úrokom z omeškania - zo sumy 2.054,26 eur od 13. marca 2011 do 16. septembra 2014,- zo
sumy 2.044,26 eur od 17. septembra 2014 do 16. februára 2015, - zo sumy 2.029,26 eur od 17. februára
2015 do 17. marca 2015, - zo sumy 2.019,26 eur od 18. marca 2015 zamietol. Nakoniec výrokom III.
žalobcovi náhrada trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd tak, že pretože žalobca ako veriteľ poskytoval pôžičku v rámci svojho
podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle
§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 4. júnu 2010,
a zmluva o rýchlej pôžičke by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit.
zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 2 písm. a) cit.
zákona]. Ustanovenie § 4 ods. 1 cit. zákona vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavrela
písomne, inak je neplatná. V zmysle § 46 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka to znamená, že musí
dôjsť k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu (aj keď podpisy nemusia byť na tej istej listine).
Písomný návrh a písomné prijatie v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. znamená úkon vlastnoručne podpísaný
konajúcou osobou. Z § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prijatie musí byť bezvýhradné, teda
obsah prejavu vôle prijímajúceho musí byť identický s prejavom vôle navrhovateľa. Identickosť v zmysle
uvedeného ustanovenia znamená, že prijatie nesmie návrh modifikovať, ale ani ho rozširovať o ďalšie
náležitosti. Citované ustanovenia je potrebné vykladať tak, že v prípade právnych úkonov, u ktorých
zákon predpisuje určité podstatné náležitosti a u ktorých súčasne predpisuje určitú formu (písomnú),



musí dôjsť tak k písomnému návrhu, ako aj k písomnému prijatia všetkých týchto náležitostí, v opačnom
prípade zmluva nevznikne, resp. je neplatná pre nedostatok formy.

3. Z obsahu listiny „Zmluva o poskytnutí Rýchlej pôžičky“ vyplýva, že žalovaná podpísala najskôr
podpísala žiadosť na rube, v ktorej určila dve náležitosti budúcej zmluvy -výšku pôžičky a počet splátok.
Podpísanie žiadosti žalovanou treba považovať za písomný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a
ods. 1 Obč. zák., ktorý musel byť zo strany banky písomne prijatý, a to bezvýhradne. Jej žiadosť (návrh)
však neobsahovala žiadne ďalšie náležitosti vyžadované pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako napr.
konečnú splatnosť, úrokovú sadzbu, výšku a termíny splátok (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.). Tieto
údaje boli do oddielu V. zmluvy doplnené až následne spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.,
ktorej zástupca následne listinu zmluvy podpísal; okrem toho bola jedna podstatná náležitosť (suma
pôžičky) touto spoločnosťou aj zmenená. Táto spoločnosť tak prijala návrh zmluvy žalovanej so zmenami
a doplneniami. Takéto prijatie však v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je novým návrhom
(§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý si vyžaduje nové prijatie zo strany pôvodného oferenta -
dlžníka. Zo strany spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. tak zmena a doplnenie ďalších náležitostí
do zmluvy znamenali zmenu pôvodného návrhu, čo v zmysle citovaného § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nebolo možné považovať za prijatie návrhu, ale za nový návrh, ktorý si vyžadoval písomné
prijatie zo strany žalovanej. Žalobca však nepreukázal, že by k takému písomnému prijatiu došlo, teda
nepreukázal, že by dlžník opätovne podpísal listinu zmluvy potom, čo do nej Consumer Finance Holding
a.s. dopísala nové údaje. Naopak, z odkazu na podpis žalovanej na žiadosti je zrejmé, že táto spoločnosť
s opätovným podpisom zo strany žalovanej ani nerátala.

4. Ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. postihuje neplatnosťou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
nie je uzavretá písomne. Ochranný účel uvedeného ustanovenia, ktorého cieľom je viazať vznik zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na riadne oboznámenie a vyjadrenie všetkých náležitostí podľa § 4 ods. 2 cit.
zákona do listiny a tým umožniť dlžníkovi mať jasný prehľad o tom, čo a s akými zmluvnými podmienkami
uzatvára, podľa názoru súdu vylučuje aj čo i len analogické použitie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka,
ktorý v určitých prípadoch umožňuje nahradiť výslovný prejav vôle akceptanta jeho konkludentným
úkonom - konaním v súlade s návrhom zmluvy a takémuto prejavu priznáva charakter prijatia návrhu
zmluvy. Z logiky veci totiž takýto konkludentný úkon nie je písomný, čo ale odporuje už citovanému
§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. normujúcemu písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
spojení s § 46 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého je v takom prípade nevyhnutné písomné prijatie návrhu
zmluvy. Tento záver podporuje aj ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona, ktorý v určitých prípadoch (čerpanie
úveru) konvaliduje nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere; z chýbajúceho odkazu v tomto
ustanovení na „odsek 1“ však možno vyvodiť, že nemožno týmto spôsobom konvalidovať nedostatok
písomnej formy. Podľa názoru súdu tak na listine „Zmluva o poskytnutí Rýchlej pôžičky“ nedošlo k vzniku
zmluvy o pôžičke (spotrebiteľskom úvere) v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 a §
46 ods. 2 prvou vetou Občianskeho zákonníka. Žalobca pritom nepreukázal, že by táto zmluva vznikla
iným spôsobom.

5. Ak potom Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanej sumu 2.000 eur, činila tak bez
existencie platnej zmluvy s ňou. Plnenie poskytnuté žalovanej je tak plnením bez právneho dôvodu, teda
bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na túto situáciu nedopadá
ani ustanovenie § 455 ods. 1 Obč. zák., pretože v prerokúvanej veci nejde o zmluvu neplatnú pre vadu
formy, ale o to, že kvôli nedostatku konsenzu zmluva medzi účastníkmi vôbec platne nevznikla. Žalovaná
tak podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. bola povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda sumu 2.000
eur, ktorá jej bola plnená. Tento nárok sa však podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sama žalovanej poskytla sumu 2.000 eur dňom
10. júna 2010, takže týmto okamihom vedela, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Týmto
dňom tak začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 10. júna 2012. Predĺženie premlčacej
doby nespôsobili ani úhrady žalovaného v roku 2011 a 2012, keďže podľa Občianskeho zákonníka sa
takýto úkon (na rozdiel od § 409 ods. 3 Obch. zák.) nepovažuje za prejav uznania dlhu.

6. Žaloba podaná na súd 17. apríla 2014 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok.
Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej
(§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej. Preto musela byť žaloba zamietnutá (výrok II).



7. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal (výrok
III). Žalovaný zasa žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit.
§ 151 ods. 1 O.s.p.).

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd na daný prípad aplikoval
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014. Poukázal
na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.05.1995, PL.
ÚS36/95 z 03.03.1996, ako aj na čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Aplikáciou § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods.
1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a
čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho
práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového
protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému
a nestrannému súdu podľa článku 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť
sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom
zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom
prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by
zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu.
Aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za
akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo
k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a
závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte ďalej
a porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému
súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu. Priamym aplikovaním
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd porušil zásadu stanovenú v článku 152 ods. 4 Ústavy SR,
podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom
17.4.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až
01.05.2014. Ďalej poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúci sa
premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7
M Cdo 9/2014 z 24.03.2015, 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a 6 M Cdo 4/2012 z 27.03.2013,
ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co/132/2013 z 21.11.2013 a 15
Co/28/2013 z 30.10.2013 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 Co 138/2013 z 20.02.2014 a tiež KS Žilina
sp. zn. 9 Co 157/2013 zo dňa 12.09.2013 z ktorých vyplýva, že v danom prípade je potrebné aplikovať
ustanovenia ObZ, pretože aj keď je úverová zmluva zmluvou spotrebiteľskou, všeobecná právna úprava
má základ v Obchodnom zákonníku, podľa ktorého je potrebné posudzovať i otázku premlčania, pretože
premlčacia doba v OZ nesmeruje na ochranu spotrebiteľa. Nárok navrhovateľa nemožno považovať za
premlčaný, keďže k začiatku plynutia štvorročnej premlčacej doby došlo dňa 11.02.2011, ktorá ku dňu
14.03.2014 neuplynula. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom
i odvolacom konaní.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho



podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. g/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené
podmienky pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku žalobcu z dôvodu jeho premlčania.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z., je možné podľa
navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred
dňom 01.05.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie
tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou
hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje
spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má
teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise.
Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti
novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikácie tohto ustanovenia. Ak teda platí, že
právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil
osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj
pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto
právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol
po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol
účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

13. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

14. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou došlou súdu 17. apríla
2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že s ňou
10. júna 2010 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky
3.750 eur, ktorú mala žalovaná splácať v 60 mesačných splátkach po 62,50 eur. V dôsledku neplnenia
povinností žalovanou žalobca dlh zosplatnil listom zo 4. marca 2011, no žalovaná ho neuhradila a jej
celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.054,56 eur. Pôvodný žalobca počas konania
postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe čoho súd povolil
zmenu účastníkov (uzn. č.k. 15 C 239/2014-30).



15. Preto sa súd I. inštancie správne vyporiadal s otázkou premlčania ako poukázal na ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, lebo tento nárok sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil Žalovaná tak podľa § 451 ods.
1 Obč. zák. bola povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda sumu 2.000 eur, ktorá jej bola
plnená.. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sama žalovanej poskytla sumu 2.000 eur dňom
10. júna 2010, takže týmto okamihom vedela, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Týmto
dňom tak začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 10. júna 2012. Žalovaná tak podľa
§ 451 ods. 1 Obč. zák. bola povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda sumu 2.000 eur, ktorá
jej bola plnená. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sama žalovanej poskytla sumu 2.000 eur
dňom 10. júna 2010, takže týmto okamihom vedela, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila.
Týmto dňom tak začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 10. júna 2012.

16. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou došlou súdu 17. apríla
2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že s ňou
10. júna 2010 uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky
3.750 eur, ktorú mala žalovaná splácať v 60 mesačných splátkach po 62,50 eur. V dôsledku neplnenia
povinností žalovanou žalobca dlh zosplatnil listom zo 4. marca 2011, no žalovaná ho neuhradila a jej
celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.054,56 eur.. Z obsahu tejto listiny reprodukovanej
v bode 5 písm. a) a b) vyplýva, že ňou žalovaná požiadala túto spoločnosť o poskytnutie rýchlej pôžičky s
určitými údajmi a rozsahom. Táto spoločnosť pôžičku schválila, ale s iným údajmi a rozsahom a žalovaná
ju podľa týchto parametrov zrejme mala splácať. Konkrétne bol postup nasledovný:

17. Žalovaná ako klienta 4. júna 2010 podpísala „Žiadosť o poskytnutie rýchlej pôžičky“, ktorá bola
obsiahnutá na rube listiny označenej ako „Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky“ (č. l. 3). Táto žiadosť
obsahovala okrem iného oddiel s textom „Žiadaná výška pôžičky“, ktorý obsahoval možnosti 350 eur,
500 eur, 700 eur, 1.000 eur, 1.400 eur, 1.700 eur, 2.000 eur, 2.400 eur, 2.700 eur a 3.000 eur, ako aj
oddiel s textom „Doba splácania“, ktorý obsahoval možnosti 12, 24, 36, 42, 48 a 60 mesiacov. Žalovaná
krížikom označila možnosti 3.000 eur a 60 mesiacov. Vyplnila číslo účtu, na ktorý jej pôžička mala byť
poukázaná. Lícna časť listiny (zmluva) v tom čase vyplnená nebola. Obsah textu nachádzajúceho sa
nad podpisom žalovanej nebol zistený.

18. Po predložení podpísanej žiadosti spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. na lícnej strane listiny
(č. l. 3) vyplnila údaje žalovanej. V oddiele „V. Schválená výška Pôžičky (nevypĺňa klient)“ táto spoločnosť
doplnila, že schválená výška pôžičky je 2.000 eur, jej celková suma je 3.750 eur, mesačná splátka je
62,50 eur, ich počet bude 60 a ročná úroková sadzba bude 32,13 %. Takto vyplnená listina bola 10. júna
2010 podpísaná zástupcom uvedenej spoločnosti. Žalovaná ju nepodpísala a v kolónke „Podpis Klienta“
bolo uvedené „Viď žiadosť“. V časti zmluvy o pôžičke označenej „Klient“ je okrem iného obsiahnuté
predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa
ich dodržiavať.... Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim
Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platiť splátky riadne a včas, ako aj s tým, že
Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov. ...“ Tesne nad kolónkami pred podpisy
zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a
podpísaním tejto Zmluvy všetkými stranami uzavrela Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s
Klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.“

19. Consumer Finance Holding a.s. vyplatila žalovanej 10. júna 2010 sumu 2.000 eur (priznaná
skutočnosť, prehľad splátok č. l. 8). Žalovaná zaplatila 125 eur 3. septembra 2010. Ďalšie splátky
nesplácala. Consumer Finance Holding, a.s. listom zo 4. marca 2011 (č. l. 6) vyzvala žalovanú k
úhrade všetkých splátok jednorazovo v sume 3.656,25 eur, a to do troch dní od doručenia upomienky.
Upomienka bola žalovanému doručená 9. marca 2011 (č. l. 7). Žalovaná následne zaplatila 643 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 10. júna 2014 (č. l. 18) spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s. previedla svoje pohľadávky, medzi nimi aj pohľadávku voči žalovanému, na súčasného žalobcu.
Postúpenie nadobudlo účinnosť 16. júna 2014 (č. l. 28). Po podaní žaloby žalovaná uhradila ďalších
35 eur.



20. Z obsahu listiny „Zmluva o poskytnutí Rýchlej pôžičky“ vyplýva, že žalovaná podpísala najskôr
podpísala žiadosť na rube, v ktorej určila dve náležitosti budúcej zmluvy -výšku pôžičky a počet splátok.
Podpísanie žiadosti žalovanou treba považovať za písomný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a
ods. 1 Obč. zák., ktorý musel byť zo strany banky písomne prijatý, a to bezvýhradne. Jej žiadosť (návrh)
však neobsahovala žiadne ďalšie náležitosti vyžadované pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako napr.
konečnú splatnosť, úrokovú sadzbu, výšku a termíny splátok (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.). Tieto
údaje boli do oddielu V. zmluvy doplnené až následne spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.,
ktorej zástupca následne listinu zmluvy podpísal; okrem toho bola jedna podstatná náležitosť (suma
pôžičky) touto spoločnosťou aj zmenená. Táto spoločnosť tak prijala návrh zmluvy žalovanej so zmenami
a doplneniami. Takéto prijatie však v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je novým návrhom
(§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý si vyžaduje nové prijatie zo strany pôvodného oferenta -
dlžníka. Zo strany spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. tak zmena a doplnenie ďalších náležitostí
do zmluvy znamenali zmenu pôvodného návrhu, čo v zmysle citovaného § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nebolo možné považovať za prijatie návrhu, ale za nový návrh, ktorý si vyžadoval písomné
prijatie zo strany žalovanej. Žalobca však nepreukázal, že by k takému písomnému prijatiu došlo, teda
nepreukázal, že by dlžník opätovne podpísal listinu zmluvy potom, čo do nej Consumer Finance Holding
a.s. dopísala nové údaje.

21. Podľa názoru súdu tak na listine „Zmluva o poskytnutí Rýchlej pôžičky“ nedošlo k vzniku zmluvy
o pôžičke (spotrebiteľskom úvere) v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 a § 46
ods. 2 prvou vetou Občianskeho zákonníka. Žalobca pritom nepreukázal, že by táto zmluva vznikla
iným spôsobom. Ak Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanej sumu 2.000 eur, činila tak bez
existencie platnej zmluvy s ňou. Plnenie poskytnuté žalovanej je tak plnením bez právneho dôvodu, teda
bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná tak podľa §
451 ods. 1 Obč. zák. bola povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda sumu 2.000 eur, ktorá
jej bola plnená.

22. Nárok žalobcu sa podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. sama žalovanej poskytla sumu 2.000 eur dňom 10. júna 2010, takže
týmto okamihom vedela, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Týmto dňom tak začala
plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 10. júna 2012. Žaloba podaná na súd 17. apríla 2014
je tak podaná po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok. Žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd I. inštancie v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa správne prihliadnuť na premlčanie práva a žaloba správne zamietnutá

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP vo
výroku ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.

25. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).