Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/28/2014 z 3. 11. 2014
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. novembra 2014, sp. zn. 4Sžo/28/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201877.1
Najvyšší súd | 4Sžo/28/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:1013201877.1 | 2014-11-03 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 250h ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c08a1e71-b067-4f42-ae9f-c34e73751875
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1013201877.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201877
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1013201877.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mgr. W. G., bytom D., XXX XX Z., zast.:
JUDr. Barbora Šruteková, advokátka so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, proti odporcovi: Vysoká škola
zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o., so sídlom Palackého 1, 811 02 Bratislava, IČO: 31
821 979, v konaní vo veci ochrany pre nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6S/248/2013-97 zo dňa 17. januára 2014, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. januára 2014 č. k.
6S/248/2013-97 v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í  tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 638,67 € do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet
právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/248/2013-97 zo dňa 17. januára 2014 podľa § 250d ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s poukazom na § 250h ods. 2 O.s.p. zastavil
konanie vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a proti nečinnosti orgánu
verejnej správy. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práv
navrhovateľa, ktorým mu odmieta právo zúčastniť sa na rigoróznej skúške a na obhajobe rigoróznej
práce s poukazom na oponentský posudok k rigoróznej práci, ktorým sa navrhovateľovi neodporúča
pripustiť k obhajobe rigoróznej práce, z dôvodov nedostatkov v písomnej rigoróznej práce. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.
s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

V odôvodnení predmetného uznesenia Krajský súd v Bratislave uviedol, že nepostupoval podľa §
146 ods. 2 veta druhá O.s.p. tak, ako navrhol navrhovateľ, nakoľko podľa názoru súdu navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania zavinenia odporcu na začatie konania. Navrhovateľ
nepreukázal, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Uviedol, že pre priznanie náhrady trov
konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. musia byť splnené kumulatívne dve podmienky a to 1.
návrh na začatie konania musí byť podaný dôvodne a 2. skutočnosť, že pre správanie odporcu došlo k
späťvzatiu návrhu, pričom táto podmienka je upravená vo forme príčiny a následku a pre jej naplnenie
musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním odporcu a späťvzatím návrhu (viď rozsudok
NS SR sp. zn. 3Mobdo2007). Poukázal na tvrdenie navrhovateľa, že bol oponentom upozornený na
skutočnosť, že jeho rigorózna práca nespĺňa požadované kritériá. Dňa 17.04.2013 skúšobná komisia
oznámila navrhovateľovi, že k obhajobe práce nemôže byť pripustený, nakoľko práca v takej forme
nespĺňa náležitosti rigoróznej práce a je potrebné ju prepracovať.



Krajský súd bol toho názoru, že je povinnosťou študenta rigorózneho konania odovzdať prácu v
takej forme, aby mohol byť pripustený na rigorózne konanie. Nepripustenie študenta na rigorózne
konanie, nakoľko jeho práca nespĺňa podstatné náležitosti, nepovažoval za nezákonný zásah do práv
navrhovateľa a nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že odporca bol v rigoróznom konaní nečinný.
Odporca tým, že upozornil navrhovateľa na nedostatky jeho práce vo veci konal a navrhovateľ by kritiku
nemal brať subjektívne, ba práve naopak, objektívne a zo svojich nedostatkov sa poučiť. Snaha verejnej
vysokej školy pri usmerňovaní svojich študentov počas rigorózneho konania vydaním oponentského
posudku (aj keď negatívneho) a nepripustením študenta na obhajobu práce, nemôže byť na ujmu vysokej
školy, ktorá je vzdelávacou a vedeckou inštitúciou na výchovu najvyššie kvalifikovaných odborníkov.

Uvedené uznesenie krajského súdu v časti náhrady trov konania napadol navrhovateľ v zákonom
stanovenej lehote odvolaním, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci.

