Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1162/2014 z 8. 6. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. júna 2015, sp. zn. 14Co/1162/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6912213836.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/1162/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6912213836.1 | 2015-06-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3445eaff-80bf-48eb-b2d3-50d63c641ab2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6912213836.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213836
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213836.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa
18. 07. 2014 č. k. 6C/2/2014 - 64, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody a súčasne
náhrady nemajetkovej ujmy, zamietol. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by v
exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok
pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedeným v § 9  ods. 1,
2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že
okresný súd vo veci nesprávne postupoval, keď vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodoval
o vylúčení sudcov Okresného súdu Revúca aj ohľadom danej veci. Podľa jeho názoru rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Revúca z
prejednávania a rozhodovania veci nie je správny. Vo veci mali byť vylúčení všetci sudcovia Okresného
súdu Revúca, pretože ak v exekučnej veci konal sudca Okresného súdu Revúca, potom ostatní sudcovia
tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní v danej veci o nároku žalobcu. Súd mal urobiť preto
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mal právoplatne rozhodnúť len o návrhu na prerušenie
konania. Pokiaľ nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia o prerušení konania nesprávne vo veci postupoval,
pretože nemohol vydať vo veci konečné meritórne rozhodnutie. Okrem toho žalobca trval na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak okresný súd konal bez toho, že by takýto návrh zo
strany žalobcu bral do úvahy. Okresný súd vykonal dôkaz exekučným spisom ex offo bez toho, že by sa
žalobca mohol k predloženému dôkazu vyjadriť a ovplyvniť tak rozhodnutie okresného súdu. Súd totiž
vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám a túto
okolnosť nemohol žalobca ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto nemal rozhodnúť vo veci bez
nariadenia pojednávania. Okrem toho, ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné



vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O. s. p. Okresný súd tiež ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, pretože žalobca mienil
pred súdom predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo a žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť
rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Rozhodnutie
okresného súdu teda nie je správne a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.
2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p., teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.
p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že v exekučnom konaní si okresný súd zabezpečoval podklady pre
posúdenie, či rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 16. 11. 2009 č. k. SR 18408/09
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V konečnom dôsledku rozhodnutím zo dňa 25. 11. 2010
č. k. 5Er/34/2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
z dôvodu, že úverová zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie rozsudku obsahovala neprijateľnú
podmienku v dojednaní rozhodcovskej doložky. Žalobca podal proti rozhodnutiu okresného súdu aj
odvolanie, ktoré však vzal späť a odvolacie konanie bolo zastavené. Pri postupe v danej exekučnej
veci, ako správne konštatoval aj okresný súd, nebol exekučný súd viazaný lehotou 15 dní, pričom
vzhľadom na nápad vecí vykonaný práve žalobcom, rozhodol okresný súd v primeranej lehote. Konanie
zo strany žalobcu by bolo možné považovať aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na
§ 3 Občianskeho zákonníka.



Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní
tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca podal okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Dôvodom návrhu
na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo to, že vo veci nekoná nestranný sudca ako aj súd.
Uvedenou okolnosťou sa však okresný súd zaoberal a uvedený dôvod nepovažoval za dôvod na
zrušenie termínu pojednávania. Súd bol toho názoru, že v otázke námietky zaujatosti sudcov Okresného
súdu Revúca už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý aj v iných veciach svojím rozhodnutím
vylúčil z prejednania a rozhodnutia v danej veci len sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, od ktorej žalobca
odvodzuje nesprávny úradný postup. Takýto záver súdu prvého stupňa považuje za správny aj krajský
súd. Okrem toho správne okresný súd skonštatoval, že konajúci sudca v tejto veci nekonal v exekučnej
veci, od ktorej odvodzuje žalobca nesprávny úradný postup, lebo v exekučnej veci konal iný sudca
Okresného súdu Revúca. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia riadne zdôvodnil, prečo konajúci sudca
mohol vo veci konať a jeho závery považuje za správne aj krajský súd.

Pokiaľ žalobca namietal, že žiadal, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca žalobcu, tak
k tejto otázke krajský súd uvádza, že v podaní žalobcu aj samotnom odvolaní proti rozsudku okresného
súdu je uvedené, že žalobca sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Revúca, tak nie je dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal aj v neprítomnosti žalobcu, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pretože žalobca mal možnosť sa pojednávania okresného
súdu zúčastniť, lebo okresný súd žalobcvi oznámil, že jeho žiadosť o zrušenie pojednávania neakceptuje
a konanie vo veci bude v nariadenom termíne pojednávania. Napriek uvedenému oznámeniu žalobca
svoje právo zúčastniť sa pojednávania nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v  zmysle  ustanovenia  § 120 ods. 4 O.
s. p. predtým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.
bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol žalobca a to exekučný spis, z
ktorého odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz, ktorý navrhol žalobca a ak na základe takto vykonaného dôkazu
dospel k záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak
vychádzal len z podkladu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu
vyplýva.

Žalobca v podanom odvolaní tiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu  v  zmysle  ustanovenia  § 114 ods. 3 O. s. p.. Tento argument
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné
stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku.

V danom štádiu konania sú nepodstatné úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti
zákonného sudcu a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Revúca
aj v iných veciach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú otázku vyriešil. V
rámci rozhodovania o námietke zaujatosti totiž dospel krajský súd k záveru, že pri posudzovaní
opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer toho sudcu, ktorý
konal v exekučnej veci, v ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka.



Konajúci sudca v exekučnej veci nekonal, pričom sudcom Okresného súdu Revúca sa stal až po
rozhodnutí v exekučnom konaní a uplatnení nároku žalobcom.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila, ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.