{"guid": "3ad47b3e-f926-491a-b935-4f7fee53158c:66a5ec87-ea48-48fe-9934-220759f7851c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6114224573.1", "spisova_znacka": "17Co/102/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/102/2016 z 23. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2017, sp. zn. 17Co/102/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6114224573.1", "identifikacne_cislo": "6114224573", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2017-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2XObdo/153/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "eec96792-3006-49f9-afd7-f8b11882f23a:f28320af-4def-4563-a26d-04c076cff6d4", "datum": "2017-05-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66a5ec87-ea48-48fe-9934-220759f7851c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114224573.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6114224573.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6114224573.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/102/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224573
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114224573.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu
MIVAR, spol. s r. o., so sídlom Rudlovská cesta 98, Banská Bystrica, IČO: 36 638 188, v konaní
právne zastúpený JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Saratovská
2/A, 844 52 Bratislava, proti žalovanému F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., S. X, o zaplatenie
866,58 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 17C/183/2015-70 zo dňa 10. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Identifikačné číslo žalobcu uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 17C/183/2015-70 zo dňa 10. 09. 2015 uvedené v znení „IČO: 36 638 18“ opravuje tak,
že správne znie: IČO: 36 638 188.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravy  potvrdzuje.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 866,58 € v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet žalobcu. Súčasne rozhodol o povinnosti nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 644,37 €, z toho sumu 51,50 € ako zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby
a trovy právneho zastúpenia vo výške 592,87 € v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcu.
1.1 Predmetom konania bolo zaplatenie nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013.
Žalovaný je vlastníkom bytu č. XX-B na O.. XXXX/B  zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie O., pričom vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24. 01.
2013. Žalobca vykonáva správu bytového domu K. na O. č. XXXX/B, kde sa nachádza aj byt žalovaného
na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 09. 12. 2010. Zmluvu o výkone správy so žalobcom uzavrel
predchádzajúci vlastník predmetného bytu. Povinnosťou žalovaného bolo v zmysle ustanovení zákona
č. 182/1993 Z. z. v znení ku dňu 24. 01. 2013 poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv a to od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva
do príslušného katastra nehnuteľností. Žalovaný si tieto povinnosti neplnil a tak vznikol nedoplatok za
rok 2013 v žalovanej výške. Súd mal tieto skutočnosti preukázané z výsluchu žalobcu ako aj z listinných
dôkazov doložených k žalobe. Keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, v plnom rozsahu žalobe vyhovel. Konštatoval, že žalovaný nepreukázal úhradu žiadnej čiastky
z dlžnej sumy a tvrdenia uvádzané v písomne podanom odpore ničím nepodložil a neodôvodnil. Z týchto
dôvodov žalobe vyhovel.



1.2 Súčasne rozhodol aj o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy
právneho zastúpenia tak, ako si ich právny zástupca žalobcu uplatnil a vyčíslil.

2. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 12. 11. 2015 podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie s tým, že nesprávnym procesným postupom mu súd  znemožnil uskutočňovanie jemu
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 205 ods.
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej „O. s. p.“). Súd bez náležitého zistenia skutkového
stavu a bez jeho vypočutia vec prejednal a rozhodol a to aj napriek tomu, že podaním zo dňa 03. 09.
2015 ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní. Z tohto dôvodu sa nemohol adekvátne brániť a podložiť
svoje tvrdenia uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd prvej inštancie vo veci vydal.
Poukazoval na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje základné právo osobnej
účasti na súdnom konaní. Tým, že sa jeho ústavou garantované právo nenaplnilo, došlo k odopretiu
spravodlivosti, čo považuje za stav nezlučiteľný s princípom právneho štátu. Zároveň v odvolaní namietal
neprimeranú výšku trov konania, ktoré boli žalobcovi priznané s tým, že výška trov je skoro rovnaká ako
výška istiny. Mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že ako žalovaný
vystupuje fyzická osoba a preto by súd nemal takto vysoké trovy žalobcovi, ktorý je právnickou osobou
priznať. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca k podanému odvolaniu zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolanie žalovaného
považuje za nedôvodné. Poukázal na postup žalovaného, ktorý pred pojednávaním ospravedlnil svoju
neprítomnosť, avšak pojednávanie nežiadal odročiť. Tieto skutočnosti správne skonštatoval súd prvej
inštancie nielen na pojednávaní, ale aj v rozhodnutí, ktoré bolo stranám sporu doručené. Správne
vychádzal z ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., ako aj ustanovení § 119 O. s. p.. V záujme zásady rýchlosti
a hospodárnosti vec prejednal a rozhodol. Zdôraznil, že nie je prijateľné, aby bola plynulosť súdneho
konania zdržiavaná zo strany niektorého účastníka, ktorý sa bez ospravedlnenia a bez žiadosti o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nezúčastní na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný.
Účasť strany na pojednávaní, v širšom zmysle prejednanie veci v jeho prítomnosti podľa článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky je právom strany a je v zásade len na ňom, či toto svoje právo využije alebo
nie. Ak ho nevyužije a na nariadené pojednávanie sa bezdôvodne alebo bez ospravedlnenia a návrhu
na odročenie pojednávania nedostaví, má si byť vedomý následkov, ktoré s takouto procesnou pasivitou
právo spája. Medzi takýto dôsledok patrí aj možnosť súdu prejednať a rozhodnúť vec v neprítomnosti
takejto strany sporu. Zdôraznil, že žalovaný len ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodov, ktoré
ničím nevydokladoval. Pojednávanie nežiadal odročiť. Pokiaľ išlo o trovy konania poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax pri aplikácii § 150 O. s. p.. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj o
trovách konania a úspešnej strane v spore priznal plnú náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia §
150 Občianskeho súdneho poriadku pri náhrade o trovách konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. O takýto prípad na strane žalovaného sa
nejedná. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Súčasne si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Po doručení vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný nevyjadril.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.
s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Obdobne
aj odvolanie bolo podané za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy, ktorá bola ku dňu 01. 07. 2016
zrušená. V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný. Rovnakým spôsobom upravuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu aj Civilný
sporový poriadok v ustanovení § 380 ods. 1 C. s. p.. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal
len žalovaný a preto iba v tomto rozsahu súd skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.



