Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/624/2013 z 26. 11. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2014, sp. zn. 19Co/624/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3612207224.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/624/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3612207224.1 | 2014-11-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 220 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb25a540-ff10-490a-b3fa-1682fce2dfc7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3612207224.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/624/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612207224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3612207224.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Q., zastúpeného O. proti odporkyniam 1) L.,
zastúpenej C. a odporkyni 2) T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkýň Z., zastúpeného Y.,
o zaplatenie 101,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske, č.k. 3C/141/2012-103 zo dňa 30. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti   m e n í   tak, že navrhovateľ je       povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia vo výške 73,23 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Y.. H. S.,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov      n e m á    p r á v o   na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie voči odporkyni 1) zastavil a náhradu trov konania jej
nepriznal. Návrh proti odporkyni 2) zamietol a náhradu trov konania jej nepriznal. Zároveň navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi                   na strane odporkýň náhradu trov konania v
sume 276,07 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkýň, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.                             Po právnej stránke svoje rozhodnutie zdôvodnil § 2
písm. b), § 4 ods. 2 písm. a), ods. 4           písm. a), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 101, § 103, § 533,            § 37 ods. 1, § 588 a § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel
k záveru, že konanie je potrebné vo vzťahu k odporkyni 1) zastaviť a vo vzťahu k odporkyni 2) návrh
nie je podaný dôvodne. Konanie proti odporkyni 1) zastavil z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh proti
odporkyni 1) späť. Keďže k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci, prípadný
nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu by bol právne neúčinný. Z uvedených dôvodov súd konanie
proti odporkyni 1) podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.  O náhrade trov zastaveného konania rozhodol súd
tak, že odporkyni 1) náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli (§ 146
ods. 2 veta prvá O.s.p.). Okresný súd ďalej dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporkyňou 2)
nevznikol záväzkovo-právny vzťah, odporkyňa teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná a návrh
je proti nej podaný nedôvodne. O náhrade trov konania vo vzťahu k odporkyni 2) rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní úspešná, avšak keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej
právo na náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkýň súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá aj podľa § 142               ods. 1 O.s.p.
Vo vzťahu k odporkyni 1) zavinil zastavenie konania navrhovateľ                            a odporkyňa 2)
bola v konaní procesne úspešná, preto je trovy konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní
na strane odporkýň, povinný zaplatiť navrhovateľ, ktorý v časti predmetu konania zavinil zastavenie
konania a v časti predmetu konania bol procesne neúspešný. Trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, a to za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie z 22.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 30.05.2013), spolu v sume 49,80 Eur, z troch



režijných paušálov  po 7,81 Eur spolu v sume 23,43 Eur, z náhrady hotových výdavkov za účasť na
pojednávaní dňa 30.05.2013, t. j. cestovné na trase I. - L. a späť pri vzdialenosti 268 km (súd vychádzal
z údajov dostupných na stránke maps.google.sk), cene základnej náhrady 0,183 Eur/km, spotreby 6,5
l/100 km a ceny pohonných hmôt 1,36 Eur/l v sume 72,74 Eur,               z náhrady za stratu času
za 10 polhodín po 13,01 Eur v sume 130,10 Eur. Spolu sú trovy právneho zastúpenia v sume 276,07
Eur. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň trovy právneho zastúpenia, spočívajúce
v dani z pridanej hodnoty, ktorú je povinný odviesť substitút právneho zástupcu vedľajšieho účastníka,
ktorý vykonal za právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní jeden úkon (účasť na pojednávaní),
pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka nepreukázal, že by bol platiteľom uvedenej dane a trovy
konania v podobe dane z pridanej hodnoty, ktorú je povinný advokát - substitút odviesť, vznikli len z
toho dôvodu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka neurobil úkon právneho zastúpenia (účasť na
pojednávaní) sám. Ak by ho totiž urobil sám, tieto trovy by nevznikli. Podľa názoru súdu je možné priznať
účastníkovi, ktorý je zastúpený právnym zástupcom, len tie trovy právneho zastúpenia, ktoré by vznikli,
aby by ten - ktorý úkon právneho zastúpenia urobil osobne právny zástupca účastníka, a to bez ohľadu
na to, že úkon urobil iný advokát                   na podklade substitučnej plnej moci. Preto mal súd za
to, že trovy konania, spočívajúce v DPH, vznikli zavinením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a
preto ich súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkýň podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného
súdu zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur. Mal za to, že v danom prípade je na mieste aplikácia § 150
ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia sú značne neprimerané k výške
žalovanej pohľadávky. Zastával názor, že vedľajší účastník by sa mal z podstaty svojej existencie snažiť
o čo najhospodárnejšie vedenie konania v záujme znižovania vzniku neefektívnych nákladov, a to hlavne
s ohľadom na vznik nákladov spojených s cestovným a stratou času. Dodal, že právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka nič nebránilo zvoliť si substitučného zástupcu z obvodu sídla súdu. Navrhovateľ
zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné
samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa
§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a sp. zn. 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.
a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa                   na tento
účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal
na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred
oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje
procesné podania nadbytočne,                    bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu
sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co/141/2012 a
Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012. V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd by
nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Vo
veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v
konaní nezastupuje.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 24,41 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného spotrebiteľského
sporu na stranu odporcu, a to v súlade s § 92           ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup je zákonný a
nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do konania
vedľajší účastník považoval                    za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci
úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia,
ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Uviedol,
že v súlade s § 93 ods. 4 O.s.p. má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, a teda má
právo aj na právne zastúpenie advokátom. Právny zástupca vedľajšieho účastníka je oprávnený v



súlade s § 23 ods. 3 O.s.p. dať sa zastupovať iným advokátom, v žiadnej časti tohto ustanovenia sa
neuvádza, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si musí vybrať substitučného právneho zástupcu
z obvodu sídla súdu. Mal za to, že trovy konania vedľajšieho účastníka, priznané súdom prvého stupňa,
sú primerané a aj úmerné vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, nakoľko vedľajší účastník uskutočnil
jednotlivé úkony na prospech odporkýň, preto nie je dôvod na aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. Privítal
by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky
ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom, alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať.
Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi, na základe čoho
vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je žalovaný premlčaný nárok. Odmietnutie ich
práva na plnú náhradu trov konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy,
právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného
súdu Slovenskej republiky, napr. II.ÚS 78/03,             II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II.
ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 71/2010,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne
presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka
advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný
spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku
prostriedkov                 na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky
proti spotrebiteľovi, je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva, aj výkladové pravidlá ich aplikácie.
V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí
zohrať úlohu aj súdna moc aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p.                 a dospel
k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti zmeniť podľa § 220
O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté                o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň. Rozsudok
okresného súdu vo zvyšnej časti nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto krajský
súd rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval                 (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa § 146 O.s.p.

V zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania              v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Povinnosť
nahradiť trovy konania sa teda spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci.



V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyniam zaplatenia istiny vo
výške 101,71 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie voči odporkyni
1) zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom voči odporkyni 1) a návrh proti odporkyni
2) zamietol, keďže návrh proti nej bol podaný nedôvodne. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že
navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil, že konanie voči odporkyni 1) sa muselo zastaviť, a že odporkyňa
2) mala vo veci plný úspech. Dôvodne potom okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodoval o
povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň podľa § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p. aj podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi, uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu
účastníkovi priznal náhradu trov konania podľa citovaných zákonných ustanovení ako rovnocennému
účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľov
(odporkýň), čím mu v prípade  úspechu odporkyne 2) a aj v dôsledku zastavenia konania voči odporkyne
1) pre späťvzatie  návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol
zastúpený právnym  zástupcom.

Podľa názoru odvolacieho súdu aj vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická
osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací
súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia v danej veci považoval za účelne
vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2.

Vedľajší účastník vstúpil do predmetného konania v záujme ochrany spotrebiteľov -odporkýň, účelne a
úspešne bránil v tomto konaní práva odporkýň, na stranu ktorých                       do konania vstúpil.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník                     do konania vstúpil,
dňa 06.02.2013 doručil súdu prvého stupňa písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania (č.l. 34), v
ktorom poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň vzniesol námietku premlčania a zúčastnil
sa na pojednávaní dňa 30.05.2013 prostredníctvom substitúta svojho právneho zástupcu.

Pokiaľ ide o hospodárnosť vedenia konania s poukazom na vznik nákladov spojených s cestovným
a stratou času, na ktorú poukázal navrhovateľ, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
nie je možné hovoriť o účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
pozostávajúcich z náhrady cestovného a náhrady za stratu času, pričom práve účelnosť vynaložených
trov je základným predpokladom pre priznanie ich náhrady. Neúčelnosť vynaložených trov spočíva v tom,
že vedľajší účastník si za právneho zástupcu zvolil advokáta so sídlom v I., rovnako tak si aj tento právny
zástupca zvolil za svojho substitúta advokáta sídliaceho v I., teda osobu sídliacu v značnej vzdialenosti
od obvodu súdu prejednávajúceho vec v prvom stupni.

Odvolací súd je toho názoru, že slobodu voľby advokáta, vyplývajúcu z práva                     na právnu
pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné vnímať ako úplne bezbrehú.
V danom prípade nejde o spor, ktorý by bol nejakým spôsobom náročný, či komplikovaný, čo by za
určitých okolností mohlo odôvodňovať voľbu advokáta aj                       zo vzdialenejšieho miesta od
sídla príslušného súdu.

Súd prvého stupňa tak síce správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkýň náhradu trov právneho zastúpenia, avšak pochybil pri vyčíslení výšky trov právneho
zastúpenia, nakoľko sa nezaoberal účelnosťou trov právneho zastúpenia vo vzťahu ku každej položke
právnym zástupcom uplatňovaných nákladov.

Náhrada trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporkýň v zmysle uvedeného
pozostáva z trov právneho zastúpenia v celkovej  výške 73,23 Eur. Ide o trovy vedľajšieho účastníka za
právne zastúpenie právnym zástupcom Y.. S. podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) a § 16 ods. 3



vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách                       a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení z hodnoty pohľadávky 101,71 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 16,60
Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie 16,60 Eur a režijný paušál 2 x 7,81 Eur, spolu 48,82 Eur. Za
právne zastúpenie substitútom Y.. I. vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania podľa § 10 ods. 1, §
14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách                         a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení z hodnoty pohľadávky 101,41 Eur, a to za
zastupovanie na pojednávaní dňa 30.05.2013 16,60 Eur, režijný paušál 7,81 Eur, spolu 24,41 Eur. Ako
neúčelné trovy konania nepriznal odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania - cestovné
vo výške 72,24 Eur a náhradu                   za stratu času vo výške 130,10 Eur.

Pokiaľ ide o možnosť aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p., na ktorú poukázal navrhovateľ, odvolací súd uvádza,
že je len na vôli súdu, či v drobných sporoch neprizná, alebo zníži trovy konania. Dokonca aj pre zníženie
výšky trov konania nestanovuje žiadne hranice a moderáciu trov konania ponecháva len na úvahu súdu
a konkrétnych okolnostiach prípadu. Ide totiž o moderačné právo súdu pri rozhodovaní o výške trov
konania a ako jediné kritérium zákon zakotvuje neprimeranosť trov voči pohľadávke. Aký pomer výšky
trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva a je ponechaný len
na úvahe súdu.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie               101,71 Eur. Jedná
sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku               1.000 Eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená prvá z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Druhá podmienka, že trovy konania, ktorých
náhradu si účastník konania uplatňuje, musia byť neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania, vzhľadom na vyššie uvedené splnená nebola. Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka na
strane odporkýň v zmysle vyššie uvedeného predstavuje 73,23 Eur. Vzhľadom na pomer výšky trov
konania k sume, ktorá bola predmetom konania, krajský súd nepovažuje za správne uplatniť moderačné
právo a má za to, že vedľajšiemu účastníkovi patrí plná náhrada trov konania.

Odvolací súdu dáva na záver do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.  IV.
ÚS 76/2012, v ktorom okrem iného konštatoval, že k využitiu § 150 ods. 2 O.s.p. a nepriznaniu alebo
zníženiu trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade,
ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu                                      k pohľadávke. Neprimeranosť trov
by mala v podstate znamenať, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti vo
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkýň zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní mal vo veci navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkýň
úspech len čiastočný.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .