Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/47/2013 z 18. 6. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. júna 2013, sp. zn. 3Tos/47/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3113010512.1
Krajský súd Trenčín | 3Tos/47/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3113010512.1 | 2013-06-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež
Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/290c9cff-589b-4610-83f6-f969fbc8a371
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3113010512.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010512
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3113010512.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti odsúdenému H. E. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 19.júna 2013 o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 24.apríla 2013, sp.zn. 2Pp 31/2013
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por.  sa sťažnosť odsúdeného H. E.                     z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením z 24.apríla 2013, sp.zn. 2Pp 31/2013 zamietol podľa § 415 ods.1
Tr.por. a § 66 ods.1, ods.2 Tr.zák. návrh odsúdeného H. E. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín z 29.júla
2011, sp. zn. 9T/44/2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 17.apríla 2012,
sp. zn. 9T/44/2011 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 9
mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.  Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s poukazom na to, že odsúdený predovšetkým
nesplnil jednu z podmienok pre možnosť podmienečného prepustenia a to podmienku materiálnu, keď
počas doteraz vykonanej časti trestu mu síce nebol  uložený žiadny disciplinárny trest, ale nebol ani
disciplinárne odmenený  a riziko jeho sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné a vzhľadom k
tomu, že aj jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá, z pohľadu riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody preukazuje splnenie podmienok k podmienečnému prepusteniu iba čiastočne a jeho
podmienečné prepustenie preto neodporúča.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podal  odsúdený H. E. sťažnosť. V jej písomnom
odôvodnení namietal správnosť výroku napadnutého uznesenia s poukazom na to, že vo výkone trestu
je iba pre nedbanlivostný prečin  a svoju chybu si už uvedomil. Okresný súd pri zamietnutí jeho návrhu
vychádzal len z vyjadrenia pedagóga, ktorý jeho podmienečné prepustenie neodporučil len z dôvodu
jeho krátkeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom nevzal do úvahy, že časť trestu odpykal
vo väzbe a podľa jeho názoru je jeho celkové hodnotenie kladné. Chybu, pre ktorú sa dostal do výkonu
trestu už nezopakuje a keďže už v mesiaci apríl sa začali stavebné práce, čo by mu umožnilo okamžite
nájdenie zamestnania s dobrým platovým ohodnotením, vďaka čomu by mohol pomôcť svojim rodinám
po finančnej stránke, domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť  i konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného  H. nie je dôvodná.



Okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdeného H. E. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody ako nedôvodnú zamietol s poukazom na to, že odsúdený nespĺňa všetky zákonné
podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a tento svoj záver aj podrobne
a vecne správne odôvodnil. Krajský súd tiež poukazuje na to, že odsúdený si v súčasnej dobe vykonáva
pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody, keďže v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia sa neosvedčil. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého
stupňa, preto sťažnosť odsúdeného neakceptoval.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného H. E. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.