Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/165/2013 z 14. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. augusta 2013, sp. zn. 2CoE/165/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3107210224.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/165/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3107210224.1 | 2013-08-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c8ed555-1fd4-447e-88c2-73e06da7f0ce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3107210224.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/165/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107210224
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3107210224.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.
augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10 proti povinnému: L. A., v.o.s.,
naposledy so sídlom M. L. nad F., T. XX, IČO: XX XXX XXX, t.č. vymazaný z obchodného registra,
pre vymoženie 57,79 Eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 30. januára 2013, č.k. 7Er/144/2008 - 11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a zároveň uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave,
Letná 5 trovy exekúcie vo výške 37,20 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s ust. §
58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade zanikol povinný
bez právneho nástupcu a bez likvidácie z čoho možno vyvodiť, že pokiaľ bol povinný zrušený súdom
bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiadny majetok, a preto je
potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (3 M Cdo
10/2011, 5 M Cdo 15/2011). Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
náhradu trov exekúcie v celkovej výške 37,20 Eur, ktorá pozostávala z paušálnej odmeny za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky v súdnym exekútorom uplatnenej
výške 16,60 Eur, z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 vyhlášky za poštovné v sume
14,40 Eur a z DPH vo výške 20 % zo sumy 31 Eur, čo predstavovalo sumu 6,20 Eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, teda s jeho
interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení, hodnotením skutkového stavu a právnym
názorom vo veci. Uviedol, že je nepochybné, že v predmetnej veci odmenu nemohol zaplatiť povinný,
keďže povinný neexistoval a preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách exekúcie spôsobom,
ktorým by neporušil ustanovenie § 196, ale aj základné práva oprávneného. Mal za to, že pri rozhodovaní
o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov
exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva
hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len
z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k
výmazu povinného z obchodného registra nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie
oprávneného. Uviedol, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.



Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade sa nejedná o prípad,
kedy možno k náhrade trov zaviazať oprávneného a rovnako tak tu nie je zákonný priestor na to,
aby sa rozširoval zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov zaťažiť
oprávneného. Navrhol, aby odvolací súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, odvolaním
napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto
a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.03.2007, ktorý
bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi dňa 11.04.2007, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie 57,79 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je
Platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín sp. zn. 703-1227-4101/2001 zo dňa 21.12.2001,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.01.2002. Súd prvého stupňa dňa
06.06.2007 udelil vyššie menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti
povinnému.

Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 28CbR/123/2008-28 zo dňa 10. marca 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2011
súd zrušil bez likvidácie spoločnosť MP A., v. o. s., so sídlom T. XX, M. L. nad F., IČO XX XXX XXX,
zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 10015/R. Povinný
bol následne dňa 20.04.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné
v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného
registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku
a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa §
203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.



Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik obchodnej
spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie
spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok
alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo
k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na
právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín č. k. 28CbR/123/2008-28
zo dňa 10. marca 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2011, zrušil obchodnú spoločnosť -
povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci preto
súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného
odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil
a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, v predmetnej veci bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku v príslušnom znení, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa postupoval
preto správne, keď za daných okolností priznal súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených trov
exekúcie a na ich úhradu zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .