Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/46/2012 z 25. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. marca 2012, sp. zn. 16CoE/46/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8811205943.1 Krajský súd Prešov | 16CoE/46/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8811205943.1 | 2012-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8370daa-fcf1-45fe-953b-6fee4e81c237 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811205943.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/46/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205943
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811205943.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A,Bratislava 821 01, IČO: 36 432 105, práv. zast.: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o.,
sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava proti povinnému: K. M., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom F. XXX, XXX
XX F. pre vymoženie 1.991,64 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 21.11.2011, č. k. 3Er 1062/2011-17 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického,
Exekútorský úrad Košice zo dňa 15.7.2011, doručenú tamojšiemu súdu dňa 20.7.2011, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp.zn.: WHB0110315,
zo dňa 25.10.2010. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol
na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2010, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver,
ktorý povinný riadne a včas neplnil. Súd zistil, že súčasťou predmetnej zmluvy boli aj všeobecné
obchodné podmienky úverovej zmluvy, ktoré v čl. 11, bod 11.2. obsahovali rozhodcovskú doložku, v
ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných
podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na
riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými
podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Podľa
vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1
prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nemôžu odchýliť v neprospech
spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53
ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje príkladný, teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená
aj neprijateľná podmienka požadovaná od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť,
že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom



riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Súd prvého stupňa vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho
ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR
ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd bol toho
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súd svoj názor opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ sa jedná o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktoré mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného
súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil, tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že pri splnení zákonných podmienok rozhodcovské rozsudky sú vykonateľné rovnako
ako rozsudky všeobecných súdov. Odvolateľ má za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Teda je tu prekážka res iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2
zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy
SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorým ustanoví zákon. Podľa názoru oprávneného,
ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k
tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné
ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Právo na
výkon rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona perfektným exekučným titulom, je integrovanou súčasťou
práva na súdnu a inú právnu ochranu. V tejto súvislosti pritom platí, že prípadný odlišný právny názor
exekučného súdu na meritórne aspekty rozsudku nezakladá inperfektnosť exekučného titulu, nakoľko
v exekučnom konaní nie je prípustný hmotnoprávny prieskum vo veci samej. Podľa názoru odvolateľa,
predmetná zmluva a nároky z nej vyplývajúce vznikli pred 1.1.2008. Z toho dôvodu nie je možné aplikovať
ustanovenie zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008, keďže vznik prechodných ustanovení k
novele Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vznik právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 posudzujú podľa doterajších predpisov. Poukázal na
výrok Súdneho dvora EÚ v prípade Pannon GSM (C-243/08) a výrok v prípade Asturcom (C-40/08), ako
aj judikatúru súdov Českej republiky.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.



Odvolací súd už vo viacerých súdnych rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v stanovisku
kolégia z 27.9.2010, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na
druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno
ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch. O takýto prípad ide aj v ustanovení § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, ktorou v ods. 2 dáva nie možnosť, ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť
exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením
exekučného konania, teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku
a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie článku 6 Dohovoru v prípade, že zo závažných
dôvodov došlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne súdom judikovanej (porovnaj § 64 rozsudku
Zehentner V. Rakúsko).

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

K odvolacím námietkam oprávneného je treba uviesť, že Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v
ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u
zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení
§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej
neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov),
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.