7. Podľa ustanovenia § 383 C. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnenie alebo zopakovanie
dokazovania prichádza do úvahy vtedy, ak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1 C. s. p.). Odvolací súd
nesúhlasí s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe ním vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Z tohto dôvodu nedoplnil a ani nezopakoval dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie a keďže prejedanie veci nevyžaduje dôležitý verejný záujem, rozhodol odvolací
súd vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p..

8. Odvolacím dôvodom, ktorý žalovaný uviedol, bol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorým mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). V dôsledku toho, že súd prvej
inštancie nevypočul aj žalovaného, rozhodol súd podľa názoru žalovaného bez náležitého zistenia
skutkového stavu. Poukázal na to, že sa na pojednávanie riadne ospravedlnil a aj napriek tomu odvolací
súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Takýmto postupom súd porušil jeho základné právo
garantované aj Ústavou Slovenskej republiky.

9. Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom súdneho konania procesné predpisy
priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Medzi
takéto procesné práva patrí nepochybne aj právo strany sporu na prejednanie veci v jeho prítomnosti a
aj právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom. Ustanovenie § 101 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je prejavom prejednacej zásady civilného
konania, ktoré okrem iného upravovalo v jeho druhom odseku predpoklady, za splnenia ktorých súd
mohol prejednať vec v neprítomnosti účastníka (teraz strany sporu). Súd mohol uskutočniť pojednávanie
v neprítomnosti len vtedy, ak strana bola na pojednávanie riadne predvolaná, ak nepožiadala o odročenie
pojednávania alebo ak dôvod, pre ktorý požiadala o odročenie, nebol dôležitý. Ak teda strana sporu
chcela využiť svoje právo byť prítomná na prejednávaní veci, ale bránila jej v tom prekážka, bolo jej
povinnosťou požiadať o odročenie pojednávania a v prípade požiadania o odročenie pojednávania
muselo ísť o dôležitý dôvod. Aké náležitosti mala obsahovať žiadosť o odročenia pojednávania upravoval
v tom čase § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.

10. V posudzovanej veci správne súd prvej inštancie konštatoval, že po podaní písomného odporu
proti platobnému rozkazu bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktoré boli strany sporu riadne
a načas predvolané. Súčasne s predvolaním mali strany doručené aj poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, vrátane poučenia v zmysle ustanovenia § 119 O. s. p.. Po doručení
predvolania, ktoré žalovaný prevzal 31. 08. 2015, doručil súdu dňa 03. 09. 2015 osobne ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 10. 09. 2015. Dôvodom ospravedlnenia neúčasti boli
jeho pracovné povinnosti, pre ktoré sa pojednávania osobne zúčastniť nemohol. Žiadosť o odročenie
pojednávania žalovaným doručená nebola. Tieto skutočnosti skonštatoval súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 1, 2 O. s. p. a ustanovenie § 101 ods.
2 O. s. p.. Vec prejednal a rozhodol. Mal za to, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, nežiadal
nariadené pojednávanie odročiť a na pojednávanie bol riadne predvolaný. V zmysle vyššie citovaného
ustanovenia prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil podanie
ako ospravedlnenie neúčasti žalovaného, postupoval správne. Žalovaný ako strana sporu nevyužila
svoje právo byť prítomný na prejednaní veci, na pojednávanie bol riadne predvolaný a nepožiadal o
odročenie pojednávania. Navyše odvolací súd konštatuje, že dôvody neúčasti na pojednávaní uviedol
všeobecne pracovnou cestou, avšak z ospravedlnenia nevyplýva, za akým účelom bola pracovná
cesta podniknutá, či táto pracovná cesta skutočne bola podniknutá, či pracovná cesta bola v termíne
pojednávania a ani to, kedy sa o termíne cesty dozvedel. Súd však tieto skutočnosti neposudzoval
vzhľadom k tomu, že žalovaný ani nepožiadal o odročenie pojednávania. S poukazom na všetky tieto
skutočnosti pokiaľ vec prejednal a rozhodol, postupoval v súlade s platnými procesnými normami. Z
týchto dôvodov odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho
ústavné právo a že došlo na jeho strane k odopretiu spravodlivosti. Na záver odvolací súd poznamenáva,
že to bol práve žalovaný, ktorý ak chcel využiť svoje právo byť prítomný na prejednaní veci a bránila mu v
tom prekážka, bolo jeho povinnosť požiadať o odročenie pojednávania, o čom mal vedomosť vzhľadom
na doručené predvolanie a poučenie o procesných právach a povinnostiach. Pokiaľ tak neuskutočnil,



