Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/159/2012 z 16. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 16. januára 2013, sp. zn. 9Co/159/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4111201260.3 Krajský súd Nitra | 9Co/159/2012 | ECLI:SK:KSNR:2013:4111201260.3 | 2013-01-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01963abf-dc5d-4dfa-b605-6173acec4c8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4111201260.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/159/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111201260
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111201260.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr.
Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci navrhovateľa: H.. F. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R. 7, K., zast. JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou so sídlom Farská 9, Nitra, proti
odporcom: 1. P. V. nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Q. XXX/X, 2. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., R.
7, o vydanie bezdôvodného obohatenia 16.865,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcov v 1. a 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. marca 2012, č. k. 16C/192/2011-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
odvolacieho konania v sume 633,97 eura, právnej zástupkyni navrhovateľky JUDr. Márii Konrádovej,
advokátke so sídlom Nitra, Farská 9, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne navrhovateľke sumu 16.865,51 eura s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 06.
09. 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2.664,64 eura na účet právnej zástupkyni
navrhovateľky, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2, § 533, § 558, § 110 ods. 1, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 49a, §
517 ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008 a
zistený skutkový stav, na základe čoho dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Za preukázané
považoval, že navrhovateľka dala odporcovi v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške 450.000
Sk za účelom obstarania vlastníckeho práva k bytu a ďalších 58.000 Sk investovala do prerábky bytu.
Vlastnícke právo k predmetnému bytu však nikdy nenadobudla, jeho vlastníkom je v súčasnej dobe
odporkyňa v 2. rade. Odporca v 1. rade peniaze nevrátil, no dňa 15. 03. 2010 podpísal za prítomnosti
obhajkyne Evy Meszárosovej uznanie dlhu, v ktorom svoj dlh vo výške 16.865,51 eura, splatný dňa 05.
09. 2007, uznal. Odporkyňa v 2. rade dňa 12. 03. 2010 podpísala dohodu o pristúpení k záväzku a
zaviazala sa dlh vo výške 16.865,51 eura, splatný 05. 09. 2007, uhradiť do 30. mája 2010. Na základe
týchto zistení dospel súd k záveru, že na strane odporcu v 1. rade došlo k bezdôvodnému obohateniu,
tento získal majetkový prospech vo forme finančných prostriedkov vo výške 450.000 Sk bez právneho
dôvodu, pretože navrhovateľka poskytla peniaze za účelom kúpy bytu pred uzatvorením kúpnej zmluvy.
Za účelovú považoval prvostupňový súd obranu odporcu v 1. rade o tom, že dlh podpísal v
omyle, poukazujúc na to, že uznanie dlhu odporcom v 1. rade bolo podpísané za prítomnosti jeho
obhajkyne a okrem toho, tento žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bolo uznanie dlhu podpísané
v omyle. Súd uviedol, že odporca, ktorý svoj dlh, čo do dôvodu a výšky uznal, môže namietať, že dlh
nevznikol, alebo namietať aj jeho výšku, no tieto námietky by mali úspech jedine v prípade, ak by ich súdu
preukázal, čo sa nestalo. Odporca bol viackrát predvolaný na pojednávanie, ani raz sa však nedostavil,



svoju účasť neospravedlnil a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odporkyňa
v 2. rade uzavrela s navrhovateľkou ako veriteľkou dohodu o pristúpení k záväzku, teda pristúpila k
záväzku odporcu v 1. rade a stala sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Ani táto nepreukázala súdu,
