{"guid": "3ae2e30f-79b4-4ab6-af6d-0169ea2b599c:b9bdf470-f589-4269-9282-66c829aff1b8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4016200420.4", "spisova_znacka": "11S/110/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/110/2016 z 12. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. septembra 2017, sp. zn. 11S/110/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4016200420.4", "identifikacne_cislo": "4016200420", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/131", "nazov": "zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/131-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9bdf470-f589-4269-9282-66c829aff1b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200420.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200420.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200420.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200420
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200420.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: I. I., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, T.,
zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Lapárovou, Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému:
Obec Nesvady, Obchodná 23, Nesvady, za účasti: W. U., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX, Y., o správnej žalobe
zo dňa 27. 04. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 280/14 zo dňa 08. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že dňa 09. 03. 2016 bola žalovanému doručená
žiadosť žalobkyne zo dňa 07. 03. 2016, ktorou žiadala o povolenie na exhumáciu jej zomrelých rodičov
D. Tótha a Z. U., ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne v T.. Ako dôvod žiadosti uviedla spopolnenie
a umiestnenie v urnovej stene, nakoľko s poukazom na jej vek, zdravotný stav a rodinnú situáciu je stále
ťažšie udržiavať hrobové miesto tak, aby to bolo dôstojné.

2. Žalovaný nariadil vo veci ústne pojednávanie, na ktoré predvolal okrem žalobkyne i W. U. (brat
žalobkyne a syn zomrelých). Dňa 04. 04. 2016 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania, na
ktorom žalobkyňa v podstate zopakovala dôvody svojej písomnej žiadosti o exhumáciu jej zomrelých
rodičov, pričom poukázala najmä na svoj vek a zdravotný stav. W. U. sa vyjadril tak, že s exhumáciou
rodičov nesúhlasí. Zástupca žalovaného prítomným oznámil, že nakoľko nedošlo medzi nimi k dohode
ohľadne exhumácie rodičov, exhumácia sa nepovoľuje a bolo im navrhnuté, aby sa obrátili s uvedenou
vecou na súd.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Dňa 08. 04. 2016 vydal žalovaný rozhodnutie č. 280/14, ktorým v zmysle ust. § 19 ods. 9 zákona č.
131/2010 Z. z. o pohrebníctve nevyhovel žiadosti žalobkyne o exhumáciu D. U. a Z. U. na obecnom
cintoríne T., hrobové miesto F 9 - 23/24. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil citáciou ust. § 15
Občianskeho zákonníka a tým, že W. U. ako ďalší účastník konania (syn zomrelých) s exhumáciou
rodičov nesúhlasil. S poukazom na nesúhlasné stanovisko tohto účastníka konania bol žalovaný



toho názoru, že vydaním povolenia na exhumáciu by boli porušené jeho práva v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia.
Rozhodnutie žalovaného obsahuje poučenie, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu nie je možné podať
opravný prostriedok a rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa ust. § 19 ods. 9 zákona č. 131/2010
Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

4. Žalobou zo dňa 27. 04. 2016 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil
na ďalšie konanie,  pričom poukázala na ust. § 19 ods. 7, písm. b/, ods. 9 vyššie citovaného zákona o
pohrebníctve, popísala skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia ako i dôvody rozhodnutia
žalovaného.
V ďalšej časti žaloby citovala ust. § 15 Občianskeho zákonníka a uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného nie je zrejmé, aké konkrétne právo jej rodičov by bolo porušené v prípade exhumácie
vykonanej s úmyslom následného spopolnenia a uloženia v urnovej stene - v kolumbáriu a aké právo
rodičov obraňuje jej brat tým, že s ich exhumáciou nesúhlasí. Z rozhodnutia tiež nevyplýva, aké jeho
právo ako účastníka konania by bolo porušené.
Poukázala i na nezhody medzi ňou a jej bratom W., na svoj vek a z neho vyplývajúci zdravotný stav,
ako i svoju rodinnú situáciu s tým, že všetky tieto skutočnosti ju  viedli k podaniu žiadosti o exhumáciu
s úmyslom následného spopolnenia a uloženia urien do kolumbária, z čoho pre jej brata nevyplývajú
žiadne povinnosti. Urny budú uložené na tom istom cintoríne, ako je teraz hrob rodičov, o udržiavanie
ktorého sa brat celé roky nestaral, pričom otec zomrel v roku 1978, a teda už 38 rokov sa o hrob
stará ona. Bola toho názoru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože zamietnutie žiadosti bolo odôvodnené tým, že vydaním povolenia na exhumáciu by bolo
porušené právo účastníka W. U. v zmysle ust. § 15 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie je taktiež
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 20. 06. 2016, v ktorom s poukazom na ust.
§ 15 Občianskeho zákonníka uviedol, že po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu
jej osobnosti deťom. Bol toho názoru, že exhumácia mŕtveho je jedným z najzávažnejších zásahov,
ktorý sa týka ľudského tela po smrti fyzickej osoby. Takýto zásah sa bytostne dotýka ochrany osobnosti
zomrelého minimálne z ľudského a morálneho hľadiska. Podstata ust. § 15 Občianskeho zákonníka je
podľa žalovaného v tom, že po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na jej ochranu v tomto prípade
deťom v rovnakom rozsahu u každého z nich. Ak by žalovaný s exhumáciou súhlasil, došlo by podľa jeho
názoru k porušeniu práv na ochranu osobností nebohých rodičov, ktoré prislúchajú bratovi žalobkyne.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že bol na pochybách, či má vec vybaviť rozhodnutím
v zmysle zákona o správnom konaní, alebo len formou obyčajného listu, napokon však zvolil formu
rozhodnutia. Právo žalobkyne na vykonanie exhumácie rodičov však rozhodnutím žalovaného nebolo
definitívne znemožnené, pretože žalobkyňa s poukazom na ust. § 19 ods. 9  zákona č. 131/2010 Z. z.
o pohrebníctve,  má možnosť toto svoje právo si uplatniť na príslušnom súde. Žalovaný navrhol, aby
súd žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

6. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa          06. 12. 2016
k vyjadreniu žalovaného a tiež bola toho názoru, že exhumácia mŕtveho jej jedným z najzávažnejších
zásahov, ktorý sa týka ľudského tela po smrti fyzickej osoby, a preto k nej má prísť len v odôvodnených
prípadoch. K vyslovenému predpokladu žalovaného, že rodičia by si nežalovali za života vykonať pohreb
spopolnením, žalobkyňa uviedla, že žalovaný toto len predpokladá. V skutočnosti sa o takejto možnosti



neuvažovalo, nakoľko v čase ich smrti (otec zomrel v roku 1978 a matka v roku 1994) najbližšie
krematórium bolo v Bratislave a ľudia z vidieka o využití takejto možnosti nerozmýšľali.
Zdôraznila, že nie je zrejmé, aké práva na ochranu osobností rodičov prislúchajú jej bratovi, ktorý hrubo
porušil hrob rodičov.
K pochybnostiam žalovaného o tom, akým spôsobom mal vybaviť jej žiadosť o exhumáciu, žalobkyňa
s poukazom na ust. § 4 písm. b/ SSP uviedla, že pokiaľ by o podobnej žiadosti rozhodoval iný
prevádzkovateľ pohrebiska, rozhodoval by ako orgán verejnej správy, ktorému zákon o pohrebníctve
zveril rozhodovať o žiadosti o exhumáciu.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 09. 01. 2017 uviedol, že pokiaľ dôjde k zrušeniu rozhodnutia a účastníci
konania sa nedohodnú vo veci exhumácie, bude pokračovať v zmysle ust. § 19 ods. 9 zákona o
pohrebníctve, t.j. žiadosti žalobkyne nevyhovie bez rozhodnutia v správnom konaní a odkáže ju, aby si
svoje právo uplatnila na súde. Žalobkyni navrhol, aby podanú žalobu proti obci vzala späť a podala novú
žalobcu proti jej bratovi vo veci exhumácie rodičov v zmysle ust. § 19 ods. 9 zákona o pohrebníctve.

8. Na prejednanie podanej žaloby súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila právna zástupkyňa
žalobkyne, žalobkyňa a zástupca žalovaného.

9. Uznesením zo dňa 15. 03. 2016 č .k. 11S/110/2016-53 súd pribral do konania W. U., ktorého následne
vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s tým, že ak tak neurobí, súd môže
konať vo veci ďalej.
10. Žalobkyňa na základe výzvy súdu v podaní zo dňa 17. 04. 2017 oznámila, že bola obstarávateľkou
pohrebu jej rodičov, t.j. otca D. U., ktorý zomrel v roku 1978 za účinnosti vyhlášky č. 47/1966 Zb. o
pohrebníctve a matky Z. U., ktorá zomrela v roku 1994 za účinnosti vyhlášky č. 46/1985 Zb. o postupe
pri úmrtí a pohrebníctve v znení neskorších predpisov. Predložila úmrtné listy zomrelých rodičov, zmluvu
o nájme hrobového miesta č. ZML.2010/0100750 zo dňa 13. 01. 2010 uzavretú medzi Obcou Nesvady
ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, listinu zo dňa ???????....... označenú ako „obnova
užívacieho práva“ a príjmový pokladničný doklad z roku 1994.

11. Na pojednávaní konanom dňa 13. 09. 2017 sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobkyne, žalobkyňa
ako i pribratý účastník konania. Zástupca žalovaného sa toho  pojednávania nezúčastnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák.
č. 162/2015 Z. z. Správny  súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 04. 2016, pričom dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

13. Podľa § 15 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, po smrti fyzickej
osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

14. Podľa § 2, písm. b/, e/, t/, af/ zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, na účely tohto zákona
b/ ľudské ostatky sú ľudské pozostatky po pochovaní,
e/ zaobchádzanie s ľudskými ostatkami je exhumácia, manipulácia, preprava a opätovné pochovanie,
t/ obstarávateľ pohrebu je osoba, ktorá sa preukáže listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením
o úmrtí alebo pasom pre mŕtvolu a obstaráva pohreb,
af/ exhumácia je vyňatie ľudských ostatkov z miesta, kde boli pochované.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ vyššie citovaného zákona, obec môže prevádzkovať
pohrebisko sama alebo prostredníctvom právnickej osoby na tento účel zriadenej alebo prenechať jeho
prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi pohrebiska.
Ak obec prevádzkuje pohrebisko prostredníctvom iného prevádzkovateľa pohrebiska, prevádzkovanie
pohrebiska je živnosťou. 18)



