Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/44/2015 z 8. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. februára 2016, sp. zn. 8Sd/44/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200897.1 Krajský súd Košice | 8Sd/44/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015200897.1 | 2016-02-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250k ods. 1 OSP, /SK/ZZ/0/0, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250q ods. 3 OSP, § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250l ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c4ee2d6-e51f-48c2-a4a5-52a676645f8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200897.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200897
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200897.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: U. S., nar.
XX.XX.XXXX, toho času bytom E. XX, W. D., XX-XX U. Y., Q. D. XBA, W. S. B. O. U. W. Í., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.07.2015 (č.l. 1 spisu), ktorý bol doručený na tunajší súd dňa
27.07.2015, odvolal voči rozhodnutiu, ktoré v kópii priložil. Vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
odvolacie námietky. K svojmu odvolaniu pripojil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009 (č.l. 3 spisu) odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom
poistení resp. ZoSP) a podľa článku 39 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkové činné osoby a členov ich rodín,
pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva, zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok z 30.01.2008.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky S. z 18.02.2009 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej dodala, že posúdenie jeho zdravotného stavu,
ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
obsahom pripojenej lekárskej správy z 18.02.2009, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto
rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie
posudkového záveru o tom, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2015 (č.l. 10 spisu) a v doplnenom vyjadrení zo dňa
08.01.2016 (č.l. 18 spisu) navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009
potvrdiť ako vecne správne. Poukazovala na znenie ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, ako aj na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka S. zo dňa 18.02.2009, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok
a z ktorého vyplýva, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo jeho
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posudkový lekár v uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia,
odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa
Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly.



Dodala, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa podľa záverov posudkových lekárov sociálneho
poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení zakladala
vznik invalidity a preto jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá.
Poukazovala na to, že na základe jeho opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne
posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky S. zo dňa 11.11.2015 a posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, ústredie zo dňa 28.12.2015, pričom títo posudkoví lekári zotrvali na
pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo
jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého
rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, na základe predložených odborných lekárskych
nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotila, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň
invalidity, lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% v porovnaní so
zdravou osobu, pričom navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi
(najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Z toho dôvodu sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
invalidný dôchodok a odporkyňa mala za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté
správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Z Lekárskej správy zo dňa 02.09.2009 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporkyne),
vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky S. MUDr. B. W., súd z výroku zistil,
že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 35%. Za
Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30% boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania
- kapitola V, položka 1, písmeno a) v rozmedzí od 30 do 45%. Posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru
o 5% vzhľadom na iné zdravotné postihnutie, a to Choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola
XV, oddiel E, položka 3a, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Posudkový
lekár vychádzal z choroby organický psychosyndróm (diagnóza F09) a dorzalgia (diagnóza M.54).
Z celkového posudku ďalej súd zistil, že u posudzovaného bol diagnostikovaný organický
psychosyndróm, ktorý podľa všetkého hranične dosahuje do kategórie stredne ťažkých foriem,
preto v danej položke zvolil nižšiu hranicu, ktorú navýšil prítomnými ťažkosťami, vyplývajúcimi z
degeneratívneho ochorenia chrbtice a podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 35%.

Z Lekárskej správy zo dňa 11.11.2015 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporkyne),
vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočka S. MUDr. B. W., súd z výroku posudku
zistil, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 35%. Za
Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30% boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania
- kapitola V, položka 1, písmeno a) v rozmedzí od 30 do 45%. Posudkový lekár zvýšil percentuálnu
mieru o 5% vzhľadom na iné zdravotné postihnutie, a to dorzalgia, pričom pri posudku vychádzal zo
stanovených chorôb, a to organický psychosyndróm diagnóza F09 a choroby dorzalgie. Z posudku
zároveň súd zistil, že nakoľko navrhovateľ sa zdržiava na adrese v W. S. B. O. U. W. Í., z toho dôvodu
bol posúdený v neprítomnosti. Ako choroby sú uvedené organický psychosyndróm diagnóza F09 a iné
zdravotné postihnutie je uvedené dorzalgia.

Z Lekárskej správy zo dňa 28.12.2015 (č.l. 16-17 spisu), vypracovanej posudkovým lekárom lekárom
sociálneho poistenia ústredie MUDr. F. I.I., súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľ nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 35%. Za
Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30% boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania
- kapitola V, položka 1, písmeno a) v rozmedzí od 30 do 45%. Posudkový lekár zvýšil percentuálnu



mieru o 5% vzhľadom na iné zdravotné postihnutie, a to dorzalgia, pričom pri posudku vychádzal zo
stanovených chorôb, a to organický psychosyndróm (diagnóza F09) a dorzalgia.
Z celkového posudku súd zistil, že zdravotný stav bol posúdený na základe odborných vyšetrení
z roku 2007 a 2008, pričom podľa odborného neurologického a rehabilitačného vyšetrenia z roku
2007 a 2008 bol posudzovaný liečený pre bolesti chrbtice. V objektívnom funkčnom náleze bola
prítomná len mierna funkčná porucha chrbtice bez známok koreňového dráždenia na podklade ľahkých
degeneratívnych zmien na chrbtici, pričom v apríli 2008 absolvoval psychologické vyšetrenie, ktoré
je len pomocným vyšetrením pred odborným psychiatrickým vyšetrením. Podľa tohto špeciálneho
psychologického vyšetrenia ide u neho o symplexnú osobu s podpriemerným intelektom a pozitívnymi
testami na organicitu. Za účelom posúdenia psychického stavu u posudzovaného chýba odborné
psychiatrické vyšetrenie. Na základe uvedených odborných vyšetrení zdravotný stav posudzované
nespĺňa posudkové kritéria invalidity, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím je s porovnaním
organický psychosyndróm bez základného psychiatrického vyšetrenia, ktorý sa zaraďuje naďalej do
kapitoly V, položky 1, písmeno a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Pre
iné posudkovo nevýznamné ochorenie - chronické bolesti chrbta bez akýchkoľvek známok koreňového
dráždenia, navýšil rozhodujúce zdravotné postihnutie o 5%.
-
Navrhovateľ sa na pojednávanie, konané dňa 09.02.2016, nedostavil, pričom svoju neúčasť
ospravedlnil. Preto súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, na základe obsahu spisu a vykonaných
dôkazov.

Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní konanom dňa 09.02.2016 navrhla, aby súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že navrhovateľ vo veci nepredložil nové dôkazy a ani v
ostatnom podaní nepredložil nové dôkazy, na základe ktorých by malo byť vydané nové rozhodnutie vo
veci a ktoré by odôvodňovali posúdenie jeho zdravotného stavu inak, ako bolo posúdené posudkovými
lekármi vo veci vypracovanými posudkami. Z týchto vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť navrhovateľa dosiahla výšku 35%, čím nesplnil medicínsku podmienku pre priznanie
nároku na invalidný dôchodok.
§
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s
dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 17.07.2015
a doručený na tunajší súd dňa 27.07.2015 nie je dôvodný.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa článku 39 (Priznanie dávok) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkové činné osoby a členov ich rodín,
pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva,
1. Inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňovali v čase, keď vznikla
práceneschopnosť s následnou invaliditou, určí v súlade s týmito právnymi predpismi, či dotknutá osoba
spĺňa podmienky vzniku nároku na dávky a, ak je to vhodné, zohľadnia sa ustanovenia článku 38.
2. Osoba, ktorá spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, poberá dávky len od uvedenej inštitúcie v súlade
s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje.
3. Osoba, ktorá nemá nárok na dávky podľa odseku 1, poberá dávky, na ktoré má ešte nárok podľa
právnych predpisov iného členského štátu, pričom, ak je to vhodné, sa zohľadnia ustanovenia článku 38.
4. Ak právne predpisy uvedené v odseku 2 alebo 3 ustanovujú, že výška dávok sa určuje so zohľadnením
existencie aj iných rodinných príslušníkov ako detí, príslušná inštitúcia zohľadní aj tých rodinných
príslušníkov dotknutej osoby, ktorí majú bydlisko na území iného členského
štátu tak, akoby mali bydlisko na území príslušného štátu.
5. Ak právne predpisy uvedené v odsekoch 2 alebo 3 umožňujú zníženie, pozastavenie alebo odňatie
dávok v prípade súbehu s inými príjmami alebo dávkami iného druhu v zmysle článku 461 ods. 2, článku
46a ods. 3 a článku 46c ods. 5, tieto sa uplatnia primerane.



V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného
postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Kapitola V. (DUŠEVNÉ
CHOROBY A PORUCHY SPRÁVANIA), položka č. 1 (Organické duševné poruchy, poruchy intelektu,
emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia,
Pickova demencia pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.)), písmeno a/
(stredne ťažké formy) je uvedené percentuálne rozpätie 30-45%.

Vzhľadom na odvolanie navrhovateľa voči rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný
dôchodok z 30.01.2008, ktoré vykonala odporkyňa rozhodnutím zo dňa 24.11.2009 mal súd za to, že
navrhovateľ nesúhlasil s tým, že nesplnil podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda
že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosiahla viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, teda nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Súd zdôrazňuje, že k odvolaniu navrhovateľ a rovnako ani v priebehu nedoložil
nové lekárske správy, ktoré by odôvodňovali iné posúdenie jeho zdravotného stavu ako tie, ktoré už boli
súčasťou dávkového spisu odporkyne.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje
sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71
ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10%, ak
závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca
(§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).

Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru,
že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa, boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich
posudkoch zo dňa 02.09.2009, 11.11.2015 a 28.12.2015 vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa
na základe odborných lekárskych vyšetrení, pričom posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie
konštatoval, že v objektívnom funkčnom náleze bola prítomná len mierna funkčná porucha chrbtice
bez známok koreňového dráždenia na poklade ľahkých degeneratívnych zmien na chrbtici. Podľa



absolvovaného (apríl 2008) špeciálneho psychologického vyšetrenia, ktoré je len pomocným vyšetrením
pred odborným psychiatrickým vyšetrením, ide u neho o symplexnú osobu s podpriemerným intelektom a
pozitívnymi testami na organicitu, pričom chýba odborné psychiatrické vyšetrenie. Na základe odborných
vyšetrení posudkový lekár uzavrel, že zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa posudkové kritéria
invalidity, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím je s porovnaním organický psychosyndróm
bez základného psychiatrického vyšetrenia (Kapitoly V, položky 1, písmeno a/) s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Vzhľadom na iné posudkovo nevýznamné ochorenie
- chronické bolesti chrbta bez akýchkoľvek známok koreňového dráždenia, navýšil rozhodujúce
zdravotné postihnutie o 5%, čím miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa
v percentách dosiahla výšku 35%.

Súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe
príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery
spochybniť.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných
posudkoch. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Z podaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nesporne a jednoznačne
vyplývajú skutočnosti, ktoré neodôvodňujú uznanie navrhovateľa za invalidného v zmysle citovaných
právnych predpisov.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250q ods. 3 O.s.p., napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.11.2009 ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov konania,
odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.