že by dohodu o pristúpení k záväzku podpísala omylom, ako uvádza v odpore. Za irelevantné považoval
súd, že dohoda o pristúpení záväzku bola podpísaná skôr ako uznanie dlhu s odporcom v 1. rade, keď
v dohode je jasne a určite špecifikovaná výška dlhu odporcu v 1. rade, jeho splatnosť, ktorý sa
odporkyňa v 2. rade zaviazala uhradiť do 30. mája 2010. Súd konštatoval, že obaja odporcovia podpísali
predmetné právne úkony v marci 2010 a pokiaľ mali za to, že došlo k ich uzatvoreniu v omyle, mali
dostatok priestoru domáhať sa ich relatívnej neplatnosti, čo sa nestalo. Na základe uvedeného potom
súd vychádzal z tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov a návrhu ako dôvodne
podanému vyhovel s tým, že uvedenú sumu zaviazal odporov v 1. a 2. rade zaplatiť spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy od 06. 09. 2007 do zaplatenia,
pretože dlh bol splatný 05. 09. 2007. Výška úrokov z omeškania predstavuje 2-násobok základnej
úrokovej sadzby určenej vo výške 4,25% NBS v období od 25. 04. 2007 do 28. 10. 2008. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu,
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.011,50 eura a z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.653,14 eura (1.377,62 + 20% DPH) za štyri úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia, spísanie návrhu 14. 01. 2011, vyjadrenie k odporu zo dňa 20. 10. 2011 a účasť
na pojednávaní dňa 02. 03. 2012) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume á 336,94 eura + 20% DPH + režijný paušál v roku
2011 vo výške 7,41 eura a v roku 2012 vo výške 7,63 eura + 20% DPH, čo je spolu suma 2.664,64 eura.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja odporcovia a navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil
a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie
skutkového stavu. Zdôraznili, že voči navrhovateľke neevidujú žiadny záväzok, postup navrhovateľky
považujú za účelový a listinné doklady k žalobe priložené za neplatné s poukazom na ust. § 37 až 49 OZ.
Dohoda o pristúpení k záväzku je nejasná a nezrozumiteľná, pretože nie je v nej špecifikovaný právny
dôvod údajného dlhu a nie je tak priraditeľná k takto riadne špecifikovanému záväzku. O jej účelovosti
svedčí to, že dohoda bola podpísaná tri dni pred uznaním dlhu odporcom v 1. rade, a preto z dôvodu
neplatnosti uznania dlhu namietajú premlčanie uplatnenej pohľadávky. Odporca v 1. rade namietal
výšku uplatňovanej pohľadávky, platnosť právnych úkonov, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva a najmä
uznanie dlhu, tvrdiac, že navrhovateľka využila situáciu, kedy bol vo výkone väzby a uplatňovala si dlh
spolu vo výške 16.856,51 eura, ktorý dokument podpísal v omyle, pretože jeho možnosti komunikácie
s veriteľom boli v tom čase obmedzené a nebolo v jeho možnostiach zistiť aktuálnu výšku dlhu a jeho
právny základ. Odporkyňa v 2. rade v dôvodoch odvolania uviedla, že listinu označenú ako dohoda
o pristúpení k záväzku podpísala v omyle, o predmetnom a údajnom dlhu nemala žiadnu vedomosť,
existenciu dlhu, jeho výšku a právny základ nemala v daný čas ako overiť a bola nútená podpísať túto
listinu najmä z dôvodu, že jej bolo oznámené, že tak pomôže manželovi. O budúcnosť manžela sa bála,
pretože vedela, že veľa ľudí ho krivo obvinilo, o ktorých skutočnostiach sa dozvedela až následne, keď
bol odporca v 1. rade z väzby prepustený. S poukazom na ust. § 558 OZ odporca v 1. rade uviedol,
že dlh so splatnosťou dňa 05. 09. 2007 uznal 15. 03. 2010, teda v čase, keď tento bol premlčaný, o
čom nevedel a nemôže sa tak predpokladať, že jeho dlh mal v čase jeho uznania trvať. Pre uvedené
dôvody mali obaja za to, že neexistuje právny dôvod, na podklade ktorého sú povinní navrhovateľke
niečo zaplatiť.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 413,48 eura, ktorá suma
predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k