Prevádzkovanie pohrebiska zahŕňa
b/ vykonávanie exhumácie,
Fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje pohrebisko (ďalej len \"prevádzkovateľ
pohrebiska\"), je povinná
c/ vykonávať exhumáciu ľudských ostatkov podľa § 19.
Podľa § 19 ods. 3, 7, 8, 9 vyššie citovaného zákona, ľudské ostatky musia byť uložené v hrobe najmenej
do uplynutia tlecej doby, ktorá podľa zloženia pôdy musí trvať najmenej 10 rokov.
Ľudské ostatky je možné exhumovať na
a) príkaz sudcu alebo prokurátora, 28) alebo
b) žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije, alebo na
žiadosť obce, ak bola obstarávateľom pohrebu.
Žiadosť o exhumáciu podľa odseku 7 žiadateľ podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú
ľudské ostatky uložené, a musí obsahovať
a) vyjadrenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak ide o ľudské ostatky pred uplynutím tlecej
doby,
b) list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí, 6)
c) nájomnú zmluvu vydanú prevádzkovateľom pohrebiska, ak budú ľudské ostatky uložené na inom
pohrebisku,
d) identifikačné údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý ľudské ostatky prevezie.
Ak prevádzkovateľ pohrebiska žiadosti podľa odseku 8 nevyhovie, rozhodne o nej súd.
Podľa § 30 ods. 1 vyššie citovaného zákona, obec na úseku pohrebníctva
a/ schvaľuje prevádzkový poriadok pohrebiska podľa § 17 ods. 5 písm. a),
b/ nariaďuje zrušenie pohrebiska podľa § 23 ods. 1,
c/ zabezpečuje v súlade s osobitným predpisom 39) plnenie činností, a to
1. § 11 ods. 4, § 17 ods. 4 písm. a), c) až j) a ods. 6,
2. § 18 ods. 2,
3. § 19 ods. 1 až 6,
4. § 23 ods. 6.
d/ prejednáva priestupky podľa § 32.
Podľa § 35 ods. 1, 2, písm. a/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, regionálne úrady verejného
zdravotníctva a obce v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
osôb - podnikateľov, právnických osôb a fyzických osôb postupujú podľa všeobecného predpisu o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné ustanovenia o správnom konaní sa nevzťahujú na
a/ rozhodovanie o žiadosti o exhumáciu ľudských ostatkov pred uplynutím tlecej doby podľa § 19 ods.
7 písm. b),
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, použijú sa na občianskoprávne vzťahy ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, tento
zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

16. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie
a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú



a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

17. Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej správnej žaloby žalobkyne bolo rozhodnutie
žalovaného č. 280/14 zo dňa 08. 04. 2016, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne o exhumáciu ľudských
ostatkov jej zomrelých rodičov, a to otca D. U., ktorý zomrel v roku 1978 a matky Z. U. rod. Y., ktorá
zomrela v roku 1994, pričom obaja sú pochovaní na obecnom cintoríne v Nesvadoch, prevádzkovateľom
ktorého je žalovaný.

18. V súvislosti so žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného je potrebné uviesť, že v zmysle ust.
§ 35 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, obce v konaní o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb - podnikateľov, právnických osôb a fyzických osôb
postupujú podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (teda podľa zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. V ust. § 35 ods.
2 vyššie citovaného zákona sú  stanovené prípady, kedy príslušné orgány o podaných žiadostiach z
hľadiska ich právneho dopadu nie sú povinné postupovať v súlade so správnym poriadkom, ako aj
prípady, kedy príslušné orgány sú svoje kompetencie oprávnené realizovať mimo rámca správneho
poriadku. Ide o prípady, v ktorých sa nezasahuje do práv a právom chránených záujmov jednotlivcov v
takom rozsahu, aby bolo potrebné postupovať podľa správneho poriadku.
V predmetnej veci je súd toho názoru, že pokiaľ o žiadosti žalobkyne o exhumáciu ľudských ostatkov
rozhodovala obec ako prevádzkovateľ pohrebiska (ktorým by mohla byť i iná právnická osoba na tento
účel zriadená alebo obec mohla prenechať prevádzkovanie pohrebiska inému prevádzkovateľovi, ako
to vyplýva z ust. § 17 ods. 1, 2, 4 zák. č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve), na takéto konanie obce sa
nevzťahuje zákon  č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa
vzťahuje na prípady, keď obec vykonáva svoje kompetencie a rozhoduje na úseku pohrebníctva v zmysle
ust. § 30 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. V predmetnej veci obec konala ako prevádzkovateľ
pohrebiska, teda ako správny orgán podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, ale na toto konanie obce sa citovaný zákon nevzťahuje rovnako, ako by
sa nevzťahoval na prípad, ak by o takejto žiadosti rozhodoval iný prevádzkovateľ pohrebiska (právnická
alebo fyzická osoba), ktorý by mal postavenie správneho orgánu, ale na jeho konanie by sa nevzťahoval
vyššie citovaný zákon, pretože tento sa vzťahuje len na konanie obce podľa ust. § 35 ods. 1 zák. č.
131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Nemôže byť rozdiel vo forme rozhodovania, pokiaľ o žiadosti o exhumáciu
rozhoduje obec ako prevádzkovateľ pohrebiska, alebo o nej rozhoduje iný prevádzkovateľ pohrebiska
(fyzická alebo právnická osoba).
Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 04. 20016 nemuselo mať formu
vyžadovanú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pretože na
predmetné konanie sa nevzťahoval tento zákon. Žalobkyňa bola v tomto rozhodnutí správne poučená o
tom, že proti rozhodnutiu nie je možné podať riadny opravný prostriedok a jednoinštančnosť konania o
žiadosti o exhumáciu ľudských ostatkov je podľa názoru súdu zvýraznená i tým, že ak prevádzkovateľ
pohrebiska žiadosti nevyhovie, rozhodne o nej súd, čo výslovne vyplýva z ust. § 19 ods. 9 zák.
č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Nesprávne bolo potom poučenie  žalovaného, ktorý uviedol, že
rozhodnutie je preskúmateľné súdom v zmysle ust. § 19 ods. 9 zák. č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve.

19. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutie o žiadosti o exhumáciu ľudských ostatkov (či už vydané
vo forme rozhodnutia alebo napr. neformálneho oznámenia, resp. opatrenia) mohlo byť predmetom
súdneho prieskumu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016,
teda i v čase podania žaloby, a to s poukazom na ust. § 244 ods. 2, 3 OSP, nie však v zmysle ust. §
19 ods. 9 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Súdny prieskum tohto rozhodnutia nebol vylúčený
ani ustanovením § 248 OSP v znení účinnom v čase podania žaloby. Jedná sa rozhodnutie žalovaného
ako prevádzkovateľa pohrebiska, proti ktorému nebol prípustný opravný prostriedok, nakoľko na takéto



rozhodovanie sa nevzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, čo
však nevylučuje vydané rozhodnutie zo súdneho prieskumu. Obsah žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré podľa názoru súdu nemuselo byť vydané vo forme rozhodnutia a vo formalizovanom
procese, má autoritatívny vzťah k žalobkyni, pretože sa ním končí konanie o jej žiadosti na správnom
orgáne, ktorej nebolo vyhovené, v dôsledku čoho sa žalobkyňa môže cítiť dotknutá na svojich právach.

20. Súdny prieskum žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je vylúčený ani v ust. § 7 SSP
v znení účinnom od 01. 07. 2016. S poukazom na vyššie uvedené postom súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

21. Podmienky exhumácie ľudských ostatkov upravuje ust. § 19 vyššie citovaného zákona o
pohrebníctve. V zmysle tohto zákonného ustanovenia aktívne legitimovaným na podanie žiadosti o
exhumáciu ľudských ostatkov je aj obstarávateľ pohrebu alebo osoba blízka obstarávateľovi pohrebu, ak
obstarávateľ pohrebu už nežije. V konaní u žalovaného neboli žiadne pochybnosti o tom, že žalobkyňa
je aktívne legitimovaná na podanie žiadosti o exhumáciu ľudských ostatkov jej rodičov, čo nenamietal
ani ďalší účastník konania W. U.. Náležitosti takejto žiadosti sú upravené v ust. § 19 ods. 8  zákona č.
131/2010 Z. z. o pohrebníctve.

22. Žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebiska, na ktorom sú uložené ľudské ostatky zomrelých rodičov
žalobkyne, rozhodoval o podanej žiadosti, i keď táto neobsahovala údaje vyžadované v ust. § 19
ods. 8, písm. b/, d/, t. j. list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí a identifikačné
údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý ľudské ostatky prevezie. Vyjadrenie regionálneho úradu
verejného zdravotníctva nebolo potrebné, nakoľko ide o ľudské ostatky po uplynutí tlecej doby, ktorá
je najmenej desať rokov, pričom v predmetnej veci sa jedná o úmrtie v roku 1978 (otec žalobkyne) a v
roku 1994 (matka žalobkyne), a teda žiadosť o exhumáciu bola podaná dávno po uplynutí tlecej doby.
Taktiež nebolo potrebné k žiadosti predložiť ani nájomnú zmluvu vydanú prevádzkovateľom pohrebiska,
pretože  ľudské ostatky zomrelých rodičov žalobkyne mali byť uložené na tom istom pohrebisku.

23. Na prejednanie žiadosti žalobkyne žalovaný nariadil pojednávanie, na ktorom zistil, že brat žalobkyne
a syn zomrelých rodičov (o  exhumáciu ich ľudských zostatkov žalobkyňa žiadala) s exhumáciou
nesúhlasí. Následne žalovaný vydal dňa 08. 04. 2016 rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobkyne o
exhumáciu ľudských ostatkov D. U. a Z. U. rod. Y. nevyhovel z dôvodu, že s exhumáciou nesúhlasil ich
pozostalý syn Ladislav U. a s poukazom na ust. § 15 B. zákonníka. U. ustanovenie priznáva presne
vymedzenému okruhu osôb (pozostalý manžel a deti, rodičia pozostalého) právo čeliť neoprávneným
zásahom aj v čase, keď fyzická osoba ako nositeľ subjektívnych osobnostných práv už nie je nažive. V.
o osobitné originárne právo taxatívne uvedených osôb na ochranu práv inej, už zomretej fyzickej osoby,
pričom medzi tieto práva patrí aj právo na ochranu  telesných pozostatkov.

XX. F. napadnutým rozhodnutím žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebiska rozhodoval o práve žalobkyne
žiadať exhumáciu ľudských ostatkov jej rodičov, ktoré sa opiera, resp. vychádza zo zákona č. XXX/XXXX
Z. z. o pohrebníctve a nakoľko jej žiadosti nevyhovel, žalobkyňa sa právom môže cítiť dotknutá alebo
ukrátená na svojich právach  a z toho dôvodu podala žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia. Správny
súd však po oboznámení sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že
ňou podaná žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalovaný vo svojom rozhodnutí (ktoré ani nemuselo byť
vydané vo formalizovanom procese) žalobkyni jednoznačne ozrejmil dôvody, pre ktoré nevyhovel jej
žiadosti, pričom s možnosťou nevyhovenia žiadosti o exhumáciu ľudských ostatkov prevádzkovateľom
pohrebiska uvažoval i zákonodarca.

25. Ustanovenie § 19 ods. 9 zák. č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve výslovne uvádza, že ak
prevádzkovateľ pohrebiska žiadosti podľa odseku 8 nevyhovie, rozhodne o nej (teda o žiadosti) súd.
Z obsahu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak prevádzkovateľ pohrebiska nevyhovie žiadosti
obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby (v prípade, že obstarávateľ pohrebu už nežije) o exhumáciu
ľudských ostatkov, má takáto osoba právo obrátiť sa na súd, ktorý má právomoc vo veci rozhodnúť.
Uvedené znamená, že pokiaľ žalovaný ako prevádzkovateľ pohrebiska nevyhovel žiadosti žalobkyne
o exhumáciu ľudských ostatkov jej zomrelých rodičov, táto sa mala a mohla obrátiť na súd, ktorý by v
občianskoprávnom konaní (s iným petitom žaloby, resp. i s inými účastníkmi konania)  rozhodol o tejto
žiadosti tak, ako to vyplýva z ust. § 19 ods. 9 vyššie citovaného zákona.



26. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému  v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná
len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu  súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania W. U., a to s
poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov
pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 15. 03. 2017 č. k. 11S/110/2016-53 pribral do
súdneho konania tohto účastníka konania u žalovaného, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti
s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu
zo dňa 17. 05. 2017 zaslanú pribratému účastníkovi súdneho konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril
s poučením, že ak tak pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust.
§ 105 ods. 2 SSP).

28. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}