{"guid": "3aab3701-a7b7-4069-ba86-2f030256b5af:1d278312-b23c-4bc2-86e7-d3bb55e72c83", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7717211932.1", "spisova_znacka": "8CoP/146/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/146/2018 z 14. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. mája 2019, sp. zn. 8CoP/146/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7717211932.1", "identifikacne_cislo": "7717211932", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2019-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d278312-b23c-4bc2-86e7-d3bb55e72c83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7717211932.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7717211932.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7717211932.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/146/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717211932
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717211932.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: I. C., M.. S., T.. XX.
XX. XXXX, U. H. D. I., N.. I. XX, v konaní právne zastúpená Mgr. Michalom Gargulákom advokátom
so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, proti žalovanému I. C., T.. XX. XX. XXXX, U. H. D. I., T.
W. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 2Pc/50/2017-101 z 20. 02. 2018

r o z h o d o l :

M e n í  rozsudok tak, že:
1. do výlučného vlastníctva žalovaného z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
pripadá motorové vozidlo zn. C. XXX J.D.. Č.. I. XXX BP.
2.  Z dlhov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ukladá
- žalobkyni povinnosť uhradiť:
a/ záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexihypotéka na „refinancovanie\"
zo dňa 19. 08. 2015, reg. č. XXX/.XXXXXX/.XX-XXX/XXX VÚB a.s., vo výške 42.507,95 eur,
b/ záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička\" zo dňa 12. 04.
2016, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX VÚB a. s., vo výške 12.223,78 eur.
- žalovanému povinnosť uhradiť:
záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o Raiffeisen pôžičke zo dňa 19. 10. 2016 uzatvorenej s Tatra bankou
a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, č. XXXXXXXXXX vo výške 1.422,76 eur.
3. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 17.669,49 eur v lehote 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Stranám sporu  n e p r i z n á v a  nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom rozhodol o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že :
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa do výlučného vlastníctva prikazujú
žalovanému hnuteľné veci: motorové vozidlo zn. C. XXX J.. Č.. I.  XXX H..

II. Žalobkyňa je povinná uhradiť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexihypotéka na refinancovanie“ zo dňa 19. 08. 2015, reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX VÚB a.s.,
ktorý vznikol voči VÚB a. s. na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na
refinancovanie“ zo dňa 19. 08. 2015, reg. č. 001/023344/15-006/000 a záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 12. 04. 2016, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX VUB
a. s., ktorý vznikol voči VÚB a.s. na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
zo dňa 12. 04. 2016, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX.



III. Žalovaný je povinný uhradiť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o Raiffeisen pôžičke zo dňa 19. 10. 2016
uzatvorená s Tatra banka a. s., odštepný závod Raiffeisen banka, č. XXXXXXXXXX, ktorý vznikol voči
Tatra banka a. s., odštepný závod Raiffeisen banka na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 10. 2016,
č. XXXXXXXXXX.

IV. Žalovaný je  p o v i n n ý  zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielu sumu 22.956,99 eur a
to  do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli manželstvo XX. XX. XXXX na Mestskom úrade
v Michalovciach. Toto manželstvo bolo  rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k.
22P/75/2016-59  z 27. 02. 2017,  ktorý nadobudol právoplatnosť 07. 03. 2017, čím zaniklo BSM strán
sporu.

3. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexihypotéka na refinancovanie, z VÚB Banky,
a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, z ktorej vyplýva, že žalobkyni a
žalovanému bol dňa 19.8.2015 poskytnutý úver vo výške 30.000 eur ( č.l. 13-20 spisu). Zo žiadosti
o Flexihypotéku z VÚB Banky, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava, č. žiadosti XXXXXXXXXXXXXXX  zo
dňa 16. 06. 2015 vyplýva, že žalobkyňa so žalobcom žiadali o poskytnutie úveru vo výške 28.000 eur,
ktorý im bol dňa 16. 06. 2015 poskytnutý (č.l. 28 - 31 spisu). Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru ,,Flexipôžička”, reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX z VÚB Banky, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava
zo dňa 12. 04. 2016 vyplýva, že žalobkyni bol schválený spotrebný úver na sumu 9.000 eur (č.l. 32-35
spisu). Zo zmluvy  o poskytnutí Raiffeisen pôžičky z Raiffeisen bank zo dňa 19. 10. 2016 vyplýva, že
žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur ( na č.l. 45-46). Z listu vlastníctva č. XXXX Katastrálne
územie I., B. I., obec Michalovce vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu  č. X, vo vchode
XX D. H. S. Q. C. T. C.. M. X. Y. Č.. XXXX/X - F. C. Z. T.S. B. D. XXX I. Z. C.. M.. X. Y. Č.. XXXX/X - F. C.
Z. T. B. D. XXX I., T. G. T. O.. N.. I. XX D. I., ktoré nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa pred uzatvorením
manželstva, ( č.l. 52-53 spisu).

4. Po právnom posúdení veci podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 2, 3, 4, § 150 OZ, vychádzajúc
z § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 152, § 153 a § 158 C.s.p. konštatoval, že z postoja žalovaného
k samotnému konaniu, ktorý nespochybnil samotný nárok vyplýva tento výpočet podielov: hodnota
záväzkov bola ustálená  v celkovej výške 56.187,49 eur, z čoho polovica, ktorá pripadá na každého z
účastníkov je 28.093.75 eur. Hodnotu záväzkov č. 1, 2 preberá žalobkyňa v celkovej výške 54.731,73
eur (42.507,95 eur + 12.223,78 eur),  z čoho by jej mal žalovaný vyplatiť na vyrovnanie hodnoty podielu
sumu 27.365,87 eur. Hodnota záväzku č. 3 , ktorá bola prikázaná žalovanému je vo  výške 1.455,76 eur, z
čoho žalobkyňa by mala vyplatiť na vyrovnanie hodnoty podielu žalovanému sumu 727,88 eur. Hodnota
hnuteľných vecí vo výške 500 eur, z čoho 250 eur pripadá na každého účastníka, preberá žalovaný.
Hodnota hnuteľných vecí, ktoré preberá žalobkyňa je 0 eur, preto by žalovaný mal vyplatiť na vyrovnanie
hodnoty podielu žalobkyni polovicu, t.j. 250 eur. Žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému 3.981 eur,
ktorá suma predstavuje polovica z hodnoty finančných prostriedkov použitú na majetok patriaci do jej
výlučného vlastníctva, keďže ide o polovicu hodnoty toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
osobný majetok žalobkyne. Ďalej zohľadnil sumu 50 eur v prospech žalobkyne, ktorú uhradila uhradila za
žalovaného dňa 30. 03. 2017. Konečný výpočet pri vyporiadaní podľa záveru súdu je taký, že žalobkyňa
je povinná uhradiť žalovanému  3.981 eur + 727,88 eur, spolu 4.708.88 eur. Žalovaný má povinnosť
uhradiť žalobkyni sumu: 27.365,87 eur + 250 eur + 50 eur, spolu 27.665,87 eur. Rozdiel hodnoty na
vyrovnanie podielu žalobkyne predstavuje sumu vo výške 22.956,99 eur (27.665,87 eur - 4.708,88 eur)
t. j. vyrovnávací podiel, ktorý je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni.

5. Konštatoval, že žalovaný nemal záujem na vyporiadaní BSM mimosúdnou cestou  a  v samotnom
konaní pred súdom bol nečinný, pasívny. Žiadnym spôsobom nevyvrátil  tvrdenia žalobkyne. Mal za to,
že zo strany žalovaného návrh žalobkyne na vyporiadanie nebol sporovaný, či už stanovenou hodnotou
hnuteľných vecí a ich následným vyporiadaním, ako aj návrh žalobkyne na vyporiadanie záväzkov
vzniknutých za trvania manželstva. Preto návrhu vyhovel v zmysle žalobného návrhu v celom rozsahu.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.



7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie navrhol zmeniť
jeho povinnosť vyplatiť sumu na vyrovnanie tak aby mohol dlh splácať formou splátok. Uviedol, že
žalobkyňa vlastnila pred uzavretím manželstva byt, z tohto dôvodu neboli nútení riešiť bytovú otázku,
snažili sa tento byt opraviť a zariadiť. Poskytnuté úvery a pôžičky boli poskytnuté najmä na tento
účel, čiastočne boli použité aj na úhradu predchádzajúcich dlhov ich oboch, a to aj na kúpu bytu vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne, ako je to uvedené na strane 4 bod 1 rozsudku. Zvyšné prostriedky
z pôžičiek boli použité najmä za účelom rekonštrukcie a  zariadenia bytu. Považoval za zarážajúce,
že v predmetnom vyporiadaní nie je aj hnuteľný majetok ako kompletné zariadenie bytu, ktorý užíva a
má vlastníctve bývalá manželka, pričom pri vyporiadaní by sa malo hľadieť na všetok majetok. Preto
nesúhlasil s návrhmi bývalej manželky, akým spôsobom má byť vyporiadané BSM. Namietal, že súd sa
nezaoberal a neposúdil otázku použitia peňazí získaných z úverov a pôžičiek napriek tomu, že samotná
žalobkyňa uviedla, že jeden z úverov zaplatených zo spoločných peňazí bol použitý na refinancovanie
úveru, ktorý jej bol poskytnutý na kúpu bytu v jej výlučnom vlastníctve. Takisto sa nezaoberal otázkou
jej dlhov, napriek tomu, že sama uvádzala  účel použitia týchto peňazí -splatenie dlhov oboch manželov.
Mal za to, že návrhom žalobkyne, aby bola zaviazaná splácať v celom rozsahu úvery voči VÚB, a.s.
potvrdila použitie týchto peňazí hlavne pre jej osobu, či už priamo do bytu alebo na jej úvery. Súd na
tieto skutočnosti však neprihliadal a spravil iba matematický prepočet aktív a pasív spoločného majetku.
Toto rozdelenie považoval za rozdelenie v rozpore so zmyslom vyporiadania podľa OZ. Zároveň podľa
neho došlo k nesprávnemu posúdeniu dôkazov.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
a priznať jej plnú náhradu trov celého konania. Stotožnila sa s rozsudkom súdu prvej inštancie.
Odôvodnenie aj samotné rozhodnutie považovala za právne správne a v súlade so správne zisteným
skutkovým stavom. Uviedla, že zotrváva na všetkých svojich písomných aj ústnych prednesoch
uvedených na pojednávaniach. Bola toho názoru, že žalovaný v odvolaní opätovne uvádza tvrdenia,
ktoré sú všeobecné a účelové, predovšetkým nevyvracajú skutočnosti uvedené a preukázané na
súde prvej inštancie. Namietala nepravdivosť tvrdenia, že finančné prostriedky sa v prevažnej miere
použili na opravu a kúpu zariadenia bytu v jej výlučnom vlastníctve, resp. na opravy tohto bytu
z dôvodu, že väčšina pôžičiek a úverov bola použitá na úhradu dlhov žalovaného. Podľa nej
žalovaný si je vedomý toho, že finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu. Uvedené skutočnosti
už rozpísala v samotnej žalobe. Zdôrazňovala, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by
preukázal jeho všeobecné tvrdenia, naopak, z jej strany došlo k preukázaniu použitia finančných
prostriedkov, ktoré boli použité zo  spoločného majetku na jej výlučný majetok a čiastočne preukázala
využitie finančných prostriedkov výlučne žalovaným. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM na majetok v jej výlučnom vlastníctve -
uhradenie hypotekárneho úveru zo dňa 30. 06. 2003, uhradili sumu vo výške 4.362 eur, na rekonštrukciu
bytu v jej výlučnom vlastníctve a jeho údržbu 3.600 eur, celkovo 7.962 eur. Preto považovala za
nepravdivé a ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní súvisiace s vynaložením
spoločných finančných prostriedkov na jej výlučný majetok. Navyše žalovaný doposiaľ tieto tvrdenia
neuvádzal, javia sa ako účelové, nepreukázané. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil a vyporiadal
sa s tým, na základe akých skutočností a akým spôsobom dospel k výške vyrovnacieho podielu a
po zohľadnení všetkých ostatných skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Poukazujúc
na ust. § 150 OZ konštatovala, že majetok patriaci do BSM vrátane dlhov bol „rozdelený“ pre oboch
bývalých manželov rovným dielom. K námietke, podľa ktorej nedošlo k vyporiadaniu hnuteľného majetku
uviedla, že žalovaný nielen v predsúdnom konaní, ale ani v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol,
aké hnuteľné veci mali byť predmetom vyporiadania a tieto neuviedol v samotnom odvolaní. Keďže
v tomto prípade ide o sporové konanie, žalovaný napriek viacerým možnostiam neuviedol žiaden
hnuteľný majetok, ktorý by mal byť predmetom vyporiadania BSM. Konštatovala, že žalovaný nevyužil
oprávnenia vyplývajúce z Civilného sporového poriadku, neoznámil žiadne hnuteľné veci, ktoré by mali
byť predmetom vyporiadania BSM, a to ani v rámci odvolania. V zmysle judikatúry je zrejmé, že súd
prejedná majetok patriaci do BSM, avšak na návrh strán sporu, čo v danom prípade nebolo splnené,
preto súd prvej inštancie správne rozhodol. Uvedený odvolací dôvod považovala za nepreukázaný a
nedôvodný. Bola toho názoru, že žalovaný nemá záujem na vyporiadaní hnuteľných vecí, ktoré ani
neuvádza, ide iba o účelový dôvod. Podľa nej žalovaný odvolaním preukazoval akýkoľvek nezáujem na
vyporiadaní BSM a na úmysle oddiaľovať vyporiadanie BSM, keď na jednej strane tvrdí, že nesúhlasí,
akým spôsobom má byť vyporiadané BSM a na druhej strane neuvedie nielenže spôsob, ale ani rozsah



