Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/21/2016 z 17. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. októbra 2016, sp. zn. 13CoP/21/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016897652.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/21/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016897652.1 | 2016-10-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b474b9f0-25ad-4b5e-b676-0222b55497f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016897652.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016897652
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016897652.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej vo veci maloletých detí:
X. S., nar. XX. XX. XXXX a M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. Y., Dr. V. O. XXX/X, zast. kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, deti rodičov: matka - P. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N. Y., Dr. V. O. XXX/X, zast. JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej
kancelárie v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28, a otca - P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. W. XXX,
o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca maloletých
detí zo dňa 16. 02. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 11P/37/2015-99 zo dňa
14. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1P/264/2011-35 zo dňa 29.
11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2011 v časti o výživnom na mal. X. S., nar. XX. XX.
XXXX a mal. M. S., nar. XX. XX. XXXX tak, že otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu mal. X.
S., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 150 € mesačne a na mal. M. S., nar. XX. XX. XXXX výživným v
sume 150 € mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol: „Otec maloletých detí podal na Okresný súd
Rimavská Sobota návrh, ktorým žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,
č.k. 1P/264/2011-35 zo dňa 29.11.2011 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým
deťom X. S., nar. XX.XX.XXXX a M. S., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že obe maloleté deti budú zverené
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
výživné zo strany rodičov pre deti určené nebude.

O návrhu otca bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 11P/37/2015-77 zo
dňa 30.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu
uzatvorenú na pojednávaní dňa 30.11.2015, podľa ktorej sa mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX zveruje do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť
každý párny týždeň od predchádzajúcej nedele od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a
matka bude zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť každý nepárny týždeň od predchádzajúcej nedele
od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. s tým, že obaja rodičia sú povinní dieťa pripraviť
v stanovenom čase a odovzdať ho druhému z rodičov v mieste bydliska matky. O trovách konania bolo
rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.



Uvedeným rozsudkom však súd nerozhodol o jednej z častí predmetu konania, a to o výživnom na
maloleté deti, o ktorom navrhol otec v návrhu rozhodnúť tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti sa výživné zo strany rodičov pre dieťa neurčuje.

Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa § 166 ods. 2 O.s.p. návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania.
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd
nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

Podľa § 166 ods. 3 O.s.p. návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov
pôvodného rozsudku.

Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu, súd v súlade s ustanovením § 166 ods. 1 poslednej
vety O.s.p. na pojednávaní dňa 10.12.2015 a dňa 14.01.2016 vykonal vo vzťahu k výživnému pre
maloleté deti ďalšie dokazovanie, a to jednak výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, ďalej
boli prečítané rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/264/2011-35 zo dňa 29.11.2011,
právoplatný dňa 05.12.2011, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11P/37/2015 zo dňa
30.11.2015, potvrdenie o príjme otca doručené súdu dňa 28.12.2015, mzdové listy matky, dohodu o
pracovnej činnosti matky z čl. 84 až 85 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.

Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 29.11.2011, č.k. 1P/264/2011-35, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2011. Týmto
rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a zároveň bola schválená ich rodičovská
dohoda, ktorou sa na čas po rozvode manželstva obe maloleté deti ponechali v osobnej starostlivosti
matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platením výživného na mal.
X. sumou 200 eur mesačne a na mal. M. sumou 150 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého
mesiaca k rukám matky, počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku o
rozvode. O styku otca s deťmi bolo rozhodnuté tak, že sa bude uskutočňovať neobmedzene podľa
predchádzajúcej dohode rodičov.

Otec maloletých detí na pojednávaniach trval na tom, aby výživné zo strany rodičov pre maloleté
deti určené nebolo, zároveň však uviedol, aby súd vo vzťahu k mal. X. výživné pre oboch rodičov
neurčil a s prihliadnutím k tomu, že sa na jeho strane zmenili pomery, navrhol, aby mu bolo znížené
výživné pre dcéru M., a to na sumu po 100 eur mesačne (zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.12.2015).
Takéto rozhodnutie vo vzťahu k výživnému odôvodňoval najmä tým, že dňa 02.08.2014 uzatvoril nové
manželstvo a po narodení dcéry X. z tohto manželstva dňa XX.XX.XXXX mu vznikla ďalšia vyživovacia
povinnosť k maloletému dieťaťu. Mal tiež za to, že matka detí využíva vniknutú situáciu a pracuje len
na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti a nerobí všetko preto, aby sa zamestnala na trvalý
pracovný úväzok. Podľa potvrdenia o jeho príjme priemerne zarobí v čistom 1.763,84 eur. K tomuto
príjmu na pojednávaní uviedol, že asi 25% až 30% z tohto čistého príjmu tvorí nenárokovateľná časť
predstavujúca jeho odmenu, prípadne bonusy za jeho vykonanú prácu. Pracuje v spoločnosti G., s.r.o.
X. XX, U. U..

Právna zástupkyňa matky ako aj matka samotná na pojednávaniach uviedli, že považujú návrh otca,
aby výživné na maloleté deti určené nebolo, čisto za účelový. Matka pracuje na základe dohody o
vykonaní pracovnej činnosti ako čašníčka v R. D. v N. Y., jej zamestnávateľom je spoločnosť F. E., s.r.o.,
H. U. XXXX/X, N. Y.. Pracovný čas je stanovený na 24 hodín mesačne, hrubá mzda činí 2,50 eur za
každú odpracovanú hodinu. Podľa potvrdenia o jej mzde jej za posledných päť mesiacov roka 2015 bola
priemerne vyplatená čistá mesačná mzda vo výške 46,76 eur.

Právna zástupkyňa matky preto vo vzťahu k výživnému navrhla rozhodnúť tak, že otec bude mať
povinnosť platiť na výživu mal. X. naďalej po 200 eur mesačne a na mal. M. po 150 eur mesačne, pričom
poukázala najmä na to, že naposledy bolo výživné na obe maloleté deti určené pred piatimi rokmi a
naviac u mal. M. sa zmenia pomery aj v tom, že tento rok nastúpi do základnej školy.



Kolízny opatrovník vo vzťahu k výživnému navrhol, aby bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné
na mal. X. vo výške po 150 eur mesačne s prihliadnutím k tomu, že mal. X. bol zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a na mal. M. výživné vo výške po 150 eur mesačne, teda v sume
ako to bolo určené v poslednom rozhodnutí súdu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine
ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
ods. 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť;
ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine
ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného;
ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine
ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie;
ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine
ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;
ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia
vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Schopnosti a možnosti rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou má súd zhodnotiť zo všetkých
relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti
ich uplatnenia v danom regióne a podobne, pričom týmito schopnosťami a možnosťami sú bezprostredne
ovplyvňované aj odôvodnené potreby dieťaťa. Ak sú reálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a
schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Je potrebné tiež uviesť, že



majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nie len podľa vykazovaného príjmu, ktorý
býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku.

Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv.
striedavej osobnej starostlivosti (pozri § 24). V súvislosti s týmto novým inštitútom bol do § 62 vložený
nový odsek 6, podľa ktorého ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,
súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd
môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne
rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca
a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia
doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o
výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného
a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel bez
akýchkoľvek pochybností k záveru, že od poslednej úpravy výživného (čo bolo pred viac ako štyrmi
rokmi) sa zvýšili oprávnené potreby maloletých detí, a to jednak tým, že sú staršie, čím sa zvýšili jednak
výdavky na ich výživu a ošatenie a bezpochyby sa zmenili aj ich záujmy, ktoré súvisia s ich terajším
vekom. Vo vzťahu k mal. T. je tiež potrebné uviesť, že v tomto školskom roku nastúpi do prvého ročníka
základnej školy. Vykonaným dokazovaním bolo tiež bezpochyby zistené, že otec je majetnejší ako matka,
jeho príjem je tiež podstatne vyšší (aj keď zhruba totožný ako tomu bolo v čase posledného rozhodnutia
o výživnom, kedy zarobil cca 1.600 eur mesačne).

V súdenej veci otec kvôli zmene pomerov na jeho strane (a to najmä k pribudnutiu ďalšej vyživovacej
povinnosti k maloletej dcére pochádzajúcej z jeho nového manželstva, ako aj k terajšej manželke), žiadal
o výživnom vo vzťahu k maloletému synovi X., ktorý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov rozhodnúť tak, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné rodičom určené
nebolo. Zároveň žiadal znížiť výšku výživného na maloletú dcéru M. na sumu po 100 eur mesačne.

Aj keď podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine môže súd o výživnom k maloletému dieťaťu, ktoré je zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, rozhodnúť tak, že počas jej trvania výživné neurčí, súd mal za
to, že takéto rozhodnutie o výživnom, teda, pokiaľ by ho neurčil, by nebolo v súlade so záujmami mal. X..
K takémuto záveru vedie súd najmä tá skutočnosť, že doposiaľ bol mal. X. na základe predchádzajúcej
súdom schválenej rodičovskej dohody, ponechaný vo výchove matky a otcovi bola uložená platiť naň
výživné v sume po 200 eur mesačne. Takýto stav trval doposiaľ štyri roky a vytvoril u mal. X. určitý
štandard vo vzťahu k zabezpečovaniu jeho oprávnených potrieb a záujmov. V súčasnosti je však mal.
X. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aj keď je táto u oboch rodičov rovnakej
dĺžky, tým, že by nebola rodičom uložená povinnosť platiť na mal. X. výživné, bezpochyby by to ohrozilo
uspokojovanie jeho v súčasnosti ustálených záujmov ale aj potrieb.
Vzhľadom na tento záujem mal. X., t.j. aby zmenou rozhodnutia o jeho osobnej starostlivosti nedošlo k
poklesu jeho vyššie uvedeného štandardu, súd uložil otcovi povinnosť platiť na jeho výživu sumu 150
eur mesačne. Výživné v takejto výške je podľa názoru súdu v súčasných možnostiach a schopnostiach
otca a zodpovedá aj jeho terajším majetkovým pomerom aj napriek tomu, že otcovi pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a tiež aj k manželke.

Čo sa týka výživného, vo vzťahu k mal. M., toto bolo určené vo výške po 150 eur mesačne, teda
totožne ako v poslednom rozhodnutí súdu, pretože podľa názoru súdu výživné v takejto výške zodpovedá
odôvodneným potrebám mal. M., ktorá len v tomto školskom roku nastúpi do prvého ročníka základnej
školy. Súd nevyhovel otcovi v tejto časti jeho návrhu a neznížil mu výživné na mal. M. na sumu po 100 eur
mesačne, tiež s prihliadnutím na záujem mal. M., a to tiež z toho dôvodu, že aj ona bola posledné štyri
roky zvyknutá na určitý štandard v zabezpečovaní jej základných potrieb a záujmov, tieto sa postupom
s jej vekom menia a zvyšujú. Na druhej strane príjem otca je dostatočný na to, aby naďalej platil na
mal. M. rovnaké výživné a zároveň postačuje aj na to, aby uspokojoval odôvodnené potreby jeho dcéry
narodenej z nového manželstva, ako aj jeho manželky“.



3. Proti rozsudku odvolanie podal otec maloletých detí. Uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu.
Je presvedčený, že súd nedostatočne zhodnotil nasledujúce skutočnosti:
a) vo vzťahu k výške výživného určeného na syna X. sa navrhovateľ domnieva, že súd pri rozhodovaní
nebral do úvahy skutočnosť, že všetky náklady spojené so záujmami maloletého - hokejový krúžok -
v minulosti financoval aj aktuálne financuje výhradne otec. Túto skutočnosť matka nerozporovala. Na
pojednávaní matka nereagovala na upozornenie, že je potrebné, aby uhradila 1 poplatku za hokejový
krúžok. Dokonca uviedla, že uvedený poplatok neuhradí a že je jej jedno, že v dôsledku takéhoto konania
maloletý nebude môcť daný krúžok navštevovať.
Zákon o rodine § 62 ods. 4 uvádza, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Okresný súd schválil 30. 11. 2015 rodičovskú
dohodu, na základe ktorej je pomer starostlivosti jednotlivých rodičov o syna XXS. v pomere 50 : 50.
Aj napriek tomu súd s odvolaním sa na majetkové pomery rodičov určil navrhovateľovi výživné v sume
150 € mesačne. Takéto rozhodnutie považuje otec za rozporné s logikou právnej argumentácie, keďže
pri výhradnej osobnej starostlivosti matky o syna bolo rozsudkom zo dňa 29. 11. 2011 uložené platiť
otcovi výživné v sume 200 €. Za rozporuplné otec považuje skutočnosť, že na otcovej strane nedošlo k
navýšeniu príjmov, došlo však k zmene starostlivosti o syna a de facto aj k navýšeniu sumy výživného.
Vzniká nepomer, kde pri výhradnej starostlivosti matky o syna platil otec 200 € výživné a pri striedavej
starostlivosti 50 : 50 má platiť 150 € čo je de facto 300 € v prepočte na celý mesiac. Nedodržanie pravidiel
logiky právnej argumentácie má podľa otca za následok porušenie práva čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
b) otec je presvedčený o tom, že súd dospel k nesprávnym záverom aj vo vzťahu k § 62 ods. 3 Zákona
o rodine ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zo strany súdu došlo len k skúmaniu príjmov účastníkov
konania a nie ku skúmaniu celkových majetkových pomerov. Na strane otca došlo k zmene pomerov
a to pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére X. nar. XX. XX. XXXX a k manželke, s ktorou
uzavrel manželstvo dňa XP/XXX/XXXX-XX,. XX. XXXX a je momentálne na materskej dovolenke. Z
titulu striedavej starostlivosti otcovi sa náklady zvýšili a na druhej strane matke z toho istého dôvodu
automaticky ubudli. Na strane otca nedošlo k navýšeniu príjmov oproti obdobiu keď bol vydaný rozsudok
1P/264/2011-35, čiže ku dňu 29. 11. 2011 a výška príjmu vykázaná zamestnávateľom nepredstavuje
jeho reálnu výšku pravidelného garantovaného mesačného príjmu. Suma 1 763,84 € zahŕňa okrem
fixného platu aj odmeny za plnenie stanovených cieľov a 13-ty plat. Tieto položky tvoria približne 30 %
z uvedenej sumy a sú vyplácané na základe rozhodnutia vedenia spoločnosti a nie sú nárokovateľné.
Jeho hrubý mesačný fixný príjem je v sume 1 600 € čo predstavuje sumu 1 182 € v čistom. Otec
je tiež presvedčený, že neboli dostatočne zohľadnené pomery na strane matky. Táto už nie je na
materskej dovolenke a vytvoril sa jej priestor na zamestnanie. Matka sa zámerne vyhýba vyšším príjmom
a vzniknutú situáciu zneužíva. Uviedla, že má problém zamestnať sa na plný úväzok, ale priznala,
že zamestnávatelia ponúkajú prácu na dohodu o pracovnej činnosti. Matka ďalej uvádza, že aktuálne
pracuje len na základe dohody o vykonaní práce v rozsahu 24 hodín mesačne. Plný pracovný úväzok
pritom predstavuje pre rok 2016 približne 156 hodín mesačne. Odvolateľ sa tiež domnieva, že zo strany
matky dochádza k zatajovaniu príjmov. Matka nepredložila žiadny dokument, ktorý by poukazoval na
skutočnosť, že nie je schopná predložené záväzky plniť.
Záverom otec požadoval také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany.
Konečným návrhom žiadal otec vo vzťahu k maloletému X. S. uložiť povinnosť platiť na jeho výživu
sumu 50 € mesačne k rukám matky a vo vzťahu k maloletej M. S. povinnosť platiť na jej výživu 100 €
mesačne k rukám matky.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu potvrdil, pretože prvostupňový súd vyniesol rozsudok po dôkladnom dokazovaní. Pri
dokazovaní a vyhlásení rozsudku plne rešpektoval práva rodičov ako aj záujem maloletých detí.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletých detí a uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvého stupňa. V odôvodnení súd konštatuje, že dospel bez akýchkoľvek pochybností
k záveru, že od poslednej úpravy výživného (čo bolo viac ako pred 4 rokmi) sa zvýšili oprávnené potreby
maloletých. Určená výška výživného, podľa názoru súdu, je v súčasných možnostiach a schopnostiach
otca a zodpovedá jeho terajším majetkovým pomerom aj napriek tomu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Čistý mesačný príjem otca je najmenej 1 800 € mesačne.
Pokiaľ otec uvádza, že platí synovi hokejový krúžok, tak toto je jeho jediný príspevok na syna, okrem
výživného. Všetky ostatné výdavky na obe deti znáša matka. Otec podal návrh na určenie vyživovacej



povinnosti s účelom vyhnúť sa plateniu výživného. Matka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako správny.

6. K vyjadreniu matky otec podal ďalšie vyjadrenie, pričom z obsahu vyplýva, že sa pridŕža tvrdení
uvedených v odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak ako bolo
navrhnuté v odvolaní.

7. Krajský súd preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Na doplnenie správnosti a najmä k argumentácii otca maloletých detí v odvolaní
krajský súd dodáva.

9. V podanom odvolaní otec maloletých detí netvrdí nijaké nové skutočnosti, okrem tých, ktoré boli známe
aj procesnému súdu. Žiada však, aby z týchto skutočností vyvodil súd iné závery.

10. Odvolací súd nezastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Na výšku určeného výživného nemá vplyv skutočnosť, či matka
odmieta uhradiť 1 poplatku za hokejový krúžok syna alebo nie.

11. K námietke, že zo strany súdu došlo len k skúmaniu príjmov účastníkov konania a nie k skúmaniu
celkových majetkových pomerov zúčastnených, je dôvodné dodať, že na výšku výživného, ktorá bola
otcovi určená, nemá žiaden vplyv výška výživného, ktorá by mohla byť určená matke. Výška určeného
výživného zo strany každého rodiča vychádza z jeho schopností a možností a aj z potrieb maloletého
dieťaťa. Otec napokon ani neuvádza, že majetkové pomery matky sú iné než zistil procesný súd, ale
namieta, že jej zárobkové možnosti sú také, že by mohla dosahovať vyšší príjem. Táto skutočnosť však
nie je skutočnosťou, ktorá by ovplyvňovala určenie výšky výživného zo strany otca.
Otec tiež tvrdí, že jeho zárobok nezodpovedá rozsahu zistenom súdom prvého stupňa. Súd však zisťuje
tento zárobok za určité časové obdobie, spriemeruje ho. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného sa
nemôže zaoberať predpokladmi, aký asi bude príjem toho ktorého rodiča v budúcom období.

12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.