Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/239/2015 z 27. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. júna 2016, sp. zn. 23CoE/239/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3106228789.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/239/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3106228789.1 | 2016-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 57 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9aef9850-7063-4f19-ac17-cf933752f6f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3106228789.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/239/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106228789
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3106228789.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: V. sQ. so sídlom N. XX, XXX XX M.,
IČO 36664979, proti povinnému: M.. E.. F. F., bytom A. XXX/XX, V., o vymoženie 3.233,82 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
27. marca 2015, č. k. 2Er/932/2008-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1, 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.03.2007 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre
vymoženie 97.422,10 Sk (3.233,82 Eur) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, Platobného
rozkazu č.k. 57Rob/175/2006-34 vydaného dňa 21.06.2006 Okresným súdom Trenčín. Dňa 15.12.2014
predložil súdny exekútor exekučnému súdu návrh povinného na vyhlásenie predmetnej exekúcie za
neprípustnú a jej následné zastavenie poukazujúc na to, že Okresný súd Trenčín vydal exekučný titul na
celú žalovanú sumu s príslušenstvom napriek skutočnosti, že v právnom vzťahu povinný vystupoval ako
spotrebiteľ a mnohé dojednania sa javia byť neprijateľnými podmienkami dojednanými v spotrebiteľskej
zmluve, ktorou Zmluva o finančnom leasingu bola. V danom prípade súd prvého stupňa nezistil žiaden
z dôvodov, pre ktorý by mala byť prebiehajúca exekúcia zastavená. Skutočnosti, ktoré povinný uvádza
v návrhu na zastavenie, t. j. že súd pri vydaní platobného rozkazu nerešpektoval jeho postavenie ako
spotrebiteľa, či prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie mal povinný namietať v pôvodnom, t. j.
súdnom konaní. Povinný nepodal voči exekučnému titulu riadny opravný prostriedok, platobný rozkaz
č. k. 57Rob/175/2006-34 zo dňa 21.06.2006 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.08.2006,
čím sa stal spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na
vyjadrenie pôvodného oprávneného - spoločnosti W. D. V. V. s.r.o., doručené súdu dňa 23.10.2014, v
ktorom na margo tvrdenia povinného, že leasingovú zmluvu nikdy nepodpísal a teda nebol účastníkom
žiadneho právneho vzťahu s pôvodným oprávneným, sa uvádza, že povinný v Zápisnici o trestnom
oznámení zo dňa 15.03.2005 pod ČVS:ORP-324/1/OVK-TN-2005 sám uviedol, že dňa 15.12.2004 si
prostredníctvom leasingovej spoločnosti - pôvodného oprávneného, zakúpil osobné motorové vozidlo
zn. W. D. G.. v. XXXX, a taktiež priložil poskytnuté údaje - fotokópie občianskeho a vodičského preukazu,
svojho bankového účtu, či potvrdenia o zamestnaní, ktoré doklady zároveň vo fotokópii boli zaslané
i exekučnému súdu. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, táto nie je dôvodná, nakoľko podľa
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekúcia v
predmetnej veci začala na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu č. k. 57Rob/175/2006-34
zo dňa 21.06.2006 vydaného Okresným súdom Trenčín, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 11.08.2006. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2006, t. j. pred uplynutím 10-
ročnej premlčacej lehoty.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a),
b), c), d), f) OSP. Namietal, že súd prvého stupňa sa jeho návrhom na vyhlásenie predmetnej exekúcie za
neprípustnú vôbec nezaoberal a s týmto sa nijako nevysporiadal. Nerozhodol o celom jeho návrhu, keď
rozhodol len o návrhu na zastavenie exekúcie. Tým, že o návrhu za vyhlásenie exekúcie za neprípustnú
nerozhodol, odňal povinnému možnosť konať pred súdom. Zároveň súd prvého stupňa konal v rozpore s
ustanovením § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 OSP v spojení s § 157 ods. 2 OSP. Povinný nesúhlasil s právnym
názorom súdu prvého stupňa, že nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Zdôraznil, že svojim návrhom sa nedomáhal zmeny ani zrušenia exekučného titulu. Mal za to,
že ak sa v inom konaní preukázalo, že povinný nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, nakoľko
nebol účastníkom zmluvy, exekučný titul formálne i naďalej existuje, avšak tento sa stáva voči nemu
neúčinným. Za podstatnú vadu považoval povinný to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal znaleckým
posudkom X.. L. S. č. XX/XXXX a namiesto toho sa zaoberal iba tvrdeniami uvedenými v zápisnici.
Dôvodil, že v predmetnom exekučnom konaní je nútený plniť na základe materiálne nespôsobilého
exekučného titulu, ktorý je materiálne nevykonateľný, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu
SR a Najvyššieho súdu SR. Súd prvého stupňa sa podľa povinného nezaoberal ani dôvodmi na
zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d), g) a f) Exekučného poriadku, ani sa s
nimi nevysporiadal. Ďalej povinný tvrdil, že súd prvého stupňa mal skúmať aj to, či tu nie je zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, ktoré
sa malo v predmetnej veci aplikovať. Povinný sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu ohľadom
ním vznesenej námietky premlčania a považoval ho za nesprávny. Na základe uvedených skutočností
odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že
predmetnú exekúciu vyhlási za neprípustnú, zastaví ju a súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov
konania, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že pôvodný oprávnený sa v tomto exekučnom konaní
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.11.2006, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr.
Patriciusovi M. dňa XX.XX.XXXX, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy
3.233,82 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 57Rob/175/2006 vydaný dňa 21.06.2006. Povinnému bolo týmto platobným rozkazom uložené,
aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 3.233,82 Eur
spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 18.08.2005 do zaplatenia a nahradil trovy konania
vo výške 493,23 Eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Uvedený platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.08.2006. Súd prvého stupňa dňa 27.03.2007 udelil menovanému
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 3.233,82
Eur s príslušenstvom.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že povinný po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých však neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, ktorými by namietal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že by tu boli iné dôvody, pre
ktoré by exekúcia bola neprípustná. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uznesením zo dňa 09.04.2009,
č. k. 2Er/932/2008-36 okrem iného námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

