Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/324/2017 z 19. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 19. decembra 2017, sp. zn. 7Co/324/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5398899922.5 Krajský súd Žilina | 7Co/324/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5398899922.5 | 2017-12-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/592a87ae-be4d-4d7f-9133-d821922dee1e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5398899922.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/324/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5398899922
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5398899922.5

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
Ing. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, Z., právne zastúpená advokátskou kanceláriou: STEHURA
& partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: J. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, X. T., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom R.
XXXX, Z., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam,
v štádiu konania o znalečnom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k.
8C/917/1998-1052 zo dňa 27. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. p o t v r d z u j e .

Výrokov I. až III. s a n e d o t ý k a .

Žalovanému a súdnemu znalcovi Ing. Michalovi Derkitsovi, Y. XXXX/XX, O. p r i z n á v a voči žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie o žalobe žalobkyne zastavil (výrok I.). Tiež zastavil
konanie o vzájomnej žalobe žalovaného (výrok II.). Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania (výrok III.). Súdnemu znalcovi Ing. Michalovi Derkitsovi, priznal nárok na odmenu v rozsahu 70
% a nárok na náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100 %, s tým, že odmenu a hotové výdavky uložil
uhradiť žalobkyni a žalovanému každému v rozsahu 50 % (výrok IV.).

2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa aj žalovaný zobrali svoje žalobné návrhy späť, preto konanie o nich
v zmysle ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
a 256 CSP. Prihliadal na to, že k späťvzatiam došlo na základe stranami uzatvorenej mimosúdnej
dohody o predmete sporu, ktorú skutočnosť mal preukázanú fotokópiou Darovacej zmluvy V 2584/2016
a rozhodnutím Okresného úradu, správy katastra Čadca. Dospel k záveru, že zavinenie na zastavení
konania nie je možné pričítať iba jednej zo sporových strán. Zároveň z darovacej zmluvy vyplynulo, že
súčasťou mimosúdnej dohody bolo dojednanie aj o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov konania nárok, preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

3. Pri rozhodovaní o znalečnom vychádzal okresný súd z toho, že znalec má nárok na odmenu, avšak
z dôvodu, že bol viacnásobne vyzývaný na predloženie znaleckého posudku, túto odmenu znížil, a
priznal ju znalcovi v rozsahu 70 %. Hotové výdavky mu priznal v celom rozsahu, nakoľko možnosť
zníženia hotových výdavkov z dôvodu oneskoreného podania znaleckého posudku Zákon č. 382/2004 Z.
z. neupravuje. K úhrade priznaného nároku znalcovi zaviazal tak žalobkyňu ako i žalovaného, každého
v rozsahu 50 %, nakoľko výlučné zavinenie na zastavení konania nebolo možné pričítať ani jednému



z nich. Bol toho názoru, že povinnosť zaplatiť každej zo strán sporu 50 % priznaného znalečného
zodpovedá spravodlivému usporiadaniu ich vzájomných vzťahov.

4. Proti tomuto uzneseniu do výroku o priznanom znalečnom podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd v tomto výroku uznesenie súdu prvej inštancie ako
protizákonné zrušil. Uviedla, že súd dával znalecké posudky vypracovať neoprávnene, čo bolo aj v
prípade znaleckého posudku Ing. Michala Derkitsa. Naviac ten vykonal úkon nezodpovedne, nekvalitne
a oneskorene. Znalecký posudok je vypracovaný zaujato, nakoľko znalec bol v priateľskom vzťahu so
žalovaným.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že vykonanie znaleckého posudku bolo zavinené aj
žalobkyňou, ktorá namietala predchádzajúce dva posudky.

6. Znalec vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že svoju prácu vykonal svedomito, zodpovedne
a nezaujato. So žalovaným nie je v žiadnom vzťahu. Bola to práve žalobkyňa, ktorá ho v minulosti
telefonicky kontaktovala a pýtala sa na výsledky znaleckého posudku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté
uznesenie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý výrok uznesenia
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a s jeho
odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje, preto naň v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je významný výsledok konania vo veci samej, v ktorom boli
vykonané dôkazy, na náhradu ktorých sú strany sporu zaviazané . V prejednávanej veci bolo konanie vo
veci samej zastavené. Následne okresný súd správne vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobkyňa
nespochybňovala správnosť konštatovania okresného súdu, že k späťvzatiu žaloby pristúpila na základe
uzatvorenia dohody so žalovaným, ktorá sa týkala predmetu sporu. Rovnako nespochybňovala, že
žalovaný zobral návrh vzájomnej žaloby z rovnakého dôvodu späť. Potom je správny záver okresného
súdu, že správaním oboch strán sporu došlo k tomu, že zobrali návrh späť. Dohoda, ktorú o predmete
sporu uzatvorili si vyžadovala konsenzus strán, teda išlo o také správanie oboch strán, ktoré vyústilo k
uzavretiu dohody. Túto skutočnosť potom okresný súd správne vyhodnotil ako dôvod, pre ktorý by sa
každá zo strán mala v rovnakom rozsahu podieľať na náhrade priznaného znalečného znalcovi. Pokiaľ
žalobkyňa namietala správnosť záverov znaleckého posudku a postup znalca pri jeho vyhotovovaní na
tieto skutočnosti okresný súd prihliadal, keď odmenu znalca práve vzhľadom na oneskorené vyhotovenie
znaleckého posudku krátil. Pre rozhodovanie o náhrade týchto trov nie je právne významné, či závery
tohto dôkazu boli v prejednávanej veci súdom použité.

10. Krajský súd vychádzajúc z týchto záverov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako
vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto je povinná nahradiť trovy tejto časti konania
žalovanej strane.

12. V súvislosti s rozhodovaním o trovách znalca je aj znalec stranou sporu v tejto časti konania, preto
odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania aj voči jeho osobe.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)