Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/169/2014 z 11. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 11. novembra 2014, sp. zn. 13CoE/169/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7811203159.1 Krajský súd Košice | 13CoE/169/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7811203159.1 | 2014-11-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02d68564-9c18-4a96-afaa-1a1554e4aaea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7811203159.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/169/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203159
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7811203159.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P. L.T. O., a.s., T.: 31 690 904, so sídlom v C.,
W. 2, zastúpený advokátom B.. Gabrielom Gulbišom, Boženy Němcovej 22, Košice, proti povinnému:
W. I., nar. X.XX.XXXX, bytom v B. nad E. č. XXX, okres P., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom
Csákóm, Hviezdoslavova 4, Rožňava, v konaní vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej,
Kuzmányho 43, Košice, o vymoženie 27,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.4.2012, č. k 10Er/284/2011-75 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 13.4.2012, č. k
10Er/284/2011-75 (ďalej len „uznesenie“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a uviedol, že o
trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal nariadenia
exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného na základe vykonateľného rozhodcovského
rozsudku rozhodcu Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1746/2009 zo dňa 08.03.2010. Súd poveril
dňa 9.8.2011 súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Povinný podal na Exekútorský úrad podanie pod
názvom „Odvolanie voči exekúcii“, v ktorom uviedol, že nikdy takúto zmluvu vo svojom mene neuzatvoril.
Podpisový vzor na zmluve sa nezhoduje s jeho podpisom. Keďže nikdy žiadnu zmluvu neuzavrel, nie
je možné od neho niečo vymáhať. Oprávnený sa k podaniu povinného vyjadril tak, že exekúcia je
vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Námietky povinného podané až v exekučnom konaní, smerujúce k spochybneniu skutkového stavu
riadne zisteného v rámci rozhodcovského konania, už skončeného právoplatným a vykonateľným
rozsudkom, nemajú na vedenie exekúcie žiaden vplyv. Poukázal na znenie § 50 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého
môže povinný proti exekúcii vzniesť námietky, ak až po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti (k čomu v tomto prípade
nedošlo) alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Dôvody neprípustnosti možno
nájsť v § 57 EP, príp. iných právnych predpisoch. Oprávnený však mal za to, že žiaden z týchto
dôvodov v danej veci nenastal, čo znamená irelevanciu námietok povinného, ale aj neexistenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Zároveň oprávnený uviedol, že
exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda nemá ani
oprávnenie skúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku nedáva súdu
oprávnenie na prieskum právoplatného a vykonateľného rozsudku v zmysle dvojinštančnosti konania.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2, §
58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), podľa § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, podľa § 41 ods. 1 a 2, § 103, § 251 ods. 4



zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), podľa § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a uviedol, že podanie povinného z hľadiska obsahu
posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. V súlade s § 45 ods. 1 písm. a) ZRK preskúmal súd prvého
stupňa rozhodcovský rozsudok, návrh n uzatvorenie poistnej zmluvy, všeobecné poistné podmienky,
ako aj spisový materiál Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1746/2009, pričom zistil, že medzi
účastníkmi bola dňa 25.01.2008 uzatvorená poistná zmluva „N.“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému životné a úrazové poistenie a povinný sa zaviazal platiť oprávnenému
mesačné poistné vo výške 21,74 eura od 26.01.2008 po dobu 23 rokov trvania poistného. Súd posúdil
predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom na jednej
strane (oprávnený), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a spotrebiteľom (povinný), ktorý pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu
na rozhodcovskej doložke, ktorá bola dohodnutá v časti XV. ods. 2 poistných podmienok, ktoré sú
súčasťou poistnej zmluvy. Súd tiež poukázal na "OSOBITNÉ ZMLUVNÉ DOJEDNANIA k poistnej
zmluve" (ods. 2 poslednej časti všeobecných obchodných podmienok), ktoré odkazujú na rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v časti XV. všeobecných poistných podmienok. Súd prvého stupňa uviedol, že
poistná zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom tlačive označenom ako "návrh na uzatvorenie
poistnej zmluvy", do ktorého sú vpísané údaje o povinnom, druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive
"Zmluvné dojednania pre poistenie N." a tlačive "Všeobecných poistných podmienok", na základe čoho
súd konštatoval, že povinný nemal možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú
časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, preto takúto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
individuálne dohodnutú. Súd zastával názor, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá je
absolútne neplatná. Súd tiež poukázal na trovy rozhodcovského konania, ktoré sú v zjavnom nepomere
k vymáhanej pohľadávke. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
bola podľa názoru súdu prvého stupňa založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie nezákonné z dôvodov uvedených v § 205
ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p.. Namietal, že exekučný súd kvalifikoval rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobjasňuje, v čom konkrétne
mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne znevýhodnený
oproti oprávnenému. V tejto súvislosti potreboval za dôležité uviesť, že zákon použitie rozhodcovskej
zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky
nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého prípadu. V
danom prípade prebehlo rozhodcovské konanie za skutkových okolností, kedy a/ spotrebiteľ podpísal
rozhodcovskú doložku oddelene od zvyšku poistného vzťahu v rámci osobitných dojednaní a nemusel
ju akceptovať ako súčasť uceleného textu poistných podmienok; b/ uzavretie poistnej zmluvy nebolo
podpisom rozhodcovskej doložky podmienené; c/ aj po podpise rozhodcovskej doložky mal spotrebiteľa
možnosť takúto doložku zrušiť bez toho, aby sa tým rušil celý poistný vzťah; d/ vo veci rozhodol stály
rozhodcovský súd, ktorého pravidlá boli uverejnené na internetovej stránke súdu a aj v Obchodnom
vestníku; e/ rozhodcovia rozhodcovského súdu spĺňali zákonom stanovené predpoklady a podmienky;
f/ konkrétneho rozhodcu neurčil ani nevybral dodávateľ ani spotrebiteľ, ale stály rozhodcovský súd; g/
spotrebiteľ mal možnosť požiadať o prejednanie veci v obvode kraja jeho trvalého bydliska; h/ spotrebiteľ
je podľa pravidiel rozhodcovského súdu oslobodený od poplatkov; i/ spotrebiteľ mal možnosť žiadať
o prejednanie veci na ústnom pojednávaní; j/ subsidiárne sa pred rozhodcovským súdom použije
Občiansky súdny poriadok; k/ spotrebiteľ mal zaručené aj iné procesné práva v rozsahu obdobnom
právam podľa Občianskeho súdneho poriadku; l/ rozhodcovská doložka ani pravidlá rozhodcovského
konania neprenášali na spotrebiteľa dôkazné bremeno ani mu nesťažovali uplatnenie procesných práv;
m/ predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie práva na základnú cenu plnenia dodávateľa.
Poistník bol navyše pred uzavretím zmluvy v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z. na osobitnom
tlačive upozornený, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút



rozhodcovského konania. Oprávnený namietal, že zmienené skutkové okolnosti prípadu exekučný
súd nezisťoval a rozhodcovskú doložku vyhlásil za nekalú bez akejkoľvek nadväznosti na relevantne
zistený skutkový stav veci. Oprávnený uviedol, že záver súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka
nebola dojednaná individuálne, je nesprávny. Povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne
podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by povinný
rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a na poistný vzťah.
Malo by to jediný následok - osobitné dojednania by sa nestali súčasťou poistnej zmluvy. Oprávnený
mal za to, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne. Poukázal na
skutočnosť, že rozhodcovské konanie je písomné, pričom miesto rozhodcovského konania neurčil
oprávnený, ale rozhodcovský súd. Oprávnený namietal tiež, že exekučný súd vyslovil svoje právne
závery bez toho, aby vyplynuli z vykonaného dokazovania. Ďalej namietal, že arbitrážny rozsudok zo
dňa 8.3.2010, sp. zn. 2C/1746/2009, spĺňa všetky podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti,
nakoľko ide o vykonateľné rozhodnutie rovnako ako právoplatný rozsudok súdu, je možná jednoznačná a
nepochybná identifikácia osoby oprávneného a povinného, je v ňom obsiahnuté presné vymedzenie práv
a povinností, rozsah a obsah plnenia a je v ňom obsiahnuté jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné
splnenie povinnosti. Ďalej oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že nenariadením pojednávania mu
odňal možnosť konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie
súdu. Zároveň poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj krajských súdov.
Záverom uviedol, že nakoľko napadnuté uznesenie trpí viacerými vadami, žiada, aby ho odvolací súd
zrušil.

Povinný sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 26.3.2014, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie
považuje za zákonné, presvedčivé a vecne správne. Mal za to, že súd svoje rozhodnutie dostatočným
spôsobom odôvodnil tak, ako to ustanovuje § 157/2 O.s.p.. Stotožnil sa s posúdením poistnej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinným ako zmluvy spotrebiteľskej ako aj rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej a tým aj neplatnej podmienky. Ďalej povinný uviedol, že oprávneným opísaný postup
finančných agentov pri podpisovaní poistných zmlúv v jeho prípade nebol ani sčasti naplnený. Povinný
mal za to, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskom vzťahu súd v
exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45
ods. 1 a 2 ZoRK. Vzhľadom na uvedené zastával povinný názor, že rozhodcovská doložka spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Preto žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške
59,14 eura.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 25.1.2008 poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
životné a úrazové poistenie a povinný sa zaviazal platiť oprávnenému mesačné poistné vo výške



21,74 eura od 26.01.2008 po dobu 23 rokov trvania poistného. Exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný JUDr. Bohumírom Zaujecom zo dňa 8.3.2010,
sp. zn. 2C/1746/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2010 a vykonateľnosť dňa 20.7.2010.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
doložka uvedená v XV. časti (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zjednávané O.esko-A. O. P., a.s., na ktorú odkazuje bod 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007
k poistnej zmluve.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť
exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným zákonom
zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd exekučné
konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda súd prvého stupňa posudzoval exekučný titul podľa § 45 ZoRK,
tak ho posudzoval podľa správneho predpisu.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala v XV. časti (Rozhodcovské konanie)
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané O. Y.-A. O. P., a.s., na ktorú odkazuje bod
2 Osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX k poistnej zmluve.

Podľa bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX, poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa bodu 1 XV. časti VPP, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovacím poriadkom.

Podľa bodu 2 XV. časti VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní



na svojej internetovej stránke. Ak stál rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z. z. uverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v
množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv oprávneného.

Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy. Preto obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa odňatia možnosti konať pre súdom, odvolací súd uvádza,
že pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa
vychádza predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného
titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom
na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
a predpokladov pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa nemusí
vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Neprijateľná a tým aj neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu
na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, sa stáva
nespôsobilým exekučným titulom, ktorý nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V tomto
prípade ide o nulitný právny akt. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v uznesení uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, keďže v zmysle §
224 ods. 4 O.s.p. o nich rozhodne súd prvého stupňa.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.