Predmetná exekúcia bola následne postupom súdu podľa § 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku
uznesením zo dňa 26.03.2012, č. k. 2Er/932/2008-76 odložená až do právoplatného rozhodnutia o
obnove konania vo veci sp. zn. 57Rob/175/2006 vedenej na Okresnom súde Trenčín, keď mal za to,
že výsledok konania o obnove konania bude mať v prípade úspechu povinného ako navrhovateľa vplyv
na exekučné konanie tak, že bude daný dôvod pre zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Odvolací súd v
danej veci zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 10.03.2014, č. k. 36Cb/37/2012-28 návrh
povinného na obnovu konania vedeného na Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 57Rob/175/2006
zamietol v zmysle § 234 ods. 1, 2 OSP ako oneskorene podaný, nakoľko bol podaný po uplynutí
subjektívnej aj objektívnej lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 230 ods. 1, 2 OSP.
Tamojší súd konštatoval, že v konaní neboli preukázané dôvody podľa § 230 ods. 2 OSP, pre ktoré by



bolo možné podať návrh na obnovu konania aj po troch rokoch od právoplatnosti platobného rozkazu.
Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.09.2015, č.
k. 16Cob/175/2015-84. V predmetnej exekúcii tak vzhľadom na odpadnutie dôvodu odkladu je možné
pokračovať.

Povinný odôvodňuje svoje odvolanie okrem iného aj tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP prichádza do úvahy vtedy, ak skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s §
132 OSP, a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominuli
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo.
Nesprávne sú aj skutkové zistenia, založené na vadnom hodnotení dôkazov.

Za správny považuje odvolací súd právny záver prvostupňového súdu, že v danej veci nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie, keď predmetná exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín. Odvolací súd
k správnym záverom súdu prvého stupňa dodáva, že v exekučnom konaní exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd nie je vo vykonávacom konaní
oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu
na zastavenie exekúcie, mal namietať využitím opravného prostriedku voči rozhodnutiu vo veci samej.
Povinný však proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor nepodal a predmetný platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.08.2006. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu
zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre
takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho
vykonávania exekučnej činnosti, ktorý v tomto konaní preukázaný nebol.

Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácií ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť alebo ak použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ho na zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval.

Ani tento odvolací dôvod nie je daný, lebo súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav aplikoval
správny právny predpis (predovšetkým § 57 ods. 1 Exekučného poriadku) a jeho ustanovenia, pod ktoré
subsumoval skutkový stav a tieto primerane vyložil.

Námietku povinného, že súd prvého stupňa nerozhodol o jeho návrhu na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú nerozhodol, odvolací súd považuje za neopodstatnenú, nakoľko prvostupňový súd
zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie rozhodoval aj o tomto návrhu povinného.

Odvolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka povinného týkajúca sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, lebo toto
rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods.
2 OSP.

K opätovne vznesenej námietke premlčania odvolací súd odkazuje na správne závery súdu prvého
stupňa rozpísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a preto ju považuje za nedôvodnú.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď
podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.