odvolaniu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (336,94 eura + DPH + 7,63
eura režijný paušál). Podrobne sa vyjadrila k jednotlivým námietkam odporcov v podanom odvolaní
a za nepravdivé označila ich tvrdenia o neevidovaní žiadneho záväzku, poukazujúc na to, že sami
iniciovali podpísanie uznania dlhu a dožadovali sa telefonicky stretnutí za účelom vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov. Uviedla, že odporcovia nekonali v omyle a ani ona omyl nevyvolala. Mala
za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že úkony vykonané odporcami v 1. a 2. rade boli
dostatočne slobodné, vážne a pre ich účastníkov zrozumiteľné. Odporcovia si listiny prečítali, ich obsahu
porozumeli a na znak súhlasu podpísali. Len dodala, že odporcovia v súčasnosti napádajú, čo sami



iniciovali, pretože ona mala v pláne podanie trestného oznámenia, od čoho sa ju odporcovia snažili
odhovoriť. S nepodaním trestného oznámenia súhlasila v prípade, že jej budú vrátené poskytnuté
finančné prostriedky a tým nahradená škoda. Bola to odporkyňa v 2. rade, ktorá ju prvá kontaktovala za
účelom dojednania uznania dlhu a pristúpenia k záväzku a ani odporca v 1. rade nemohol pri podpise
uznania dlhu konať v omyle najmä preto, že listinu podpisoval v prítomnosti svojho obhajcu, ktorý listinu
tiež preštudoval a potvrdil svojim podpisom. Dohoda o pristúpení k záväzku je jasná a zrozumiteľná
a právny dôvod dlhu je jasne definovaný v jej čl. II. K odporcami tvrdenému premlčaniu uplatnenej
pohľadávky a neplatnosti uznania dlhu uviedla, že na súde prvého stupňa bolo dostatočne preukázané,
že uznanie dlhu je platné a tvrdenia odporcov odvolávajúce sa na § 558 OZ sú irelevantné, pretože o
premlčaní odporca vedel, pretože práve z dôvodu možného premlčania mala v úmysle podať trestné
oznámenie a bola ochotná na celú vec zabudnúť len v prípade, ak jej bude nahradená škoda, t.j. vrátené
všetky finančné prostriedky a jej nárok písomne uznaný tak, aby nebol premlčaný. Zdôraznila, že boli
to odporcovia, čo podpísanie uznania dlhu iniciovali, v celej veci aktívne konali a podpis uznania bol
vykonaný v prítomnosti a za súčinnosti obhajcu odporcu v 1. rade. K výške uplatnenej pohľadávky
uviedla, že táto bola viackrát odporcami aj ňou potvrdená a aj bolo podpísaných viacero listín, s ktorých
obsahom účastníci súhlasili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. l OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba ako vecne správne
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP

(v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané odporcami v 1. a
2. rade v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd sa so všetkými ich námietkami
- výškou, resp. neevidencii žiadneho záväzku voči navrhovateľke, podpísania písomného uznania dlhu
odporcom v 1. rade dňa 15. 03. 2010, ako aj podpísania písomnej dohody o pristúpení k záväzku
odporkyňou v 2. rade dňa 12. 03. 2010 v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal, a preto odvolací
súd len na tieto dôvody poukazuje. Odporcovia v 1. a 2. rade v dôvodoch svojho odvolania žiadne
nové skutočnosti neuvádzajú a ani nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukázali splnenie svojho
záväzku voči navrhovateľke. Odvolací súd nariadil vo veci dvakrát odvolacie pojednávanie, ktorého sa
však ani jeden z odporcov nezúčastnil, a to i napriek tomu, že odporca v 1. rade obe predvolania na
odvolacie pojednávanie osobne riadne a včas prevzal (viď č. l. 108 a 112 spisu). Písomné uznanie dlhu
odporcom v 1. rade, podpísané za prítomnosti jeho obhajkyne Evy Mészárosovej (č. l. 6 spisu), obsahuje
všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka a rovnako tak aj písomná
dohoda o pristúpení k záväzku, podpísaná odporkyňou v 2. rade dňa 12. 03. 2010 obsahuje všetky
náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka. O existencii nároku navrhovateľky
