Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/195/2018 z 28. 5. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2019, sp. zn. 3Cob/195/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1107234380.3 Krajský súd Bratislava | 3Cob/195/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1107234380.3 | 2019-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 470 CSP, § 93 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c249032b-05f8-4711-9264-de0885eef86d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1107234380.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/195/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107234380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1107234380.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO 36 613 843, proti žalovanému L. W., B.. XX.XX.XXXX, W. XXX/X, X., Š. C. U., J. XX.X.XXXX
za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2.138,64 EUR s príslušenstvom
a o odvolaní žalobcu proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/44/2008-386 zo
dňa 14.8.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/44/2008-386 zo dňa 14.8.2018
v napadnutom výroku IV. p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
211, 95 EUR a úrok z omeškania 9 % zo sumy 211, 95 eur od 29. 8.2006 až do zaplatenia, vo výroku
II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku III. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
konania a vo výroku IV priznal nárok na náhradu trov konania dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi
konania na strane žalovaného voči žalobcovi vo výške 92,34 % do 30. 6.2016, pričom o výške náhrady
trov konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2007
domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2,138,64 EUR (pôvodne 64.428,70,-Sk) s 0,1 %
denným úrokom z omeškania z tejto sumy od 29. 8.2006 do zaplatenia, ako aj s trovami konania
titulom finančného vysporiadania nárokov vyplývajúcich z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy.
Oznámením doručeným súdu dňa 31.1.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.9.2014, č.k.
31Cb/44/2008-168 pripustil vstup tohto občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka
konania na strane žalovaného. Krajský súd uznesením zo dňa 30. 6.2016, sp. zn. 1Cob/24/2015
predmetné rozhodnutie potvrdil. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti 211, 95 EUR a úroku z
omeškania 9 % zo sumy 211, 95 EUR od 29. 8.2006 do zaplatenia a v časti istiny vo výške 1.926,69 EUR
a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 2.138,64 EUR od 29.8.2006
do zaplatenia, žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1,2 v spojení s ust.



§ 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania a priznal
nárok na náhradu trov konania dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného
voči žalobcovi vo výške 92,34% do 30. 6.2016.

3.
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalobcu nesprávne, nakoľko súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP). Žalovaný sa odvolaním domáha aby odvolací súd
rozsudok zmenil a nepriznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa
nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, kedy súd rozhodoval za účinnosti CSP (rozsudok
bol vydaný dňa 14. 8.2018) a preto bol v zmysle prechodných a záverečných ustanovení povinný
rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zo žiadneho
právneho predpisu nemožno vyvodiť, že by bol súd oprávnený o nároku na náhradu trov konania strán
sporu rozhodovať za účinnosti CSP na základe ustanovení OSP, ktoré boli k 1. 7.2016 zrušené, resp.
že by bol súd oprávnený o nároku na náhradu trov konania rozhodovať na základe iného ustanovenia,
než ust. § 255 a nasl. CSP. Žalobca zdôrazňuje, že zákonodarca v ust. § 470 ods. 1 CSP jednoznačne
stanovil, že ustanovenia CSP sa uplatnia aj v konaniach, ktoré sa začali pred nadobudnutím jeho
účinnosti. Nie je preto žiadny zákonný dôvod na to, aby súd v tomto konaní o nároku na náhradu trov
konania rozhodoval aj na základe iného ustanovenia než ust. § 255 ods. 1 CSP. V zmysle uvedeného
žalobca uvádza, že ak súd aplikoval na prebiehajúce konanie ustanovenia v čase rozhodovania súdu
zrušeného OSP, potom nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zákonodarca
v ust. § 255 ods. 1 CSP presne vymedzil subjekty konania, ktorým možno v civilnom sporovom konaní
voči sebe priznať nárok na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci - strany sporu. V ust.
§ 60 CSP zároveň zákonodarca presne špecifikoval, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. V zmysle
uvedeného je zrejmé, že keďže združenie nebolo stranou sporu, súd prvej inštancie nebol oprávnený
priznať takémuto subjektu (odlišnému od strán sporu) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65 a na
uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2017, č. k. 23Co/35/2017 - 259.

4.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaný a dovtedajší vedľajší účastník nevyjadrili.

5.
Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej
inštancie a odvolací súd vo veci rozhodovali po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, CSP a § 473 CSP,
podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a
aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná
úprava CSP.

6.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ,,CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.



Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku IV. je správne, nakoľko Civilný sporový poriadok síce nepozná inštitút vedľajšieho účastníka,
avšak Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, vstúpilo do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného v čase, keď mu to zákon umožňoval a to podľa § 93 OSP, a teda
oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne v ňom vynaložilo trovy, na náhradu ktorých mu vznikol nárok
podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník s tým, že vedľajší účastník koná iba sám za seba (§ 93 ods. 4 prvá a druhá vety OS ,
a to v lehote do 30.6.2016. Súdu prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu neostávalo nič
iné, iba tomuto spotrebiteľskému združeniu priznať nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi podľa pomerného úspechu, a to za časť konania, kedy bolo vedľajším účastníkom na strane
žalovaného, t. j. do 30.6.2016, vychádzajúc z § 93 OSP, § 470 ods. 1 a 2 ,§ 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods.2
CSP. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania na
strane žalovaného daný v zmysle zásady pomeru úspechu strán vo veci - prevažný úspech mal v konaní
žalovaný. Potom, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi konania, ktorého vedľajší
účastník v konaní podporuje, má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu (teda v rozsahu
úspechu) aj vedľajší účastník, a to bolo v danom prípade vo výške 92,34 % do 30. 6.2016. Civilný
sporový poriadok č. 160/2015 Z.z. nadobudol účinnosť počnúc dátumom 1.7.2016 a za toto obdobie
už súd prvej inštancie právo na náhradu trov konania dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi konania
na strane žalovaného nepriznal.

8.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

9.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255
ods. 1 a 262, C.s.p. Odvolací súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).