Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/427/2016 z 20. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. septembra 2017, sp. zn. 9Co/427/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7715209495.1
Krajský súd Košice | 9Co/427/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7715209495.1 | 2017-09-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62fc2f3d-5306-44e7-93b7-1a4400c0fbe8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7715209495.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/427/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715209495
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715209495.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu U.. O. Š., nar. XX.X.XXXX, A., P.. E..
J. X, zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Plynárenská
1, proti žalovanej O. J., nar. XX.X.XXXX, A., A. E. XXXX/XX, zast. JUDr. Mariánom Lenhartom,
advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce. ul. Gorkého 1, o zaplatenie 100.000,00 eur istiny s
prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 19C/238/2015-63 z 13.6.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,00
eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.12.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, II. žalobu žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 13.12.2014 do 11.12.2015 a žalobu na
priznanie úrokov z omeškania presahujúcich 5,05% ročne zamietol a III. vyslovil, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou mu 18.5.2015 domáhal proti žalovanej
zaplatenia 100.000,00 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne od 13.12.2014 a trov konania, na
tom skutkovom a právnom základe, že  spoločnosť GEPSTAV s.r.o. ako veriteľ uzavrela so žalovanou
ako dlžníčkou 12.12.2014 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal žalovanej 100.000,00
eur bezúročne, ktoré sa zaviazala vrátiť do 11.12.2015, že predmetnú zmluvu uzavrela bez súhlasu
manžela. Listom zo 4.5.2015 bolo spoločnosti GEPSTAV s.r.o. doručené zo strany manžela žalovanej
dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke. Rovnako sa manžel žalovanej dovolával
neplatnosti právneho úkonu aj voči nej listom zo 4.5.2015. Poukazoval na to, že uzavretie Zmluvy o
pôžičke 100.000,00 eur sa v žiadnom prípade nemôže posudzovať ako bežná vec, ktorú môže vybavovať
každý z manželov sám a preto jej uzavretie bez súhlasu manžela žalovanej, je v zmysle § 40a Obč.
zák. relatívne neplatným právnym úkonom. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo
žalovanej doručené 7.5.2015 a spoločnosti GEPSTAV s.r.o. dňa 4.5.2015. Žalobca tvrdil, že v danom
prípade, preto došlo k plneniu - poskytnutiu sumy vo výške 100.000,00 eur žalovanej titulom zmluvy o
pôžičke, ktorá je neplatným právnym úkonom, preto je plnenie na základe tejto zmluvy bezdôvodným
obohatením, ktoré sa musí vydať. Pohľadávka spoločnosti GEPSTAV s.r.o. voči žalovanej na vrátenie
peňažných prostriedkov vo výške 100.000,00 eur bola 12.12.2014 Zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené 4.5.2015. Žalobca ,podaním  z 15.6.2015 zobral
žalobu do výšky istiny 99 000,00 eur späť a žiadal konanie zastaviť. Súd preto v súlade s § 96 ods.
1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Žalovaná so žalobou  nesúhlasila, vo vyjadrení zo 7.7.2015



nárok neuznávala  čo do základu , ani do výšky z dôvodu, že pod pojmom právny úkon uvedený v
§ 145 Obč. zák. treba rozumieť iba taký právny úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckych prípadne
iných práv k spoločnej veci patriacej do BSM, preto súhlas manžela na uzavretie zmluvy o pôžičke
nepotrebovala. Z uvedeného dôvodu sa jej manžel nemohol dovolať relatívnej neplatnosti zmluvy.
Namietala aj postúpenie pohľadávky, pretože ako spoločníčka a konateľka spoločnosti GEPSTAV s.r.o. v
účtovných dokladoch spoločnosti takúto zmluvu nenašla. Tiež z účtovníctva nezistila, že by z tejto zmluvy
došlo zo strany žalobcu k plneniu pre spoločnosť GEPSTAV s.r.o. ako náhrady za pohľadávku podľa
zmluvy. Poukázala na to, že Zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom, pričom splatnosť pôžičky
je až dňa 11.12.2015. Namietala, že žalobca tiež nepreukázal prechod práv veriteľa na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky, preto nie je ani aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Súd po vykonanom
dokazovaní, vychádzajúc z § 657, § 658 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2  Obč.
zák. (ich znenie citoval), urobil záver, že konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že 12.12.2014 bola
uzavretá zmluva o pôžičke 100 000,00 eur medzi spoločnosťou GEPSTAV s.r.o. Michalovce a žalovanou
O. J.. Nebola mu sporná ani skutočnosť, že žalovanej bola suma 100 000,00 eur poskytnutá a že pôžičku
8.12.2015 vrátila na účet spoločnosti GEPSTAV s.r.o. Spornou bola otázka, či zmluva o pôžičke  z
12.12.2014 bola platným právnym úkonom a či žalobca je v konaní vecne aktívne legitimovaný pre
nepreukázanie prevodu práv zo spoločnosti GEPSTAV s.r.o. na žalobcu. V prvom rade sa súd zaoberal
otázkou, či zmluva o pôžičke  z 12.12.2014 je platným právnym úkonom, a teda či nárok žalobcu je
potrebné posudzovať ako nárok zo zmluvy o pôžičke alebo z bezdôvodného obohatenia. Súd sa s
názorom žalobcu  nestotožnil, vychádzajúc z § 145 ods. 1 Obč. zák. a judikatúry, vyslovil záver, že
Zmluvu o pôžičke  z 12.12.2014 medzi spoločnosťou GEPSTAV s.r.o. a žalovanou je potrebné považovať
za platný právny úkon a keďže žalovaná nepoprela poskytnutie pôžičky, bolo potrebné vysporiadať sa
s otázkou, či žalobca je nositeľom práva zo zmluvy o pôžičke a či záväzok žalovanej zo zmluvy zanikol
aj vo vzťahu k žalobcovi. K námietkam žalovanej, že pôžička v čase podania žaloby nebola splatná, že
postúpenie pohľadávky nebolo preukázané a zaevidované v účtovníctve firmy GEPSTAV a postúpenie
jej nebolo oznámené bez zbytočného odkladu, že navyše svoj záväzok zo zmluvy splnila v termíne
určenej v zmluve, a to 8.12.2015, že zároveň poukázala aj na znenie § 527 ods. 1 písm. b) Obč. zák.,
uviedol, že  ani jeden z týchto jej argumentov nie je spôsobilý spochybniť právo žalobcu na zaplatenie
1000,00 eur, po späťvzatí žaloby v časti 99 000,00 eur. Zdôraznil, že je pravda, že pôžička v čase podania
žaloby nebola splatná (žaloba podaná 18.5.2015, splatnosť pôžičky 11.12.2015), že pre súd je však
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§154 ods. 1 O.s.p.), a nie v čase podania žaloby. Poukázal
na to, že v čase vyhlásenia rozsudku bola pohľadávka zo zmluvy splatná, že postúpenie pohľadávky
bolo preukázané predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky  z 12.12.2014, z ktorej vyplýva,
že spoločnosť GEPSTAV s.r.o. v tento deň postúpila žalobcovi pohľadávku vzniknutú titulom práva na
vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 100 000,00 eur, ktoré z bankového účtu postupcu 12.12.2014
vybral dlžník (čo žalovaná priznala), preto je žalobca v konaní vecne aktívne legitimovaný. Dodal, že na
jeho postavenie veriteľa nemá žiadny vplyv skutočnosť, že postúpenie pohľadávky nebolo evidované v
účtovníctve pôvodného veriteľa, pretože to nie je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
že takisto nemá žiadny vplyv na právo žalobcu uplatnené v žalobe tvrdené neoznámenie postúpenie
pohľadávky bez zbytočného odkladu, že  ust. § 526 ods. 1 Obč. zák., ktoré o bezodkladnosti oznámenia
pojednáva, je potrebné chápať v kontexte jeho druhej vety, že  podstatou tohto ust. je, že pokiaľ dlžník
nemá oznámené postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, je oprávnený plniť pôvodnému veriteľovi
(teda postupcovi) a tým dlžníkov záväzok zanikne, že dokonca ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať  ani preukázania zmluvy o postúpení (§526
ods. 2 Obč. zák. ). V konaní mu bolo preukázané, že žalovaná 7.5.2015 prevzala od postupníka -
spoločnosti GEPSTAV s.r.o. - písomné oznámenie o postúpení pohľadávky, v ktorom je  uvedené, že
novým veriteľom je žalobca a bola vyzvaná na plnenie  sumy 100.000,00 eur v jeho prospech na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.12.2014. Konštatoval, že  napriek tejto vedomosti,  žalovaná podľa
výpisu z účtu plnila záväzok zo zmluvy o pôžičke na účet spoločnosti GEPSTAV s.r.o., síce v termíne
splatnosti, ale nie v prospech žalobcu a jej záväzok voči  žalobcovi zo zmluvy o pôžičke v uplatnenej
výške preto doposiaľ trvá. Z uvedeného dôvodu žalovanú na zaplatenie sumy 1.000,00 eur zaviazal.
Pokiaľ ide o poukázanie na znenie § 527 ods. 1 písm. b) Obč. zák. žalovanou, uviedol, že podľa tohto ust.,
ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak dlžník splnil
postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi. Súd však nevidel súvis s povinnosťou
žalovanej hradiť záväzok žalobcovi, lebo toto ust. zákona predpokladá, že k plneniu záväzku zo zmluvy
môže dôjsť skôr, ako je dlžníkovi oznámené  účinné postúpenie pohľadávky, že nejde však o prípad
žalovanej, že ako bolo uvedené, žalovaná záväzok zo zmluvy preukázateľne plnila pôvodnému veriteľovi
potom, keď už vedela, že novým veriteľom je žalobca. Z dôvodu, že žalovaná je v omeškaní s plnením