a ochote oboch odporcov tento nárok vrátiť, okrem vyššie uvedených nesporných listinných dôkazov,
svedčí aj telefonická komunikácia odporcov v 1. a 2. rade s navrhovateľkou prostredníctvom SMS správ
v rokoch 2007, 2008, 2009 a 2011 na č. l. 47 a 48 spisu. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné
dospieť k rovnakému právnemu záveru ako prvostupňový súd, že navrhovateľka si svoju dôkaznú
povinnosť o preukázaní výšky a dôvodnosti svojho nároku splnila, avšak odporcovia v 1. a 2. rade si
svoju dôkaznú povinnosť o neexistencii nároku navrhovateľky, prípadne omyle odporcu v 1. rade pri
písomnom uznaní dlhu a odporkyne v 2. rade pri podpísaní dohody o pristúpení k záväzku, nesplnili,
pretože nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali, že sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne
neobohatili. Keďže vrátenie finančných prostriedkov navrhovateľke - ktoré navrhovateľka odporcovi v
1. rade poskytla za účelom kúpy bytu vo výške 450.000,-Sk a vo výške 58.000,-Sk, ktoré investovala
do jeho prerábky, majúc za to, že sa stane jeho vlastníčkou - odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali,
správne právne súd prvého stupňa vec posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Odporca v 1. rade získal



majetkový prospech v žalovanej výške plnením bez právneho dôvodu. Z ustanovenia § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že plnením bez právneho dôvodu je také plnenie, kde od
začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť,
najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci
napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s
ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V danom prípade k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľky došlo,
no k uzavretiu kúpnej zmluvy, na ktorú mali byť peniaze použité, nedošlo. Preto bolo potrebné dospieť k
tomu právnemu záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zákonu zodpovedajúce.
K ďalším argumentom vytýkaným odporcom v 1. rade v odvolaní, že nevedel o tom, že dlh v čase
písomného uznania bol premlčaný, odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti súd prvého stupňa správne
právne vec posúdil a aj dostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil. Správnym je aj prvostupňovým súdom
stanovený deň omeškania. Z písomného uznania dlhu zo dňa 15. 03. 2010 (odsek tri) je totiž nesporné,
že odporca v 1. rade sám uviedol, že svoj dlh za prítomnosti advokáta sľúbil splatiť 05. 09.
2007, čo sa nestalo. Nasledujúcim dňom, t. j. 06. 09. 2007 bol teda odporca v 1. rade so splatením dlhu
v omeškaní.

Ak prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím uložil odporcom v 1. a 2. rade žalovanú sumu
navrhovateľke zaplatiť spoločne a nerozdielne, jeho rozhodnutie je aj v tejto časti vecne správne. V
prípade pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka ide totiž o pristúpenie ďalšieho
dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane
pôvodného dlžníka; nový dlžník - odporkyňa v 2. rade je potom veriteľovi zaviazaný spoločne a
nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu tu treba aplikovať ustanovenie § 511 Občianskeho
zákonníka o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a novým dlžníkom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. l a § 142 ods. l OSP
a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20. 04. 2012 vo výške 336,94
eura a 2x účasť na odvolacom pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 5 písm.
b/) á 84,24 eura = 505,42 eura, režijný paušál 3x 7,63 eura = 22,89 eura, 20% DPH = 105,66 eura podľa
§ 10 ods. l vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
ktorú náhradu trov odvolacieho konania uložil odvolací súd zaplatiť v konaní neúspešným odporcom v
1. a 2. rade právnej zástupkyni navrhovateľky v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§
149 ods. l , § 160 ods. l OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.