V odvolaní uviedol, že návrhom zo dňa 21.10.2013 sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať
v porušení práv navrhovateľa spočívajúce v práve zúčastniť sa na rigoróznej skúške a na obhajobe
rigoróznej práce a aby súd zaviazal odporcu vybaviť jeho sťažnosť, ktorú v zákonnej lehote nevybavil.
Navrhovateľ sa teda cestou súdu domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
a proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Túto skutočnosť oznámil navrhovateľ odporcovi listom dňa
22.10.2013. Následne na to (teda po tom, čo bol odporca upovedomený o podaní predmetného návrhu)
odporca  upovedomil navrhovateľa listom zo dňa 06.11.2013, že mu umožní zúčastniť sa na obhajobe
rigoróznej práce a na rigoróznej skúške najneskôr do 31.12.2013. Na základe prísľubu odporcu podal
navrhovateľ a odporca s týmto návrhom súhlasil, žiadosť na krajský súd  o prerušenie konania vo veci
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
O predmetnej žiadosti Krajský súd v Bratislave vyhovel uznesením zo dňa 02.12.2013. Následne na to
upovedomil odporca navrhovateľa  listom o termíne konania rigoróznej skúšky a obhajoby rigoróznej
práce a dňa 13.12.2013 bolo navrhovateľovi aj reálne umožnené vykonať rigoróznu skúšku a obhájiť
rigoróznu prácu, pričom skúšku, ako aj obhajobu navrhovateľ vykonal úspešne a bol mu udelený
akademický titul PhDr.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ vzal dňa 19.12.2013 svoj návrh na začatie konania vo veci ochrany
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a proti nečinnosti orgánu verejnej správy späť v
zmysle ustanovenia § 250h ods. 2 O.s.p., pričom požiadal, aby mu súd v zmysle ustanovenia § 246c
ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov konania (s ohľadom
na skutočnosť, že odporca napravil svoje pochybenia až po podaní návrhu vo veci samej, pričom v
dôsledku nápravy zo strany odporcu odpadol dôvod konania). Svoj nárok na priznanie náhrady trov
konania odporca podporil aj uznesením NS SR vo veci č. k. 2Sžf/2/2011 zo dňa 16.03.2011. Navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že obhájil tú istú rigoróznu prácu, kvôli ktorej ho pôvodne odporca nechcel
pripustiť k rigoróznemu konaniu. Jeho práca nebola žiadnym spôsobom pozmenená a ani prepracovaná.
Je názoru, že ak mu odporca neumožnil obhájiť jeho rigoróznu prácu a neodpovedal mu v zákonnej
lehote na jeho sťažnosť a následne (po podaní návrhu) mu tú istú rigoróznu prácu umožnil obhájiť a
práca bola navrhovateľom aj obhájená, nie je potom zrejmé, čo sa ešte mohlo stať, aby mal súd za
preukázané, že návrh na začatie konania bol podaný v celom rozsahu dôvodne. Nečinnosť odporcu,
proti ktorej sa navrhovateľ bránil spočívala v tom, že tento nevybavil navrhovateľovu sťažnosť a nie
v tom, že navrhovateľa nepripustil na obhajobu rigoróznej práce. Nepripustenie k obhajobe rigoróznej
práce je potom nezákonným zásahom do práv navrhovateľa a nie nečinnosťou.

Navrhovateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil
napadnuté uznesenie v časti trov konania tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania.

Odporca odvolací návrh nepodal, ani sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. po preskúmaní veci v
rozsahu napadnutom odvolaní bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého opravný prostriedok podľa
piatej časti O.s.p. je prípustný len ako je to uvedené v tejto časti, a v ustanovení § 250k O.s.p., ktoré
osobitne upravuje náhradu trov konania v správnom súdnictve, možnosť podať odvolanie zakotvená
nie je, najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov
konania.

Správne súdnictvo upravené v piatej časti O.s.p. v ustanovení § 250k a § 250h ods. 2 za bodkočiarkou
rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách konania pri podanom odvolaní
voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú situáciu sa v zmysle § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. preto možno primerane použiť ustanovenia tretej časti a štvrtej časti O.s.p. Keď podľa
O.s.p. je odvolanie zásadne prípustné, s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi ktorými sa
odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu nenachádza a
ustanovenie § 250ja ods. 1 a 2 O.s.p. upravuje iba prípustnosť odvolania pri rozhodovaní vo veci
samej, v predmetnom prípade odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania prvostupňového súdneho
rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1, § 201 a 202 O.s.p.

Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Citované zákonné ustanovenie upravuje výnimočné priznanie náhrady trov konania odporcovi pre prípad
späťvzatia návrhu, a to trov, ktoré odporca vynaložil po tom, čo navrhovateľ podal návrh. Predpoklady
uvedené v tomto ustanovení nemajú spoločné znaky s § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré sa viažu na výsledok,
resp. úspech v konaní a v zmysle ktorého nemožno náhradu trov konania priznať nikomu inému, iba
úspešnému žalobcovi. Rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného podľa § 250h ods. 2 veta za
bodkočiarkou bude prichádzať do úvahy najmä v prípade neodôvodnených žalôb a je výnimkou zo
zásady, že v správnom súdnictve nemožno priznať náhradu trov konania úspešnému žalovanému,
nakoľko to ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. v zásade vylučuje.

Aj v správnom súdnictve žalobca môže vziať žalobcu späť z dôvodov, ktoré neznamenajú neúspech,
ale sú v príčinnej súvislosti s legalizáciou postupu a rozhodovania správneho orgánu (napr. v dôsledku
autoremedúry alebo ako v danej veci v dôsledku daného termínu konania rigoróznej skúšky a obhajoby
rigoróznej práce).

Podľa názoru najvyššieho súdu treba v danom prípade aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie
na zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je všeobecný súd
povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. K zastaveniu
konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len
jeden druh prípadov zastavenia konania pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pre správanie odporcu,
pričom žaloba bola podaná dôvodne, čo zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného
konania.



V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu bolo nesporné, že navrhovateľ vzal návrh späť v
dôsledku toho, že mu odporca umožnil obhájiť jeho rigoróznu prácu a po úspešnej obhajobe rigoróznej
práce mu bol udelený akademický titul PhDr. Navrhovateľ obhájil tú istú rigoróznu prácu, kvôli ktorej
ho pôvodne odporca nechcel pripustiť k rigoróznemu konaniu. Jeho práca nebola žiadnym spôsobom
pozmenená a ani prepracovaná. Odporca celý čas odmietal navrhovateľovi umožniť obhájiť jeho
rigoróznu prácu, o ktorej tvrdil, že nie je dostatočná a rovnako mu neodpovedal na jeho sťažnosť v
predmetnej veci, túto odporca vôbec nevybavil. Nečinnosť odporcu spočívala v tom, že ten nevybavil
navrhovateľovu sťažnosť a nie v tom, že navrhovateľa nepripustil na obhajobu rigoróznej práce.
Nepripustenie k obhajobe rigoróznej práce je potom nezákonným zásahom do práv navrhovateľa a nie
nečinnosťou.

Späťvzatie návrhu z uvedeného dôvodu malo teda za následok zastavenie konania a v tomto prípade
spočíva i zodpovednosť za zavinenie odporcu v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Najvyšší súd má za to, že v prejednávanej veci krajský súd pochybil, keď navrhovateľovi náhradu trov
konania s poukazom na ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p. nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 220 O.s.p. rozhodnutie krajského
súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak, že navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v sume 544,08 € (odmena advokáta vypočítaná podľa
ustanovenia § 11 ods. 4 v spojení s ustanovením § 13 ods. 3 - nakoľko ide o konanie pri spojených
veciach a to vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a proti nečinnosti orgánu
verejnej správy) podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za 3 úkony právnej služby á
173,55 € + 3x režijný paušál á 7,81 € a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia dňa 21.10.2013;
za vypracovanie návrhu na začatie konania vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy a proti nečinnosti orgánu verejnej správy dňa 21.10.2013; za návrh na prerušenie konania vo veci
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
doručený súdu dňa 27.11.2013, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 94,59 € (odmena
advokáta vypočítaná podľa ustanovenia § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. ako
polovica základnej sadzby tarifnej odmeny, teda 1 zo sumy 173,55 € a 1x režijný paušál á 7,81 €).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.