majetku, ktorý by sa mal vyporiadať. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa riadne a dostatočne a
zákonným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami oboch strán sporu, vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a danú
vec aj správne právne posúdil. Rozsudok podľa nej obsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie.

9.  Opis vyjadrenia žalobkyne bol žalovanému doručený 21. 05. 2018.

10. Žalovaný v odvolaní síce neuvádza odvolacie dôvody, ktorými odôvodňuje svoje odvolanie, z obsahu
odvolania však možno vyvodiť  záver, že ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p.

11. Neúplnosť zistenia skutkového stavu § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z  § 191
- § 194 C.s.p.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že čiastočne je naplnený odvolací dôvod podľa  ust. § 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.

15. Žalovaný neúplnosť zistenia skutkového stavu videl v tom, že  súd prvej inštancie v rámci
vyporiadavania BSM nevyporiadal zariadenie bytu, ktoré nadobudli so žalobkyňou počas trvania
manželstva.

16. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie
BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva
k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo strany kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových
podielov účastníkov bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, pričom súd prvej inštancie vyporiadal len tie veci,
ktoré strany urobili predmetom konania.



17. Z obsahu spisu nevyplýva a žalovaný to ani nenamieta, aby počas konania niektorá zo strán sporu
požadovala vyporiadať hnuteľné veci - zariadenie bytu nadobudnuté počas trvania manželstva.

18. V danom prípade konanie o vyporiadaní BSM je sporovým konaním a vzhľadom na dispozičnú
zásadu súd môže vyporiadať iba tie veci, ktoré strany urobili predmetom konania (analog. rozsudok NS
ČR sp. zn. 22Cdo/684/2004). Pokiaľ by súd v takomto konaní vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý
strany neurobili predmetom konania, potom by konal s § 216 ods. 1 C.s.p. a išlo by o vadu konania, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd síce nie je viazaný návrhmi účastníkov, pokiaľ
ide o rozsah bezpodielového spoluvlastníctva a pokiaľ ide o spôsob vyporiadania. Dispozíciu účastníkov
predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že
súd vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto
konaní môže súd len pokiaľ ide o výšku, ceny vecí, a  to ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska.
Z uvedených dôvodov správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ vyporiadaval iba veci, ktoré
strany urobili predmetom konania. V tomto smere rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 C.s.p.

19. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní nesprávne posúdil otázku
použitia peňazí získaných z úverov a pôžičiek, keďže čiastočne boli tieto pôžičky použité aj na úhradu
predchádzajúcich dlhov oboch manželov a aj na kúpu bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

20. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie
pri zohľadňovaní, čo zo spoločných finančných prostriedkov bolo vynaložené na výlučný majetok
žalobkyne, v súvislosti s čím došlo k nesprávnemu výpočtu výplatnej povinnosti žalovaného žalobkyni.
V ostatnej časti námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.

21. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, pričom platí, že v rovnakom
pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku sa podieľajú aj na spoločných dlhoch.
V rámci vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov
proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku
niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi
hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do
výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. Do celkovej bilancie musia byť
zahrnuté nielen všetky veci, ale aj ostatný majetok vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho
vyúčtovania je, že súd správne zistí správnu hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok) celkovú hodnotu
pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva
odpočítaných v plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel,
ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva
v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu v akom má uhradiť zostatok dlžnej
pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a
podobne, alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil
na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh atd. Rozdiel medzi takto stanovenými
podielmi u každého z manželov a podielom,  ku ktorý z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje
sumu na dorovnanie podielov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo /128/2012 z 30.01.2013).