správne súd vyhodnotil situáciu, vec prejednal a rozhodol. Iný odvolací dôvod žalovaným uvádzaný
nebol.

11. Odvolaním napadol žalovaný aj rozhodnutie o trovách konania s tým, že trovy konania považuje
za neprimerane vysoké, pričom výška je „skoro rovnaká“ ako výška istiny. Mal za to, že súd z dôvodu
osobitného zreteľa vzhľadom k tomu, že ako žalovaný vystupuje fyzická osoba tieto trovy priznať nemal,
aj keď podľa súdu bol žalobca v konaní úspešný. Ani táto námietka žalovaného nebola dôvodná.
Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a strane úspešnej v spore priznal plnú náhradu trov konania, ktorá pozostávala zo
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Je zrejmé, že v konaní pred súdom prvej
inštancie bol v plnom rozsahu úspešný žalobca. Má preto právo na plnú náhradu trov konania aj v zmysle
ustanovení Civilného sporového poriadku a to § 255 ods. 1 C. s. p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa v
zmysle ustanovenia § 150 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz
§ 257 C. s. p.) bolo možné aplikovať a aj inak úspešnej strane v spore náhradu trov konania nepriznať.
Muselo však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý by bol v rozhodnutí náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa súd prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých zúčastnených strán v spore, ale aj na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde
a ich postoj v konaní. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie  nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. Už z uvedeného je zrejmé, že
sa jedná o výnimočné ustanovenie. V prejednávanej veci bolo predmetom sporu zaplatenie dlžného
vyúčtovania za služby poskytované s užívaním bytu v bytovom komplexe K. O. za rok 2013. K podaniu
žaloby došlo z dôvodu neplnenia si povinností žalovaným. Žalovaný síce v písomnom odpore namietol
skutočnosti, z ktorých vyplýva, že nesúhlasí s výškou platieb, ale bližšie prečo, z akých dôvodov, v čom
vidí nesprávnosť vyúčtovania neuviedol. Nedoložil dôkazy preukazujúce opodstatnenosť ním tvrdených
skutočností, preto sa v danej veci nejedná o výnimočné okolnosti, pre ktoré by súd aplikoval ustanovenie
§ 257 C. s. p.. Navyše výška trov konania neprevyšuje sumu istiny a trovy konania sa navyšujú aj v
dôsledku správania sa žalovaného. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o trovách konania na súde prvej inštancie zodpovedá obsahu spisu a správne súd postupoval
a rozhodol v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p..
Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na podané odvolanie žalovaným v zmysle ustanovenia §
257 C. s. p. v danej veci neboli zistené. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdený.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

13. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 224 C. s.
p. opravil v záhlaví rozhodnutia súdu prvej inštancie identifikačné číslo žalobcu, nakoľko tu išlo o zrejmú
nesprávnosť, keď súd opomenul pri písomnom vyhotovení uviesť celé identifikačné číslo.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "2XObdo/153/2017", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "eec96792-3006-49f9-afd7-f8b11882f23a:f28320af-4def-4563-a26d-04c076cff6d4", "datum": "2017-05-29", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/183/2015", "guid": "f1dc82fc-f699-4e1a-88cd-56f20c6e2fff:f663d19a-5a46-4d6f-a3a1-71eccf4ac551", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:50cf46db-688d-4f5b-a25c-296d57bb2c1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.344.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.344.2017.2"}, {"guid": "eec96792-3006-49f9-afd7-f8b11882f23a:f28320af-4def-4563-a26d-04c076cff6d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8114209514.1", "spisova_znacka": "2XObdo/153/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2XObdo/153/2017 z 29. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8114209514.1"}]}