{"guid": "3a920004-6c89-4a16-bb99-8fff2cb385bc:17750408-7e7c-44da-9d4b-03d98b49d76a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113200687.1", "spisova_znacka": "16CoE/209/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/209/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2014, sp. zn. 16CoE/209/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6113200687.1", "identifikacne_cislo": "6113200687", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17750408-7e7c-44da-9d4b-03d98b49d76a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113200687.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6113200687.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6113200687.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/209/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200687
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113200687.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Bratislava,
Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného verita, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karpatská
18, IČO: 35940875, proti povinnej N. X., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX S. č. XXX, vedenej súdnou
exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Robotnícka
4, pod sp. zn. EX 146/2013, o vymoženie 934,24 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 4Er/93/2013-9 zo dňa 11. 1. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou EX 146/2013. Súd
rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 54 ods. 1,
4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v texte aj ako „OZ“). Súd zmluvný vzťah medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinnou zo zmluvy o úvere zo dňa 6. 9. 2007 (ďalej aj
„Zmluva o úvere“) posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v Zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ nemal pri podpise zmluvy možnosť
dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Spôsob koncipovania rozhodcovskej
doložky obsiahnutej článku 6 Zmluvy o úvere, ako aj v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorému je znemožnená voľba dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je aj rozhodcovská doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú
obranu.  Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere preto už v čase jej uzavretia bola neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a preto je od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nakoľko rozhodcovské konanie
sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, exekučný súd považoval exekučný
titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu, a teda rovnakým spôsobom je s ním potrebné aj nakladať. Konkrétne to znamená, že rozsudkom
rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu,
čo vyplýva z § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V štádiu posudzovania
splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný
súd okrem iného zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný), ako aj po stránke
materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania však exekučný



súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu a ani rozhodcovského
súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
Ďalej uviedol, že právny predchodca oprávneného ako banka si plnil len zákonnú povinnosť podľa §
93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ponúknuť
klientom uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo právny predchodca oprávneného aj urobil. V závere
odvolania poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, kde tento
judikoval, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Na základe uvedeného
oprávnený navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a
vec mu vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinná vo vyjadrení odvolaniu požiadala o splátkový kalendár.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s.
p.“)  bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a  uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 219 ods.  1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd  rozhodol.  Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Exekučný súd počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu vedenia exekúcie)  je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak
predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcia vedie, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Súd môže v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom
obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES)  vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010.
Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že
vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu
podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou
dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy považovať za nekalú v zmysle
článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento
spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Exekučný súd je teda ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie
bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak
vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný
súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu tak, ako na to správne poukázal odvolateľ a ako to vyplýva
aj z ním citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby
a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť,
že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd -
tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný
skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný
súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.



Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je
vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia\"
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
(platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu\" tohto rozhodnutia; exekučný súd
si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol
prvostupňový súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré
bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, pritom nebránili ani ustanovenia Zákona
o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto
ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty
než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus
iura scripta sunt\" („práva patria bdelým\" alebo „nech si každý stráži svoje práva\" alebo „zákony sú
písané pre bdelých\"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a
tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali
svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura
sripta sunt\" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo
1/2012).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na
vykonanie predmetnej exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.
Z daného rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému
(žalobcovi) sumu 934,24 EUR s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie
- oboznámiac sa s obsahom Zmluvy o úvere zo dňa 6. 9. 2007, ako aj Obchodných podmienok
pre úver (verzia 1/2007), vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z
relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené
stanovisko je plne konformné a  v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98
až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše oprávnený právne posúdenie vzťahu
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere ako vzťahu spotrebiteľského ani v samotnom odvolaní nespochybnil.

Všeobecné predpoklady uskutočnenia rozhodcovského konania sú upravené v § 1, 3 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, kde je vymedzený okruh sporov, ktoré možno prejednať v



rozhodcovskom konaní a tiež rozhodcovská zmluva alebo doložka ako predpoklad jeho vykonania.
Zákon o rozhodcovskom konaní v § 1 vo všeobecnosti nevylučuje prejednanie sporov zo zmluvy o
pripojení voči spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní. Preto bolo potrebné skúmať, či rozhodcovská
doložka obsiahnutá v dodatku k zmluve o pripojení neodporuje právnej úprave obsiahnutej v piatej
hlave prvej časti Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
okrem prípadov, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Nakoľko v prejednávanom prípade rozhodcovská doložka sa
netýka hlavného predmetu plnenia a ani ceny, oprávnene exekučný súd pristúpil k posudzovaniu, či
rozhodcovská doložka bola alebo nebola individuálne dojednaná a či nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 6 Zmluvy o úvere a tiež
z bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou výlučne
v  rozhodcovskom konaní, čím sa spotrebiteľ vzdal vopred svojho ústavného práva na spravodlivý
proces pred nezávislým všeobecným súdom, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s
poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť
vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i
skutočnosť, že priamo v predtlači Zmluvy o úvere a rovnako priamo v predtlači Obchodných podmienok
pre úver je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo
dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen
medzi všeobecným súdom a súdom rozhodcovským, no aj právo slobodného výberu konkrétneho
rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa
rozhodol.

Pokiaľ oprávnený ďalej poukazoval na povinnosť vyplývajúcu z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú si predložením návrhu na uzavretie
rozhodcovskej doložky jeho právny predchodca len plnil, uvedené tvrdenie vyhodnotil odvolací súd za
účelové, zjavne odporujúce obsahu a významu daného ustanovenia. Zákonodarca v § 93b zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere určil bankám povinnosť
ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Zároveň stanovil, že klient nie je povinný prijať takýto predložený
návrh a v prípade, že návrh neprijme, prípadné spory sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Použitím logického výkladu tohto ustanovenia potom možno dôjsť k záveru, že banka má povinnosť
ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky a klient má právo uvedený návrh prijať
alebo aj neprijať, pričom prípadné odmietnutie (neprijatie) návrhu na riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní nemá žiadny vplyv na vznik resp. existenciu záväzkovo-právneho vzťahu založenom zmluvou
o úvere. V prejednávanom prípade však rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 6 Zmluvy o úvere
a tiež bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver nemá povahu návrhu na uzavretie rozhodcovskej
doložky, ktorú by mohol klient buď prijať alebo odmietnuť, pričom jeho rozhodnutie by nemalo vplyv
na uzavretie alebo neuzavretie Zmluvy o úvere. Uvedené dojednanie je totiž súčasťou predtlačenej
časti Zmluvy o úvere, prípadne Obchodných podmienok pre úver. Klient svojim podpisom na Zmluve
o úvere vyjadruje súhlas tak so Zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s
rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutej. Preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie Zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov
dojednanie obsiahnuté v článku 6 Zmluvy o úvere, ako aj v bode 11.2 Obchodných podmienok pre
úver nemožno považovať za návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak ako to má na mysli § 93b
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, a teda
nemožno súhlasiť s názorom oprávneného, že jeho právny predchodca si zakotvením rozhodcovskej
doložky plnil len povinnosť vyplývajúcu z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v



čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Naopak možno konštatovať, že právny predchodca oprávneného si
povinnosť  vyplývajúcu z citovaného ustanovenia nesplnil.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Preto postupoval
okresný súd správne pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/93/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "dc501d40-12ff-48d2-ba4a-207d4ea96267:42a31322-3650-4575-9c5e-1530a7e3147d", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/93/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 4Er/93/2013 z 21. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2019-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dc501d40-12ff-48d2-ba4a-207d4ea96267:42a31322-3650-4575-9c5e-1530a7e3147d"}], "citovane_v": []}