Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/333/2011 z 12. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. októbra 2011, sp. zn. 19CoE/333/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3810217953.1
Krajský súd Trenčín | 19CoE/333/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3810217953.1 | 2011-10-12 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f4b1e34-8132-4389-b700-f0fed58b3337
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3810217953.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/333/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810217953
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3810217953.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného A. S. W., s.r.o., so sídlom v O., L. X, IČO: 35 72
48 03, zastúpeného spoločnosťou I. S., s.r.o., so sídlom v O., L. X, IČO: 36 61 38 43 proti povinnej X.
W., bytom V., J. E. XXX/X, o vymoženie 102,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. februára 2011, č.k. 15Er/3291/2010-10, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora                  JUDr. Y. S. o
udelenie poverenia. Uviedol, že návrhom zo dňa 30.11.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa 12.07.2010, sp. zn. EP 21051/10. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2010 a vykonateľnosť dňa 17.09.2010. Okresný súd
svoje rozhodnutie posúdil ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy preskúmaním návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel súd k záveru, že exekučný titul nie je spôsobilým
exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Súd z predloženého
exekučného titulu zistil, že dňa 25.01.2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou
uzavretá Zmluva o pôžičke č. 3680005432, na základe ktorej bola povinnej poskytnutá pôžička vo
výške 10.248,- Sk. Súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu a dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by
povinná pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, resp., že by jej bol úver poskytnutý na výkon zamestnania alebo povolania. Preto má táto
zmluva charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) zákona 258/2001 Z. z. V danom
prípade vzhľadom ku skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti z tejto zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní. Preskúmaním Obchodných podmienok,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, konkrétne článku XI. písm. r) súd vzhliadol v takomto
ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Súd sa zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci
spotrebiteľskej zmluvy uzatvoriť platnú rozhodcovskú doložku. V danom prípade bola voľba riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, pretože samotné ustanovenie rozhodcovského súdu
na predtlačenom formulári predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky
touto cestou obstarať. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že
faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ,
čiže oprávnený. Okresný súd vyslovil názor, že súd pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo prihliada na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v
zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal do pozornosti rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 zo 06.10.2009 U. I. W. proti D. Y. K., v ktorom bola riešená
predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu



uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok upravených v ustanoveniach § 40 - § 43 tohto zákona
napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania
žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd
však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej
neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku
z 21.11.2002, D. uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady,
keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,
nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich
uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu,
ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a
posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď
to spotrebiteľ nenamieta. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od
možnosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu, ako
aj náhradného rozhodcu, rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava až po v nej upravené
postupy, ktorými sa strany                    v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto
upravenú rozhodcovskú doložku              v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená
zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa
jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a
právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje
pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka  nemôže
byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
rozhodcovskej doložky odvodil a následne na jej základe vydal exekučný titul, nemožno také rozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle  § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená
exekúcia

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté
uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho
konania. Namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný. Z ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45, exekučný súd je oprávnený a povinný len konanie
zastaviť a nie nevydať poverenie. Namietal, že pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní, tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania. Poukázal tiež na
rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva, ako aj
riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali
konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na
podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý
nepozná svoje práva. Preto nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa. Dával tiež do pozornosti, že do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 O. z. len
na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy, upravené v ôsmej časti O. z., ako aj na zmluvu podľa
§ 55 O. z. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ pred 01.01.2008 bola
uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti, vzniknuté pred 01.01.2008, z tejto zmluvy
posudzovať podľa § 52 až § 54 O. z. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r)
O. z., z ktorej vyplýva, že postup a úvahy súdu prvého stupňa nie sú správne.

Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.



Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom krajský súd v celom rozsahu odkazuje
na vyčerpávajúce a vecne správne odôvodnenie okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd dodáva, že keďže v prejednávanej
veci je predmetom exekúcie rozhodcovský rozsudok, okresný súd sa správne zaoberal skúmaním
materiálnej a formálnej stránky daného exekučného titulu. Rovnako sa krajský súd stotožňuje so závermi
okresného súdu v tom smere, že daná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v súlade s
§ 53 ods. 1 O. z. v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ako aj interpretačnú Smernicu
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Pokiaľ teda rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, správne potom okresný súd
uzavrel, že takéto dojednanie je v súlade s § 53 ods. 4 O. z. neplatné.

Neprijateľné podmienky, uvedené demonštratívne v ust. § 53 O. z., predstavujú pretavenie princípu
dobrých mravov do pozitívneho práva, a preto bez ohľadu na účinnosť novely, ktorá zaviedla neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) O. z. zákonom  č. 568/2008 Z. z., účinný od 01.01.2008, takéto
ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na transpozíciu Smernice Rady ES/93/13/EHS z 5. apríla 1993 zákonom č. 150/2004 Z.
z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, treba mať na zreteli bod 1 písm. q) prílohy Smernice,
podľa ktorej možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť
spotrebiteľovi právo, alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný prostriedok,
a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou.

Preto okresný súd správne uzatvoril, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O.z. ako celok neplatná. Správny bol potom
postup okresného súdu, ktorý ex offo podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .