{"guid": "3a9276bc-29aa-4f60-88af-26b8237e947c:abc869cc-ae0a-460c-a023-733ed18f73e9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8414201350.1", "spisova_znacka": "5Co/89/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/89/2016 z 27. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2016, sp. zn. 5Co/89/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8414201350.1", "identifikacne_cislo": "8414201350", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abc869cc-ae0a-460c-a023-733ed18f73e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8414201350.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8414201350.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8414201350.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414201350.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
advokát, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XX/XX, XXX XX Q., občan SR a 2/ K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. H. XX, XXX XX C. H.,
občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných OZ právna pomoc spotrebiteľom, so
sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom
Baštová 2, 040 01 Košice, IČO: 35 569 298, o zaplatenie 1.718,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C/99/2014-58 zo dňa 04.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o povinnosti žalobcu
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 178,74 Eur.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy odvolacieho konania
vo výške 49,24 Eur (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa

I. Konanie   zastavil.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznal.

III. Žalobca uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške
178,74 Eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Upravil prevádzkovateľa systému, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil žalobcovi  96,30 eur
z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a ust. § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Súd prvého stupňa na podklade podania žalobcu, ktorým vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním,
konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Keďže žalobca vo svojom späťvzatí
žaloby uviedol, že žalobu berie späť z dôvodu právneho posúdenia veci súdom, kedy zákonný sudca
oznámil žalobcovi, že žaloba sa javí ako nedôvodná, týmto svojim konaním zavinil zastavenie konania.



Žalovanému v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný v 1. a 2. rade si náhradu
trov neuplatnili a zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú.

Súd prvého stupňa priznal náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaných, a to náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 178,74 eur. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy
SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi.

Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má
právo na to, aby aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Z
toho vyplýva, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva,
má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu \"rovnosti zbraní\". Preto je vedľajší účastník
zastupovaný advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Aj keď neprijateľnosť
zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže dávať návody spotrebiteľovi k náležitej právnej argumentácii proti
dodávateľovi. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa vyrovnáva pozícia žalobcu a žalovaného,
pretože samotní spotrebitelia sa často nedokážu náležite brániť. Súd konštatuje, že účelom vedľajšieho
účastníka v tomto konaní bolo zabezpečiť žalovaným kvalifikovanú obranu proti žalobe žalobcu, pričom
vedľajší účastník správne zabezpečoval a presadzoval oprávnené záujmy žalovaných ako spotrebiteľov.

Súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy právneho zastúpenia
pozostávajúce z jednotlivých úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z náhrad
hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, a to nasledovne:

1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia          81,33 eur
- vyjadrenie k žalobnému návrhu z 15.5.2014            81,33 eur
Spolu  odmena                   162,66 eur

2/ Režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
- 2 x 8,04 eur (rok 2014)
Spolu              16,08 eur

Spolu teda súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 178,74 eur a je toho názoru, že ide o trovy konania, ktoré vedľajší účastník na strane žalovaných
účelne vo vecnej a časovej súvislosti musel vynaložiť v súvislosti s týmto konaním.

Keďže žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 1.718,51 eur s príslušenstvom späť pred prvým
pojednávaním vo veci samej, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o vrátení
súdneho poplatku, kráteného o sumu 6,70 eur vo výške 96,30 eur a na jeho vrátenie zaviazal
prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu, a.s.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to iba proti výroku o náhrade trov
konania vedľajšiemu účastníkovi. Navrhol výrok ako nezákonný zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi
nepriznáva náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
za zaplatený súdny poplatok. Nenapadol závery súdu o účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Súd v odôvodnení rozsudku sa vyjadruje k významu vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Takúto skutočnosť žalobca nespochybňuje, avšak neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie
toho, prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za personálne a odborne vybaveného,
má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám. Trovy právneho
zastúpenia by mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré
svojim obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov.
Vedľajší účastník na strane žalovaných sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka
tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Súd
nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania aj preto, že tento subjekt ani nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto subjekt je
stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt



neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, resp. v odôvodnení sa súd tým nezaoberá ani okrajovo,
tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanom má informácie získané
od súdu. Pre nespornosť uvedenej argumentácie poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R62/2014. S účinnosťou od 01.01.2015 bola na základe zákona č. 353/2014 Z.z. do
textu Občianskeho súdneho poriadku prevzatá podmienka, ktorú právna prax už predtým formulovala.
Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania. Ako vyplýva z dôvodovej správy, nešlo o zavedenie nových pravidiel
či podmienok, len o ich spresnenie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaných. Uviedol, že dôvody, ktoré žalobca
vo svojom odvolaní uvádza sú neopodstatnené a nemajú oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach.
Už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval
tisíce konaní v Slovenskej republike a je zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v
každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj
vzhľadom na počet sporov, ktoré inicioval žalobca, bolo nutné na riadne bránenie práv čo najväčšieho
počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Občiansky súdny
poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby ktorýkoľvek účastník sa dal zastúpiť advokátom.
Pred každým vyjadrením k žalobnému návrhu sa musí advokát oboznámiť so žalobou, jej podstatou,
s prípadným vyjadrením žalovaného, musí uskutočniť skutkový a právny rozbor a až potom pristúpi
k vyjadreniu sa. Hoci sa môžu zdať vyjadrenia obdobné, čo je zapríčinené obdobnými žalobami za
žalobcu, za každé vyjadrenie nesie právny zástupca vedľajšieho účastníka plnú zodpovednosť za
spôsobenú škodu, stavovskú zodpovednosť a pod. Preto, ak nesie právny zástupca plnú zodpovednosť
za svoje právne služby a v prípade neúspechu v konaní je zaviazaný spolu so žalovaným k náhrade
trov právneho zastúpenia žalobcovi, potom má aj nárok na trovy takého konania, v ktorom bol úspešný
žalovaný, čo sa vzťahuje aj na tento prípad. Súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom,
ktorý tak urobil až po vyjadrení sa k žalobnému návrhu vedľajším účastníkom žalovaného. Z toho dôvodu
považuje vedľajší účastník na strane žalovaných trovy za efektívne a účelne vynaložené. Žalobca
späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 146 ods.
2 O.s.p., teda musí niesť za to následky vo forme náhrady trov vzniknutých protistrane. Účelnosť
úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či v konečnom dôsledku
úkon právnej služby bol spôsobilý, pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vedľajší
účastník poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove 18Co/112/2015-75 zo dňa 29.10.2015 i
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/1555/2015 zo dňa 17.03.2015. Navrhol rozsudok v
napadnutej časti potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 49,24 eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša. Ide o hodnotu jedného úkonu zníženého o polovicu, teda
40,66 eur a  režijný paušál 8,58 eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 178,74 eur v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Pri rozhodovaní o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaných súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si
osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje a k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. spôsobom vyplývajúcim z ust. § 93
ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p., vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu
namietal, že úroky vo výške 128,73 % ročne dohodnuté v úverovej zmluve sú neprimerané vysoké.
V rozhodnom období 7/2010 bola podľa štatistiky Národnej banky Slovenska priemerná výška úrokov
spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami pre daný typ úveru 1 až 5 rokov 15,02 % ročne.
Teda uvedené úroky v rozhodnom období poskytované žalobcom prevyšujú viac ako 857 %. Takéto
neprimerane vysoké úroky považuje vedľajší účastník na strane žalovaných za dojednané v rozpore
s dobrými mravmi a s poukazom na uvedené na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v



časti odplaty je neplatným právnym úkonom. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna
úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca
poskytol peňažné prostriedky žalovanému na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok
len na vrátenie požičanej sumy bez úrokov a poplatkov. Žalovaný však podľa karty klienta vrátil už sumu
1.657,03 eur proti požičanej sume 1.284,25 eur. S poukazom na uvedené, keďže žalovaný žalobcovi
preplatil viac ako si požičal, treba žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že je tu namieste rozhodnutie podľa ust. § 146 ods. 2 prvej vety
O.s.p., teda ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V zásade platí, že ak žalobca vezme žalobu späť, zavinil zastavenie konania  a preto je povinný hradiť
trovy konania žalovanému, resp. vedľajšiemu účastníkovi. Keďže žalobca vo svojom späťvzatí žaloby
uviedol, že žalobu berie späť z dôvodu podania právneho posúdenia veci, kedy zákonný sudca oznámil
žalobcovi, že žaloba sa javí ako nedôvodná, týmto svojím konaním zavinil zastavenie konania.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má za to, že trovy právneho zastúpenia možno
v danom prípade považovať za účelne vynaložené trovy, a to i vo vzťahu vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných a žalobcu. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa skutočne vyrovnáva pozícia
žalobcu a žalovaného, pretože samotný spotrebiteľ sa skutočne nedokáže sám brániť.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv
zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonnému ustanoveniu „ navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby,
ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom
chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi najmä zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná práva úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie taktiež nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by nemala byť
poskytnutá právna ochrana aj právnickej osobe. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby
sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä
oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom ( z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie  C-279/09).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, námietky žalobcu, ktoré smerovali k neúčelnosti trovy vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných, neboli opodstatnené. Vedľajší účastník práve svojou právnou
argumentáciou inicioval a podporoval ochranu žalovaných proti žalobcom uplatnenému nároku, a ako
vyplýva z odôvodnenia rozsudku, argumentačne bol v časti, v ktorej vstúpil do konania, úspešný,
výsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby v časti, v ktorej vstúpil vedľajší účastník do konania.

Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku III. o povinnosti žalobcu naradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 178,74 eur, ako vecne správny potvrdil.

Vedľajší účastník na strane žalovaných bol úspešný aj v odvolacom konaní, preto z dôvodov uvedených
v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaných trovy odvolacieho konania vo výške 49,24 eur, teda trovy právneho zastúpenia na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/99/2014", "guid": "1c0ee9fe-0bb3-48cf-987f-6dab7765d1bd:ccf203da-16bf-46d7-bfa4-813d94050ca0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}