23. Zjednodušene povedané, keďže aj v danom prípade sa vychádza zo zásady rovnosti podielov,
povinnosťou súdu bolo, keďže manželia sa rovnakým dielom podieľajú na spoločnom majetku a na
spoločných dlhoch, po zistení hodnoty aktív a po zistení hodnoty pasív zohľadniť, v akom rozsahu aktíva
boli prikázané tomu ktorému z bývalých manželov, či aktíva presahujú jeho podiel a v akej výške a takým
istým spôsobom zohľadniť aj pasíva. Zároveň bolo potrebné prihliadať na výšku spoločných prostriedkov
vynaložených na výlučný majetok žalobkyne.

24. V predmetnej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu predmetom vyporiadania bolo motorové vozidlo
zn. C. XXX J.D.. Č.. I. XXX H. a dlhy vyplývajúce z úverov, a to zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „flexihypotéka na refinancovanie“ z 19. 08. 2015, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„flexipôžička“ z 12. 04. 2016 a zo zmluvy o Raiffeisen pôžičke z 19. 10. 2016. Ďalej z obsahu spisu
vyplýva, že časť finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „flexihypotéka na refinancovanie“ z 19. 08. 2015 bola použitá na refinancovanie hypotekárneho
úveru z 30.  06. 2013, poskytnutého vo výške 14.937 eur (450.000 Sk) zostatok ktorého predstavuje
4.362 eur, ktorý bol poskytnutý žalobkyni na kúpu nehnuteľnosti bytu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.
Žalobkyňa síce v konaní tvrdila, že úver až do refinancovania splácala jej sestra, uvedenú skutočnosť
však žiadnym spôsobom nepreukázala, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
svojho tvrdenia, že žiadne finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva neboli použité
na úhradu tohto úveru, navyše z ňou predložených dokladov nie je zrejmé, v akej výške došlo k
refinancovaniu tohto hypotekárneho úveru. V konaní bol preukázaný iba zostatok nesplateného úveru
existujúci ku dňu rozvodu manželstva. Za takýchto okolností pochybil súd prvej inštancie, ak zohľadňoval
pri vyporiadaní iba zostatok vo výške 4.362 eur. Za daných okolností bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie zohľadniť celkovú výšku hypotekárneho úveru, a to 14.937 eur. Pri zohľadnení čiastky 3.600
eur použitej za účelom údržby nehnuteľnosti patriacej do výlučného vlastníctva žalobkyne za takýchto
okolností je potrebné mať za to, že zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobkyne
bola vynaložená čiastka 18.537 eur, takže žalobkyňa na vyrovnanie podielov by žalovanému mala
uhradiť nie čiastku 3.981 eur, ako konštatoval súd prvej inštancie, ale čiastku 9.268,50 eur. Pri rovnosti
podielov, pri zohľadnení, že hnuteľná vec bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, pri
zohľadnení výšky zostatkov úverov, na úhradu ktorých boli zaviazaní žalobkyňa a žalovaný, žalobkyňa
by mala uhradiť žalovanému 9.268,50 eur a 727,88 eur. Žalovaný by mal povinnosť uhradiť žalobkyni
27.365,87 eur a 250 eur + 50 eur, teda spolu 27.665,87 eur. Pri rovnosti podielov titulom vyporiadavania
aktív a pasív, žalovaný, po odpočítaní čiastky ktorú by mala žalobkyňa uhradiť jemu (9.268,50 eur +
727,88 eur) na vyrovnanie podielov, má povinnosť uhradiť žalobkyni na vyrovnanie podielov 17.669,49
eur (27.665,87 eur - 9.996,38 eur). t.j. vyrovnávací podiel, ktorý je povinný žalovaný uhradiť žalobkyni.

25. Preto pochybil súd prvej inštancie, pokiaľ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na
vyrovnanie podielov sumu 22.956,99 eur, pretože pri výpočte nesprávne zohľadnil výšku finančných
prostriedkov vynaložených zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobkyne.

26. Za dôvodnú je potrebné považovať aj odvolaciu námietku v súvislosti s určením lehoty splatnosti
výplatnej povinnosti žalovaného voči žalobkyni.

27. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

28. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. V danom prípade ide o výplatnú  povinnosť
v pomerne vysokej čiastke, preto odvolací súd prihliadal na žiadosť žalovaného o určenie dlhšej
výplatnej povinnosti a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielu
sumu 17.669,49 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku ani na jeho zrušenie, odvolací súd v súlade
s § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok.

30. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho súdu) odvolací súd
rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.

31. Podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.



32. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V nadväznosti na výsledok sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu, obe strany sporu boli
vysporiadané v rovnakom rozsahu čo do aktív, ako aj pasív, obe strany sporu mali teda čiastočný úspech
v rovnakom pomere. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Pc/50/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}