peňažného záväzku žalobcovi, preto je dôvodný aj jeho nárok na úroky z omeškania. Podľa zmluvy
mala žalovaná vrátiť pôžičku najneskôr do 11.12.2015, keďže tak neurobila, je od nasledujúceho dňa
12.12.2015 povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Úroky z omeškania ku dňu 12.12.2015 podľa
§ 3 Nariadenia Vlády SR  č. 87/1995 Z.z.  boli 5,05% ročne (0,05% + 5 percentuálnych bodov). Súd
preto priznal úroky z omeškania zo sumy 1000,00 eur vo výške 5,05% ročne od  12.12.2015, do jej
zaplatenia a vo zvyšku žalobu na úroky z omeškania za uplatnené obdobie od 13.12.2014 do 11.12.2015
a presahujúce zákonnú mieru úroku z omeškania,  zamietol. O trovách konania súd rozhodne po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu uvedeného v §
205 ods. 1, 2 písm. f) O.s.p., t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil.

4. V odvolaní, o.i. poukázala na to, že právne posúdenie súdom je v danej veci podľa jej názoru
nesprávne a v rozpore s § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 a § 527 ods. 1 písm. d) a § 657 Obč. zák.
Zdôraznila, že o postúpení pohľadávky medzi postupcom spoločnosťou GEPSTAV s.r.o. Michalovce
a postupníkom - žalobcom zo zmluvy o pôžičke z 12.12.2014 sa dozvedela až z listu zo 4.5.2015,
že vzhľadom na to, že je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti GEPSTAV s.r.o., po tomto oznámení
zisťovala v účtovníctve spoločnosti a v evidencii pohľadávok a záväzkov za účtovný rok 2014, či táto
zmluva o postúpení pohľadávky datovaná tiež 12.12.2014 sa nachádza v účtovníctve spoločnosti a či
zmena v osobe, ktorá mala poskytnúť plnenie pre túto spoločnosť je zaevidovaná. Poukázala na to,
že zmluva o postúpení pohľadávky taktiež z 12.12.2014 sa v účtovníctve spoločnosti nenachádzala a
doposiaľ nie je v účtovníctve spoločnosti vyznačená žiadna zmena v pohľadávkach a záväzkoch, ktorá
by súvisela s postúpením pohľadávky na žalobcu zo zmluvy zo dňa 12.12.2014. Vytýkala súdu, že aj
napriek tomu, že uvedené skutočnosti uviedla vo svojom účastníckom výsluchu , sa touto skutočnosťou
súd prvej inštancie nezaoberal s odôvodnením, že pre platnosť tejto zmluvy o postúpení pohľadávky
nie je podstatné, či táto zmluva bola v evidencii spoločnosti podchytená alebo nie, že súd bližšie ani
neskúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 aj napriek tomu, že vzhľadom
na uvedené okolnosti je pochybné, či táto zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá skutočne
12.12.2014 a či nejde o predstieraný, resp. antidatovaný právny úkon. Týmto záverom nasvedčujú
skutočnosti, že doposiaľ sa táto zmluva nenachádza v účtovníctve spoločnosti GEPSTAV s.r.o., čo
nenamietal ani žalobca, ale hlavne tá skutočnosť, že 12.12.2014 táto obchodná spoločnosť a ani druhý
konateľ tejto spoločnosti A. J. ešte nemali vedomosť o poskytnutí tejto pôžičky na základe zmluvy zo
dňa 12.12.2014, pretože uzavretie takejto zmluvy a jej zaevidovanie v obchodných dokumentoch tejto
spoločnosti bolo urobené až na základe jej písomného oznámenia adresovaného tejto spoločnosti o
niekoľko dní neskôr. Uviedla, že napadnutým rozsudkom bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 1.000,00
eur s prísl. z titulu nevrátenia pôžičky aj napriek tomu, že pôžička bola splatná až dňom 11.12.2015,
že túto v celosti vrátila už 8.12.2015, že samotná žaloba bola podaná ešte pred lehotou splatnosti
18.5.2015 a touto sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného
právneho úkonu a následného postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom. Súd prvej inštancie aj
napriek tomu, že neuznal argumentáciu o relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke z 12.12.2014 vyhovel
žalobe, pritom samotná žaloba bola zdôvodnená v podstate tým, že táto zmluva o pôžičke je neplatným
právnym úkonom, pretože sa A. J. dovolal listom zo dňa 4.5.2015 relatívnej neplatnosti a teda na
jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať na úkor koho bol získaný. Žalobca
svoju aktívnu legitimáciu zdôvodňoval zmluvou o postúpení pohľadávky tiež z 12.12.2014 a tým, že
pôžičku po uplatnení relatívnej neplatnosti nevrátila a preto má jemu vydať bezdôvodné obohatenie.
Podľa jej názoru, nebolo možné pri zákonnom a riadnom právnom posúdení danej veci vyhovieť
žalobe do výšky prisúdenej sumy, pretože zmluva o pôžičke  z 12.12.2014 uzavretá medzi ňou a
dlžníkom a spoločnosťou GEPSTAV s.r.o. ako veriteľom, je platným právnym úkonom a plniť z tejto
zmluvy mala až 11.12.2015. Preto nebolo možné vyhovieť uplatnenému nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobou podanou už 18.5.2015. V ust. § 80 O.s.p. nie je zmienka o tom,
aby bolo možné v súdnom konaní uplatniť svoj nárok preventívne, teda vopred. Opakovala, že žaloba
žalobcu datovaná dňom 15.5.2015 označená ako návrh na vydanie platobného rozkazu a podaná
18.5.2015 bola podaná neodôvodnene, že žalobca nepreukázal rozhodné skutočnosti, o ktoré opiera
svoj nárok, teda že jej vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu. Naviac,
táto žaloba bola podaná predčasne, keď žalobcovi ešte nepatrilo právo na plnenie z titulu splatenia dlhu
z pôžičky. Podľa jej názoru pri zákonnom a riadnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu
veci,  nebolo možné žalobe do výšky prisúdenej sumy vyhovieť aj vzhľadom na § 527 ods. 1 písm. b)
Obč. zák. Zdôraznila, že ona,  ako dlžníka , bola povinná plniť svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke ku



dňu 11.12.2015, že pôžičku vrátila v plnej výške 100.000,00 eur 8.12.2015 na bankový účet veriteľa
GEPSTAV s.r.o., teda svoj záväzok splnila pred lehotou splatnosti. Aj keď pôvodný veriteľ spoločnosť
GEPSTAV s.r.o. uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú mal proti nej , ako dlžníkovi ,
pred lehotou splatnosti tejto pôžičky, teda pred dňom 11.12.2015, nebol oprávnený si nároky z tejto ešte
nesplatnej pohľadávky uplatňovať, či už v súdnom konaní, ale ani výzvou adresovanou jej na plnenie
pred lehotou splatnosti. Z ust. § 527 ods. 1 písm. b) Obč. zák. jej  jednoznačne vyplynulo, že ak sa
dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, tak ako to bolo v danom prípade, zodpovedá postupca
postupníkovi za existenciu odplatne mu postúpenej pohľadávky , ak dlžník splnil postupcovi záväzok
skôr, než ho bol povinný plniť postupníkovi. Tvrdila, že bola povinná plniť postupníkovi až 11.12.2015
a vzhľadom na skutočnosť, že svoj záväzok splnila už 8.12.2015 na účet postupcu, nebolo možné
tento nárok voči nej uplatňovať a teda nemohol byť súdom prvej inštancie ani prisúdený v prospech
žalobcu ako postupcu, že z ust. § 527 ods. 1 Obč. zák. nevyplýva, aby toto ust. platilo iba v prípade,
ak nebolo postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámené, že napriek tomu, že svoj dlh riadne splnila pred
lehotou splatnosti, napadnutým prvoinštančným rozsudkom jej bola uložená povinnosť časť tohto dlhu
do výšky prisúdenej sumy plniť ešte raz. Tvrdila, že takéto plnenie z jej strany je pre ňu majetkovou
ujmou,  bez zákonného dôvodu , príp. zmluvného základu a súčasne sa navodzuje stav bezdôvodného
obohatenia na strane pôvodného veriteľa, ktorý do výšky prijatého plnenia pred lehotou splatnosti, za
túto pohľadávku zodpovedá postupníkovi, lebo išlo o pohľadávku za odplatu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a cit. právne normy považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny a odvolanie
je preto dôvodné. Žiadala rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

5. Rozsudok vo výroku II., ktorým bola žaloba na úroky z omeškania od 13.12.2014 do 11.12.2015
zamietnutá, vo výroku o zamietnutí žaloby na priznanie úrokov z omeškania presahujúce 5,05% ročne
a vo výroku III., ktorým súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej,
odvolaním neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
neboli preskúmavané.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1  C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil, jeho odôvodnenie má poklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho
odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje na ktoré odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na
čom nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom sa iba opakujú skutočnosti uvádzané už pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne a presvedčivo vysporiadal.

7. Žalovaná uplatnila v odvolacom konaní odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

9. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.



10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre súd bol
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, t.j. 13.6.2016, že pohľadávka žalobcu na základe
vzniknutej pôžičky v čase podania žaloby 18.5.2015, so zreteľom na splatnosť pôžičky 11.12.2015,
nebola splatná, avšak v čase vyhlásenia rozsudku pohľadávka žalobcu, na ktorého došlo k postúpeniu
pohľadávky od pôvodného veriteľa GEPSTAVU s.r.o., nebola zaplatená v celom rozsahu, že v čase
vyhlásenia rozsudku bola pohľadávka zo zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalobcovi splatná. Odvolací súd
sa rovnako stotožňuje so záverom súdu, že z predloženej písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
z 12.12.2014 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu, t.j. spoločnosť GEPSTAV s.r.o. 12.12.2014
postúpila žalobcovi pohľadávku vzniknutú titulom práva na vrátenie pôžičky vo výške 100.000,00 eur, že
7.5.2015 bolo žalovanej oznámené spoločnosťou GEPSTAV s.r.o. postúpenie pohľadávky žalobcovi, na
základe ktorého sa stal novým veriteľom žalobca , že žalovaná bola vyzvaná na plnenie 100.000,00 eur
v prospech žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a že pokiaľ žalovaná plnila 8.12.2015
pôvodnému veriteľovi GEPSTAV s.r.o., neplnila už v prospech postupníka, ktorému bol účinne postúpený
dlh, ale pôvodného veriteľa, vo vzťahu ku ktorému jej povinnosť plniť zanikla postúpením pohľadávky a
následným oznámením o postúpení pohľadávky 7.5.2015. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že aj keď
podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky postupca neoznámil, bez zbytočného odkladu,
podstatou tohto ust. je, že pokiaľ dlžník nemá oznámenie postúpenie pohľadávky inému veriteľovi,
je oprávnený plniť pôvodnému veriteľovi, teda postupcovi a tým dlžníkom záväzok zanikne, avšak
dokonca, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
ani preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2 Obč. zák.). Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že žalovaná sa dozvedela o postúpení pohľadávky žalobcovi ako veriteľovi 7.5.2015 a pokiaľ
plnila pôvodnému veriteľovi 8.12.2015, plnila potom, keď už vedela, že novým veriteľom je žalobca, preto
je žaloba žalobcu, pokiaľ ide o žalovanú pohľadávku (okrem zamietnutej časti) dôvodná.

11. Pokiaľ žalovaná namieta neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a spochybňuje, či bola skutočne
uzavretá 12.12.2014, či nejde o predstieraný, resp. antidatovaný právny úkon, je potrebné uviesť, že
túto skutočnosť namietala až v odvolacom konaní, že súdom boli účastníci - žalobca a žalovaná poučení
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) na pojednávaní 16.5.2016
(zápisnica na č. l. 60), zást. žalobcu a žalovanej  návrhy na dokazovanie nemali a súd uznesením
(zápisnica na č. l. 61) uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

12. V súvislosti s touto námietkou žalovanej, ktorá ako dlžníčka spochybňuje platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky,  je potrebné poukázať aj na súdnu prax ( napr. 23 Cdo/333/2012 -NS ČR), podľa ktorej
právnou skutočnosťou, s ktorou právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie,  je oznámenie
postupcu dlžníkovi., vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k cesii vôbec platne došlo. Inak by dlžník
bol v trvalej neistote, či plnil, komu mal.  Notifikačný úkon vyvolá zamýšľané právne dôsledky - týkajúce
sa osoby prijať plnenie - aj vtedy, ak k cesii vôbec nedošlo alebo zmluva o postúpení bola neplatná.
Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno riešiť len v spore
medzi postupcom a postupníkom.

13. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

16. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

17. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).