{"guid": "3ac4c45f-2184-40bd-8d4a-a3d62c6cfad0:aac1c0bd-fd98-4b5f-b1ee-9fc6df0c82e1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5415010145.1", "spisova_znacka": "1To/48/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/48/2016 z 15. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. augusta 2016, sp. zn. 1To/48/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5415010145.1", "identifikacne_cislo": "5415010145", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Brixiová", "sudca_id": 229, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-brixiova-229", "datum_vydania": "2016-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 348 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-348"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-348"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aac1c0bd-fd98-4b5f-b1ee-9fc6df0c82e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5415010145.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5415010145.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5415010145.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010145
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415010145.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 16. augusta 2016 prejednal
odvolanie podané obžalovaným C. Q., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín,
č.k. 9T/36/2015-83 z 22.3.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. Q.                      z a m i e t a ,  pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/36/2015-83 z 22.3.2016, bol obžalovaný C. Q. uznaný
vinným že:

- „dňa 2.5.2015 okolo 9.30 h. viedol motorové vozidlo zn. OPEL Tigra, ev. č. DK 825AX v Dolnom Kubíne
po ulici Martina Hattalu, až kým ho na tejto ulici nezastavili policajti OR PZ Dolný Kubín
- dňa 11.6.2015 okolo 15.44 h. viedol motorové vozidlo zn. VOLKSWAGEN Golf, ev. č. DK 493BE v
Dolnom Kubíne od centra mesta smerom na obec Veličná, až kým nebol v Dolnom Kubíne, v časti zv.
Lániky, km 15.200 zastavený policajtmi OR PZ Dolný Kubín,
a takto konal napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn 2T/6/2015 zo
dňa 10.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2015, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov“,

čím spáchal pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.
zák. Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 3 Tr.
zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák. a § 45 ods. 3 Tr. zák., k spoločnému peňažnému trestu vo výške
900,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) dní. Podľa §
61 ods. 2  Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods.3 Tr. zák. za použitia § 45 ods. 3        Tr. zák.
uložil súd obžalovanému spoločný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd zrušil výrok o vine a výrok o treste uvedený
v trestnom rozkaze Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 0T/28/2015 zo dňa 14.6.2015, ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú vo výroku o vine a vo výroku o treste svoj podklad.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 22.3.2016 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
po poučení o opravných prostriedkoch prítomný prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie
a obžalovaný po poučení a po porade s obhajcom uviedol, že sa vyjadrí neskôr, či podá odvolanie.

Dňa 30.3.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného C. Q. podané
prostredníctvom jeho obhajcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 22.3.2016 s tým, že
odvolanie odôvodní písomne po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.



Dňa 7.6.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného C. Q.
prostredníctvom jeho obhajcu, v ktorom upresňuje odvolanie s tým, že jeho odvolanie smeruje do výroku
o treste a toto odvolanie odôvodnil nasledovne:

„Okresný súd vo svojom rozsudku moje konanie právne kvalifikoval ako pokračovací prečin „Marenie
výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., keďže som ako obžalovaný
opakovane (2x) nerešpektoval právoplatné odsudzujúce rozhodnutie vo veci Okresného súdu Dolný
Kubín sp.zn. 2T/6/2015, kedy súd zároveň konštatoval, že obidva moje činy spája objektívna súvislosť v
čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, pričom všetky činy boli
spáchané na území Slovenskej republiky a v období medzi spáchaním prvého a druhého čiastkového
útoku mi nebolo vznesené obvinenia za žiaden z nich. Pri rozhodovaní o vine okresný súd vychádzal
z môjho vyhlásenia, ktorým som spáchanie skutku (skutkov) v celom rozsahu priznal. Okresný súd
neakceptoval moju obhajobu, že som nevedel o začatí plynutia uloženého trestu zákazu činnosti a že
som sa domnieval, že účinnosť tohto rozhodnutia sa viaže ku momentu reálneho odovzdania vodičského
preukazu. Pri ukladaní trestu okresný súd konštatoval, že uloženie tzv. ďalšie trestu povinnej práce
neprichádzalo do úvahy, keďže jeho uloženiu bráni ust. § 43 Tr. zák. (ďalej len „TZ“), pričom trest
povinnej práce, uložený vo veci Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/76/2013, zatiaľ nebol vykonaný
a súčasne dosahuje maximálnu možnú zákonnú výmeru. Okresný súd mi teda uložil spoločný peňažný
trest pri dolnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby tak, aby sa tento zároveň javil prísnejšie,
než peňažná sankcia obvykle ukladaná v priestupkovom konaní za závažnejšie dopravné priestupky.
Pokiaľ ide o spoločný trest zákazu činnosti aj tam prvostupňový súd uviedol, že mi uložil trest pri
dolnej hranici trestnej sadzby. S vyššie uvedeným rozsudkom v jeho časti týkajúcej sa uloženého
trestu nesúhlasím, nakoľko - s ohľadom na spôsob spáchania skutku, ktorý sa mi kladie za vinu, na
jeho následok, zavinenie, poľahčujúce okolnosti, ako aj vzhľadom na moju osobu, na moje osobné
a majetkové pomery - považujem uložený trest za neprimerane prísny. Zásada proporcionality trestu
znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy mám za to, že
je potrebné zohľadniť okolnosti spáchaného skutku (spáchaných skutkov), konkrétne mám na mysli tú
skutočnosť, že som bol dňa 02.05.2015 zastavený dopravnou hliadku, ktorá mi uložila blokovú pokutu
vo výške 10,- eur a ktorá ma pri tejto kontrole aj lustrovala vo svojom informačnom systéme. Napriek
tejto lustrácii mi však následne (po uhradení pokuty) dopravní policajti umožnili pokračovanie vjazde. Za
daných okolností (ako aj s ohľadom na môj vek a absenciu akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s
uvedeným trestom) som sa potom dôvodne domnieval, že je skutočne trest zákazu činnosti viazaný na
fyzické odovzdanie vodičského preukazu. Navyše aj samotná doložka právoplatnosti a vykonateľnosti
bola na trestný rozkaz Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 10.03.2015, č.k.: 2T/6/2015-65 vyznačená
až po spáchaní prvého zo skutkov (konkrétne dňa 26.05.2015). Pred týmto dátumom tak nebolo isté, či
je rozhodnutie (trestný rozkaz) právoplatné a či napríklad okresný prokurátor proti nemu nepodal odpor.
Bez významu nie je ani môj postoj k spáchanému trestnému činu, kedy som sa k tomuto priznal a tento
oľutoval, pričom v tejto súvislosti potom výslovne poukazujem na skutočnosť, že vo vzťahu ku skutku
zo dňa 11.06.2015, za ktorý som bol odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
zo dňa 14.06.2015, sp.zn.: 0T/28/2015 na trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín,
som tento trest vykonal už dňa 16.12.2015 (viď potvrdenie Zariadenia pre seniorov a domov sociálnych
služieb Dolný Kubín zo dňa 21.12.2015, kde mi bolo vyslovené poďakovanie za snahu a zodpovedné
plnenie pridelených úloh ako aj kde bolo uvedený konštatovanie, že počas vykonávania povinnej práce
neboli so mnou žiadne problémy. Za daných okolností potom zdôrazňujem, že uvedený trest mal pre
moju osobu skutočne výchovný a preventívny efekt a splnil tak svoj účel, nakoľko som sa od 11.06.2015
nedopustil žiadneho trestného činu. Na margo uvedeného potom ešte dodávam, že vo vzťahu k prekážke
uloženia ďalšieho trestu v zmysle § 43 TZ uvádzam, že trest povinnej práce vo výmere 300 hodín uložený
mi vo veci Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.: 8T/76/2013 som už zo značnej časti vykonal (ku dňu
24.5.2016 som odpracoval 101 hodín), pričom tento opätovne vykonávam v Zariadení pre seniorov a v
domove sociálnych služieb Dolný Kubín. Dôkaz:
- potvrdenie Zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb Dolný Kubín zo dňa 24.5.2016
V neposlednom rade potom poukazujem na moje zárobkové pomery (viď už priložená pracovná zmluva
z 8.8.2014), kde pracujem ako strojárenský robotník 3 s brutto hodinovou mzdou 3,14 eur a preto uložený
spoločný peňažný trest vo výmere 900,- eur je pre mňa skutočne neprimerane prísny a to aj s ohľadom
na skutočnosť, že podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení
účinnom do 31.12.2015 činil sadzba pokuty sumu od 300 eur do 1.300,- eur, pričom v blokovom konaní
bola maximálne 650,- eur. S ohľadom na vyššie uvedené námietky, ktorými vytýkam okresnému súdu



neprimeranosť uloženého trestu, teda navrhuje, aby krajský súd v súlade s ust. § 321 ods. 1 písm. e)
TP zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 22.3.2016, č.k. 9T/36/2015-83
a sám vo veci rozhodol tak, že mi uloží primeraný trest“.

Prílohou odôvodnenia odvolania je potvrdenie Zariadenia pre seniorov a domov sociálnych služieb Dolný
Kubín, z ktorého vyplýva, že v tomto zariadení obžalovaný vykonáva trest povinnej práce a ku dňu
24.5.2016 odpracoval 101 hodín, kde vykonáva pomocné práce na úseku údržby a na sociálnom úseku v
dohodnutých termínoch.  K plneniu pridelených úloh pristupuje zodpovedne, plní pokyny nadriadených.
Je samostatný, pracovitý.

Príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného C. Q. nevyjadril.

Pred verejným zasadnutím krajského súdu mu bolo doručené písomné podanie obžalovaného
prostredníctvom jeho obhajcu označené ako zaslanie správy o vykonaní trestu povinnej práce spolu s
potvrdením o odpracovaní trestu povinnej práce, prílohou ktorého bola správa o vykonaní trestu povinnej
práce probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Dolný Kubín, z ktorej vyplýva, že trest
povinnej práce bol vykonaný dňom 12.8.2016 a hodnotenie Zariadenia pre seniorov a domov sociálnych
služieb Dolný Kubín z 12.8.2016, z ktorého vyplýva, že obžalovaný C. Q. v zariadení odpracoval 300
hodín, vykonával pomocné práce na úseku údržby a na sociálnom úseku v dohodnutých termínoch. K
plneniu pridelených úloh pristupoval zodpovedne a plnil pokyny nadriadených.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka uviedla, že považuje uložený
trest za primeraný a navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného s poukazom
na dôvody odvolania navrhol zrušiť výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa a uložiť obžalovanému
primeraný trest povinnej práce. Nestotožnil sa s dôvodmi rozsudku prvého stupňa, ktorý tvrdí, že
nezistil, existenciu žiadnej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti. Tvrdil, že na strane obžalovaného sú
poľahčujúce okolnosti v súlade s § 36 písm. l), n) Tr. zák., pretože obžalovaný sa ku skutku priznal,
úprimne ho oľutoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu.
Obžalovaný C. Q. uviedol, že ho veľmi mrzí, čo sa stalo, pokuta je neprimeraná, radšej by chcel trest
povinnej práce.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade     s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2     Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316   ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný C. Q. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale
odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v podaní pred súdom prvého stupňa, na
ktorom obžalovaný síce vyhlásil, že je vinný, avšak súd jeho vyhlásenie neprijal. V danom prípade
totiž súd zistil, že skutok opísaný v obžalobe je len jedným z dvoch čiastkových útokov toho istého



pokračovacieho trestného činu, pričom vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. sa vždy
vzťahuje len na skutok uvedený v práve podanej obžalobe.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v
písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd v plnom rozsahu osvojil.

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu,
ktorý mu bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa a domáha sa uloženia trestu odňatia slobody na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza
zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,
aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu obžalovaným C. Q. treba dodať, že
záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a
zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou  zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu,
z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti,
a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Pri rešpektovaní uvedených
princípov krajský súd považoval trest uložený obžalovanému C. Q. rozsudkom súdu prvého stupňa
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primeraný, a preto odvolací súd požiadavkám odvolateľa
nemohol vyhovieť.

K obžalovaným namietanej existencii poľahčujúcich okolností v súlade s ustanovením § 36 písm. l),
písm. n) Tr. zák. v konečnom návrhu jeho obhajcu na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím



súdom krajský súd uvádza, že existenciu týchto poľahčujúcich okolností obžalovaný netvrdil spoločne
so svojim obhajcom v priebehu hlavného pojednávania v konaní pred súdom prvého stupňa, ako to
vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 77-82 spisu) a ani v písomných dôvodoch svojho
odvolania. V konečnom dôsledku ani krajský súd v súlade s názorom okresného súdu nezistil existenciu
poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák. Obžalovaný C. Q. sa v skutočnosti
priznal len ku konaniu, ktoré bolo objektívne preukázané, pričom sa bránil, tým, že nevedel o začatí
plynutia uloženého trestu zákazu činnosti a na svoju obhajobu tvrdil, že v ten deň jazdil na aute, pretože
konal v domnienke, že na motorových vozidlách môže jazdiť dovtedy, kým neodovzdá vodičský preukaz
s tým, že vodičský preukaz bude povinný odovzdať až po doručení nejakej výzvy od policajtov. Tento
postoj obžalovaného nesvedčí o jeho jednoznačnom priznaní k trestnoprávnej zodpovednosti za svoje
konanie a nesvedčí ani o jeho úprimnej ľútosti svojho konania. Z vyšetrovacieho a súdneho spisu
nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bolo možné označiť ako konanie obžalovaného,
ktorým by napomáhal príslušným orgánom k objasňovaniu vlastnej trestnej činnosti. Sám obžalovaný vo
svojich výpovediach neoznačil žiaden svoj počin, ktorým by napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. a § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností po zistení, že uložený trest obžalovanému C. Q. zodpovedá stavu veci
a zákonu potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného C. Q. podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9T/36/2015", "guid": "f7afa929-499f-422e-ba33-4d9aadd1f334:0e3bd1f1-d7f9-4f98-bfd4-e59479fc41ad", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}