Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/46/2012 z 3. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. októbra 2012, sp. zn. 8CoP/46/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4411206237.2 Krajský súd Nitra | 8CoP/46/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4411206237.2 | 2012-10-03 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 25 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 25 ods. 3 ZoR, § 26 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc15ddff-f4e7-409d-b538-1c0016e8f454 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4411206237.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/46/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411206237
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411206237.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a členov senátu
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.:
V., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., O. D., M. U., nar.
XX.XX.XXXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, poštový priečinok
72, zastúpený splnomocneným zástupcom M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. XX, o návrhu otca
na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, o návrhu kolízneho opatrovníka na uloženie povinnosti
matke poskytovať otcovi informácie o maloletých deťoch, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 17P/84/2011-60 zo dňa 24. februára 2012 v spojení s opravným uznesením č.
k. 17P/84/2011-73 zo dňa 15. júna 2012 v časti návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti
týkajúcej sa návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými
deťmi. Zároveň zamietol návrh kolízneho opatrovníka na uloženie povinnosti matke poskytovať otcovi
informácie o maloletých deťoch. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 163 ods. 2 OSP, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods.
1, § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine, ako zisteným skutkovým stavom veci na základe ktorého dospel
k záveru, že návrh otca a návrh kolízneho opatrovníka neboli podané dôvodne.

Súd prvého stupňa v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletých detí sa návrhom zo
dňa 4.4.2011 domáhal zmeny úpravy styku s maloletými deťmi tak, že žiadal upraviť styk s maloletými
deťmi každý tretí týždeň v prítomnosti jeho rodičov vo výkone väzby v Nitre. Dôvodil tým, že matka
maloletých detí nerešpektuje rozsudok súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi a neumožňuje mu
styk s maloletými deťmi.

Matka maloletých detí navrhla návrh zamietnuť. Uviedla, že maloleté deti sa nechcú s otcom stretnúť.
Vedia, že je ich otec vo väzbe, dozvedeli sa to od učiteľky, mali z toho psychické problémy. Deti sa
stretávajú so starými rodičmi z otcovej strany, ktorí deti žiadali, aby otcovi napísali list, čo deti odmietli.
Otec detí ju doposiaľ nikdy nepožiadal, ani písomne, aby mu deti priniesla na návštevu.



Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zmenu úpravy styku zamietnuť z dôvodu, že styk maloletých
detí s otcom vo výkone väzby otca nie je vhodný pre zdravý psychický vývoj maloletých detí. Dal súdu na
zváženie uloženie povinnosti matke maloletých detí poskytovať otcovi informácie o maloletých deťoch.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/59/2006-27 zo dňa 30.06.2006. Maloleté deti boli
na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu
každého z maloletých detí sumou 33,19 Eur. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený neobmedzene.
Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že otec maloletých detí je vo výkone väzby od 19.03.2009
pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/, ods.
3 písm. a/ Trestného zákona. Zo správy O.. S. S. mal za preukázané, že maloletý V. liečbu v jeho
ambulancii svojvoľne prerušil a tento nevedel zodpovedať otázky súdu ohľadne vhodnosti styku jeho
s otcom z hľadiska jeho zdravotného stavu a tieto doporučil zisťovať psychologickým vyšetrením. Zo
správy ÚPSVR Nové Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny, Referátu poradensko- psychologických
služieb z poradensko-psychologického procesu mal za preukázané, že obe maloleté deti majú k matke
pozitívny vzťah, sú na ňu výrazne citovo viazané, predstavuje pre ne pocit bezpečia a istoty. Vzťah detí
k otcovi je ambivalentný, nevykazuje pozitívne ani negatívne charakteristiky, otec je deťmi vnímaný
ako zdroj konfliktov v rodine. Maloleté deti nemajú ujasnený postoj k otázke stretávania sa s otcom,
pretože nemajú dostatočne spracovaný fakt jeho väzby. Kontakt detí s otcom v prostredí zariadenia
na výkon väzby môže fungovať bez výraznejších problémov za predpokladu plnohodnotného vzťahu
otca a detí, ktorý je sýtený pozitívnymi citovými väzby a za predpokladu, že deti sú primerane citlivo
oboznámené s okolnosťami výkonu väzby. V prípade, že ide o dlhodobo nefunkčný vzťah a deti nie sú
v dostatočnej miere informované o okolnostiach, prípadne nie sú schopné daný fakt spracovať, nie je
kontakt v uvedených podmienkach žiaduci, nakoľko akokoľvek nespracovaný citový konflikt sa môže
prejaviť úzkosťou, psychosomatickými problémami v správaní a pod. V súčasnej dobe, vzhľadom na
nedostatočne ujasnený a spracovaný fakt väzby otca sa ako primárny javí fakt spracovania otcovho
výkonu väzby.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci nie sú v súčasnej dobe objektívne dané podmienky
na realizáciu styku otca s maloletými deťmi v zmenenom navrhovanom rozsahu. Mal za to, že je
vylúčené, aby styk prebiehal počas víkendov v ústave na výkon väzby, keďže prostredie, v ktorom sa
otec v súčasnej dobe nachádza ohrozuje zdravý psychický a mravný vývoj detí a je pre realizáciu styku
absolútne nevhodné. Dôvodil ďalej tým, že maloleté deti nemajú vnútorne spracovaný fakt otcovej väzby
a z otcovej strany nie sú smerom k budovaniu ich vzájomného citového vzťahu vyvíjané žiadne kroky.
Jediný kontakt ktorý otec vyvíja smerom k deťom sú pohľadnice odovzdávané deťom cez rodičov otca,
keď otec argumentoval, že matka by určite jeho listy zahodila. Za stavu, že deti nemajú fakt otcovej
väzby spracovaný, nemožno ich zdravý psychický a mravný vývoj realizáciou styku v zariadení na výkon
väzby ohroziť tak, ako sú tieto možné dôsledky opísané v správe z psychologickej konzultácie s deťmi.

Súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh kolízneho opatrovníka na uloženie povinnosti matke poskytovať
otcovi informácie o maloletých deťoch, keď dospel k záveru, že nie je aktívne legitimovaný na podanie
návrhu. Dôvodil tým, že zákon o rodine aktívne legitimuje na podanie takéhoto návrhu rodiča, ktorému
nie sú deti zverené do osobnej starostlivosti, pričom otec predmetný návrh nepodal a ďalšou podmienkou
pre priznanie takéhoto práva rodiča je skutočnosť, že preferenčný rodič si tomuto právu zodpovedajúcu
povinnosť neplní dobrovoľne. Nemal za preukázané, že by sa otec domáhal u matky maloletých detí
takýchto informácii a tá by mu ich neposkytla. Práve naopak, mal za preukázané, že otec nekontaktoval
matku maloletých detí so žiadnymi požiadavkami týkajúcich sa maloletých detí, ako ani ohľadne
samotného styku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací
súd vyhovel jeho odvolaniu. Dôvodil tým, že skutočnosť, že je od 19.3.2009 vo vyšetrovacej väzbe
neznamená, že nie sú vytvorené vhodné podmienky na jeho stretávanie sa s deťmi. Uviedol, že jeho
rodičia ho chodia navštevovať v návštevných hodinách a vedia, že sú zabezpečené podmienky na to, aby
sa deti mohli s ním stretávať aj v oddelenej miestnosti, kde sa s nimi môže porozprávať za prítomnosti
jeho rodičov. Uviedol, že nie je pravdou, že deti nemajú záujem o stretnutie s ním. Podľa jeho názoru
matka detí nechce dovoliť, aby sa s ním deti stretávali. On má deti rád, má záujem o styk s deťmi.
Poukázal na to, že stretávanie sa s deťmi by umožnilo vytvoriť medzi nimi pevnejšiu citovú väzbu.



Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca. Uviedol, že súd pri úprave styku prihliadol na to, že nie
je v záujme deti, aby sa stýkali s otcom v ústave na výkon trestu odňatia slobody, hlavne z hľadiska
ohrozenia ich psychického a fyzického zdravia, ako aj z hľadiska ohrozenia ich mravného vývoja. Kolízny
opatrovník na súdnom pojednávaní navrhol návrh otca na zmenu úpravy styku zamietnuť, súčasne
ponechal na úvahu súdu uložiť matke povinnosť poskytnúť otcovi informácie o maloletých deťoch,
nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmena úpravy styku otca s deťmi nie je v ich
prospech.

Matka maloletých detí sa nevyjadrila k odvolaniu otca.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods.1 písm. a/, § 214
ods.2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom.

Súd pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi v súdnom rozhodnutí prihliadne na záujem dieťaťa,
najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež
prihliadne na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére lásky, porozumenia,
stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,
nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, sociálnemu a duchovnému rozvoju a aby boli
rešpektované jeho práva. Neopomenuteľnými kritériami, ktoré súd zohľadňuje pri úprave styku rodičov
s maloletými deťmi, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom
a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k
prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské, mimoškolské aktivity, záujmy a
krúžky dieťaťa, aby úprava negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v
odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade
s ustanovením § 219 ods.2 OSP.



Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa v danej právnej veci dospel k záveru, že na základe
vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že v danej právnej veci síce došlo od času
predchádzajúcej súdnej úpravy ohľadne styku otca s maloletými deťmi k zmene pomerov na strane
otca maloletého v tom, že ten sa od 19.3.2009 nachádzal vo väzbe, teda jeho osobná sloboda bola a
je obmedzená, avšak táto zmena nie je dôvodom na zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v
otázke styku otca s maloletými deťmi tak, ako na vrhol otec vo svojom návrhu, keďže z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že maloleté deti nemajú zatiaľ dostatočne spracovaný fakt jeho väzby
a nemajú ujasnený postoj k otázke stretávania sa s otcom za tejto situácie. Za danej situácie potom
nie je predpoklad bezproblémového fungovania kontaktu detí s otcom v prostredí zariadenia, v ktorom
je osobná sloboda otca obmedzená a teda kontakt otca s deťmi nie je v uvedených podmienkach
žiaduci, nakoľko tento nespracovaný citový konflikt by sa mohol prejaviť úzkosťou, psychosomatickými
problémami v správaní detí a podobne. Teda v súčasnej dobe nie je navrhovaná zmena úpravy styku v
záujme zdravého psychického a fyzického vývoja maloletých detí, ktorý záujem je v danej veci prvoradý.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ide o konanie vo veci
starostlivosti súdu o maloleté deti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.