{"guid": "3a8b6c05-05a8-4463-a4b2-a944981f6231:a7ca7362-3391-4909-b058-755210f30f43", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014201103.1", "spisova_znacka": "20S/114/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/114/2014 z 9. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. februára 2015, sp. zn. 20S/114/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014201103.1", "identifikacne_cislo": "5014201103", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2015-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7ca7362-3391-4909-b058-755210f30f43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201103.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201103.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201103.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/114/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201103
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201103.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra
Ružomberok, so sídlom Dončova 8, Ružomberok, proti odporcovi: Úrad práce, soc. vecí a rodiny
Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 9, Ružomberok, za účasti účastníčky konania: E. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XX, okres S., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. RK1/
OPHN/SOC/2013/19992/2013/150764-KG zo dňa 15.11.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu  č. RK1/OPHN/SOC/2013/19992/2013/150764-KG zo dňa 15.11.2013  z r u š u j
e   podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec   v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania     n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na Krajský súd v Žiline dňa 26.09.2014 sa navrhovateľ domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok (ďalej len „odporca“) č. RK1/
OPHN/SOC/2013/19992/2013/150764-KG zo dňa 15.11.2013 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie,
napadnuté rozhodnutie“), ktorým odporca ako prvostupňový správny orgán podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 201/2008
Z.z.) rozhodol, že poberateľka náhradného výživného E. U. je povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné
pre oprávnenú osobu U. C. za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013 v sume 67,- Eur mesačne, spolu
vo výške 603,- Eur v lehote do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet
uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. V odôvodnení poukázal na § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z.
a konštatoval, že rozhodnutím úradu práce, soc. vecí a rodiny č. 2013/18367-MR zo dňa 05.02.2013
bolo priznané poskytovanie náhradného výživného E. U. v sume 67,- Eur od 01.10.2013, naposledy
vyplácané vo výške 67,- Eur. Nakoľko v mesiacoch apríl, máj, jún 2013 bolo zaslané výživné v plnej
výške, je E. U. povinná v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. vrátiť náhradné výživné v sume 3
x 67,- Eur = 201,00 Eur a po odpočítaní bežného výživného z uhradenej sumy bolo v mesiaci apríl 2013
uhradené zameškané výživné vo výške 500,- Eur - 67,- Eur = 433,- Eur a túto sumu je povinná vrátiť v
zmysle vyplateného náhradného výživného, ktorá jej bola započítaná za vyplatené náhradné výživné za
mesiace október 2012 - marec 2013 v sume 63,- Eur mesačne, spolu 402,- Eur. Celková suma, ktorú je
povinná E. U. vrátiť predstavuje sumu 201,- Eur + 402,- Eur = 603,- Eur.

Navrhovateľ v dôvodoch podaného návrhu konštatoval, že podal protest prokurátora pod č. Pd
38/14/5508 zo dňa 15.05.2014 proti postupu a rozhodnutiu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok
č. RK1/OPHN/SOC/2013/19992/2013/150764-KG zo dňa 15.11.2013 o povinnosti vrátiť vyplatené
náhradné výživné za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013 v sume 603,- Eur poberateľkou E. U.,



ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.12.2013. V podanom proteste uviedol, že uvedeným rozhodnutím
bol porušený zákon najmä v ustanoveniach § 5 písm. a) bod 6, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona
č. 201/2008 Z.z. § 3 ods. 5, § 32 a nasl., § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších zmien a doplnkov. Konštatoval, že podstata protestu spočívala v tom, že náhradné výživné
bolo poberateľke E. U. poskytnuté právom a v ust. § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. je upravená
povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné len neprávom. Tvrdil, že odporca nepreukázal Monike
U. (ďalej len „poberateľke výživného“) žiadne porušenie povinnosti za obdobie vyplatenia náhradného
výživného od 01.10.2012, minimálne do marca 2013, kedy náhradné výživné bolo vyplatené právom
a nedostatočne vyvodil právne závery z oneskoreného oznámenia prevzatia sumy 500,- Eur, 67 Eur
a 67,- Eur od apríla 2013 do júna 2013, keď svojvoľne bez akéhokoľvek dokazovania zo sumy 500,-
Eur uhradenej v apríli 2013 ako dlžné výživné k rukám poberateľky považoval odporca 67,- Eur ako
bežné výživné uhradené vopred k rukám matky do 20.dňa v mesiaci, do 20.04.2013 za mesiac máj
2013 a sumy uhradené v máji 2013 a v júni 2013. Tvrdil, že sumy uhradené v máji 2013 a júni 2013
po 67,- Eur boli uhradené na účet s názvom C. U., avšak odporca nezistil, že poberateľka náhradného
výživného E. U. bola oprávnená nakladať neobmedzene s týmito finančnými prostriedkami, pretože len
tak je možné považovať vyživovaciu povinnosť za splnenú. Odporca pochybil, keď bez splnomocnenia
v zákone rozhodol o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné právom, pretože zákonodarca upravil
pôsobnosť úradov práce v § 5 písm. a) bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z. len v oblasti rozhodovania
o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10, čím podľa názoru
navrhovateľa odporca prekročil právomoc a rozhodol o povinnosti vrátiť právom vyplatené náhradné
výživné, hoci zákon č. 201/2008 Z.z. v žiadnom z ustanovení neukladá poberateľom vrátiť právom
vyplatené výživné a ani neupravuje pôsobnosť úradov práce ukladať povinnosť vrátiť právom vyplatené
náhradné výživné. Ďalej tvrdil, že odporca bol povinný riadne a úplne zistiť skutočný stav veci a
za tým účelom si obstarať všetky potrebné podklady, pričom nevykonal žiadne dokazovanie a vydal
rozhodnutie o povinnosti vrátiť náhradné výživné na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu
veci. Poukázal, že protestu prokurátora odporca nevyhovel a predložil ho so spisovým materiálom
nadriadenému orgánu Ústrediu práce, soc. vecí a rodiny, ktorý rozhodnutím UPS/US1/SSVOPHN/
BEZ/2014/20918-0002 zo dňa 10.07.2014 protestu prokurátora nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
odporcu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.07.2014.

Navrhovateľ nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia ústredia, ktoré protestu prokurátora nevyhovelo.
Tvrdil, že z uvedeného rozhodnutia sa nedá zistiť, ktorý z dôvodov vrátenia náhradného výživného
má ústredie na mysli tak, ako je uvedené v § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z., keď konštatuje,
že „prvostupňovému orgánu boli doručené doklady o náhradnom výživnom, oprávnenej osobe boli
zaslané sumy výživného 03.04.2013 vo výške 500,- Eur, 24.05.2013 v sume 67,- Eur a 21.06.2013 v
sume 67,- Eur.“ Dôvod uhradenia dlžného výživného a začatie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti
zákon povinnosť vrátiť už vyplatené náhradné výživné podľa názoru navrhovateľa pozná. V rozhodnutí
o proteste prokurátora ústredie neuviedlo žiadny dôvod, ktorý by zakladal povinnosť vrátiť náhradné
výživné poberateľkou E. U., ktorý by bol súladný s § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. Poukázal
na to, že napadnuté rozhodnutie odporcu neuvádza, že náhradné výživné bolo vyplatené neprávom,
pretože bolo vyplatené právom tak, ako zhodne tvrdí aj ústredie práce. Navrhovateľ konštatoval, že
obidva správne orgány, tak odporca ako aj ústredie, zistili, že náhradné výživné nebolo vyplatené
neprávom, avšak nesprávne aplikovali § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z., pretože  uložili povinnosť
poberateľke vrátiť právom vyplatené náhradné výživné, čo je neprípustné a prekročili kompetencie,
ktoré odporcovi ako aj ústrediu zákon č. 201/2008 Z.z. v § 5 písm. a) bod 6 zakotvuje. Tvrdil, že
odporca sa nezaoberal tým, že poberateľka náhradného výživného až 31.05.2013 oznámila, že jej bolo
uhradené dlžné výživné dňa 03.04.2013, a až dňa 15.07.2013 oznámila, že dňa 21.06.2013 na účet
C. U. bola zúčtovaná suma 67,- Eur a dňa 24.05.2013 bola zúčtovaná suma 67,- Eur. Poukazoval, že
odporca nezisťoval, čo predstavujú tieto sumy po 67,- Eur, o aké výživné sa jedná, za aké obdobie
je toto výživné uhradené a bez akéhokoľvek dokazovania tieto sumy odporca považoval za uhradenie
bežného výživného vopred k rukám matky vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred, čo zo spisového
materiálu podľa navrhovateľa vôbec nevyplýa, keď nezisťoval správny orgán, či poberateľka E. U. je
oprávnená nakladať neobmedzene s finančnými prostriedkami na účte C. U.. Poukazoval na to, že
rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok o zániku nároku na náhradné výživné č.
RK1/OPHN/SOC/2013/19992/2013/103213-KG z 30.07.2013 pre oprávnenú osobu C. U. bolo zrušené
rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OPHN/SOC/2014/16863 2014/71194
z 09.06.2014, v ktorom bolo nesprávne rozhodnuté, že za máj, jún, júl 2013 bolo uhradené výživné včas,



čo však nebolo pravdivé tvrdenie. Navrhovateľ konštatoval, že keďže rozhodnutie o zániku nároku na
náhradné výživné v súčasnej dobe, teda v čase podania návrhu neexistuje, E. U. na vyššie označené
mesiace neprevzala výživné včas od povinnej osoby, nie je známe, či je uhradné výživné aj za mesiac
apríl 2013 a E. U. je dokonca zaviazaná uhradiť náhradné výživné vyplatené v júni 2013 a máj 2013, hoci
odporca má za to, že dňa 21.06.2013 bolo uhradené výživné za júl 2013, čo spôsobuje, že rozhodnutie o
povinnosti vrátiť náhradné výživné je nezákonné a poškodzuje oprávnenú osobu - dieťa. Navrhovateľ v
podanej žalobe sumarizoval, že odporca nemá kompetenciu rozhodovať podľa zákona č. 201/2008 Z.z.
o povinnosti vrátiť náhradné výživné a uložiť povinnosť poberateľke náhradného výživného nad rámec
zákona, pretože § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. nepozná povinnosť vrátiť náhradné výživné, ktoré
bolo vyplatené právom. Tvrdil, že odporca nezistil skutočný stav veci, nevykonal žiadne dokazovanie,
keď neskúmal, za aké obdobie bolo zaplatené výživné vo výške 500,- Eur, keď sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že dňa 24.05.2013 a 21.06.2013 boli na účet C. U. pripísané sumy 67,- Eur, keď nebolo
preuázané a zisťované, akých období sa týkajú. Odporca pochybil, keď nevyvodil právne závery z
konania E. U., pretože  až 31.05.2013 sa dozvedel, že povinný I. U. uhradil 03.04.2013 sumu 500,-
Eur ako dlžné výživné, ale nedá sa zistiť, za aké obdobie a až dňa 15.07.2013 sa dozvedel, že dňa
24.05.2013 a dňa 21.06.2013 bolo dvakrát uhradených po 67,- Eur, z čoho podľa názoru navrhovateľa
vyplýva, že malo byť náhradné výživné vyplatené aj v mesiaci júl 2013 za jún 2013 a voči E. U. mali byť
vyvodené právne závery. Konštatoval, že tvrdenie ústredia, že došlo k duplicitnému plneniu, nemá žiadnu
oporu v spisovom materiáli, ani v zákone, pretože náhradné výživné sa poskytuje za predchádzajúce
mesiace a výživné je povinná osoba platiť vopred. Neprávom vyplatené náhradné výživné alebo vo
vyššej sume je z hľadiska zavinenia rovnocenné a vždy treba preukázať zavinenie u poberateľa a len
tak je možné od neho požadovať vrátenie náhradného výživného ako celku alebo v časti, v ktorej mu
nepatrilo. Namietal kompetenciu odporcu vymáhať od poberateľky náhradné výživné, ak bolo vyplatené
právom.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 05.11.2014. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie
je vylúčené zo súdneho prieskumu, preto je potrebné konanie zastaviť práve z dôvodu, že E. U. -
účastníčka konania, rozhodnutie nenapadla opravným prostriedkom, hoci proti tomuto rozhodnutiu bolo
prípustné odvolanie a nakoľko predmetom prieskumu je právoplatné prvostupňové správne rozhodnutie
vydané v konaní, ktoré je konaním dvojinštančným, nie je možné v súdnom prieskume takéto rozhodnutie
preskúmavať. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 6Sžo/34/2011 zo dňa 24.08.2011
ako aj rozhodnutie Ústavného súdu IV.ÚS 142/2012-7 zo dňa 15.03.2012.

Účastníčka konania E. U. sa k návrhu vyjadrila písomným podaním, ktoré doručila tunajšiemu súdu
18.11.2014. Uviedla, že si je vedomá, že sumu musí vrátiť. Tvrdila, že účet C. U. zakladala z dôvodu,
že chcela, aby mu tam chodilo dlžné výživné, nakoľko otec pravidelne tieto peniaze neposiela a syn
potreboval peniaze na školu a oblečenie.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu  a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný, pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a
d) O.s.p. rozhodnutie odporcu zrušil na základe nedostatočne zisteného stavu veci a to z nasledovných
dôvodov:

Podľa § 5 zákona č. 201/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (ďalej len \"úrad\")

a) rozhoduje

1. o nároku na náhradné výživné podľa § 2,

2. o trvaní nároku na náhradné výživné podľa § 6 a § 9 ods. 5,

3. o znížení alebo zvýšení výšky náhradného výživného podľa § 9 ods. 3 a 4,

4. o zastavení výplaty náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 a 2,



5. o zániku nároku na náhradné výživné podľa § 7,

6. o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10,

7. o uložení pokuty za správny delikt podľa § 13,

b) vypláca náhradné výživné,

c) prehodnocuje trvanie nároku na náhradné výživné,

d) prejednáva priestupky podľa § 14.

Podľa § 7 cit. zákona, nárok na náhradné výživné zanikne, ak

a) oprávnená osoba prestane spĺňať podmienky podľa § 2,

b) povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť; za plnenie vyživovacej
povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom
určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, alebo

c) fyzická osoba, ktorej úrad vypláca náhradné výživné (ďalej len \"poberateľ náhradného výživného\"),
nesplní povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. b).

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume
ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena
skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa
náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené
sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili.

Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, sumy podľa odseku 1 sa zúčtujú so sumami bežne vyplácaného
náhradného výživného, ak nárok na náhradné výživné trvá. Po zúčtovaní podľa prvej vety výška bežne
vyplácaného náhradného výživného nesmie byť nižšia ako minimálne výživné. 2) Sumy podľa odseku
1 sa môžu uhradiť aj jednorazovo so súhlasom poberateľa náhradného výživného, ktorému sa vyplatili.

Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona, nárok na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo
v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr
uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo.

2) § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, 8) ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa
nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní.

8) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý
rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo
nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný
predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do
30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o
ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu
ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).



Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.

Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 cit. zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/15/2011, 6Sžp/22/2013,
podľa ktorej predmetom prokurátorskej žaloby môžu byť aj právoplatné rozhodnutia správnych orgánov
I. stupňa, proti ktorým sú prípustné opravné prostriedky, aj pokiaľ účastníci správneho konania nevyužili
možnosť podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a takéto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom podaného návrhu, ktorý navrhovateľ podal v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p.  v spojení
s § 250b ods. 5 O.s.p. je návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu, ktorý podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 201/2008 Z.z. rozhodol, vo vzťahu k poberateľke náhradného výživného E. U., o vrátení vyplateného
náhradného výživného za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013.

V ust. § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. je upravená hypotéza právnej normy, ktorá upravuje
podmienky vrátenia a zúčtovania náhradného výživného. Bolo povinnosťou správneho orgánu uviesť v
zmysle § 10 ods. 1 cit. zákona, v súlade s ktorými časťami tohto ustanovenia správny orgán rozhodol
o vrátení vyplateného výživného. Podľa názoru krajského súdu, hypotéza právnej normy, ktorá je
vyjadrená v § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. upravuje podmienky, ktoré dávajú kompetenciu
odporcovi upravenú v § 5 písm. a) bod 6 rozhodnúť podľa § 10 zákona č. 201/2008 Z.z.

Podľa názoru krajského súdu, náležité odôvodnenie uloženia povinnosti vrátiť náhradné výživné,
súladné so zákonom, napadnuté rozhodnutie neobsahuje, z tohto dôvodu krajský súd konštatuje, že
napadnuté rozhodnutie odporcu je nezákonné, nakoľko nie je súladné s ust. § 46 a 47 ods. 3 Zákona
o správnom konaní v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z., keď správny orgán nedostatočne
zdôvodnil skutočnosti vyplývajúce z hypotézy právnej normy, ktorú zákonodarca vyjadril v § 10 ods. 1
zákona č. 201/2008 Z.z., jej  aplikácii na prejednávanú vec.

Podľa názoru krajského súdu, je povinnosť vrátiť nielen neprávom vyplatené alebo vo vyššej sume
patriace náhradné výživné, ale povinnosť vrátiť náhradné výživné je aj v prípade, ak sa dodatočne zistí,
že zanikol nárok na náhradné výživné  alebo, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho
vyplatenie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo. Podľa
názoru krajského súdu, § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. upravuje podmienky vrátenia náhradného



výživného nielen v prípade neprávom vyplatených súm alebo súm vyplatených vo vyššej výške, ale aj
na základe iných skutočností, ktoré sú obsahom hypotézy právnej normy vyjadrenej v § 10 ods. 1 v
druhej časti tohto odseku.

Bude povinnosťou správneho orgánu, v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. v prípade, že uloží
E. U. povinnosť vrátiť náhradné výživné, zdôvodniť, podľa ktorej časti tohto zákonného ustanovenia  o
uložení povinnosti vrátiť výživné, rozhodol.

Krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu  z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne
zisteného skutočného stavu veci, keď nebolo preukázané, ani z obsahu predloženého administratívneho
spisu, aké výživné v sume 500,- Eur povinná osoba v mesiaci apríl 2013 plnila, či sa jedná o zameškané
výživné alebo plnila výživné za mesiace dopredu, resp. poskytla uvedenú platbu iným titulom než
titulom výživného. K tejto skutočnosti neboli zo strany správneho orgánu vykonané žiadne dôkazy. V
napadnutom rozhodnutí ani nie je dostatočne skutkovo vymedzené, o aké platby sa jedná, i napriek
tomu, že súčasťou administratívneho spisu sú doklady o úhrade sumy 500,- Eur, ktorú uhradila povinná
osoba - I. U. poberateľke náhradného výživného - E. U., poštovou poukážkou, z ktorej krajský súd zistil,
že v správe pre adresáta je uvedené dlžné výživné bez ďalšej špecifikácie a v prehľade transakcií, kde
boli uhradené sumy 67,- Eur dňa 21.06.2013 a dňa 24.05.2013, je v správe pre prijímateľa uvedené
výživné I.j U. a uvedená platba je poskytnutá na účet C. U., teda dieťaťa, na jeho osobný účet študenta.

Odporca bol povinný nielen skutkovým vymedzením v dôvodoch rozhodnutia uviesť, aké platby poskytla
povinná osoba, na aké účty, ale v tomto smere vykonať aj potrebné dokazovanie, o aké platby sa malo
jednať,  či platby boli poskytnuté v súlade s obsahom povinnosti platiť výživné uvedené v rozsudku
Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „OS Ružomberok“) 4P/125/2010-48 z 12.08.2010, kde je
povinnosť platiť na maloletého C. U. výživné mesačne po 67,- Eur vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletého dieťaťa od 23.04.2010.

V konaní je nesporné, že maloletý C. U., nar. XX.XX.XXXX bol aj v čase poskytnutia platieb vo výške
500,- Eur a 2-krát po 67,- Eur maloletým. Odporca bol povinný sa vysporiadať so skutočnosťou, či v
súlade s určením vyživovacej povinnosti v rozsudku OS Ružomberok povinný - otec maloletého, aj plnil
a či skutočne uvedené platby, ktoré poskytol a označil v príkazoch na úhradu ako výživné C. U. a v
poštovej poukážke, ktorou poukázal 500,- Eur dlžné výživné bez ďalšieho skutočne poskytol , či skutočne
k plneniu vyživovacej povinnosti povinným došlo. V tomto smere bolo povinnosťou správnych orgánov
riadne zistiť skutkový stav veci, vykonať dokazovanie nielen oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov -  poštovej poukážky a výpisov z účtu, na ktorý boli platby poskytnuté, ale vysporiadať sa s
tým, kto bol adresátom a teda aj prijímateľom platieb a  vykonaním dôkazu - výsluchom otca dieťaťa
zistiť, aby sa vyjadril, či sa jedná o vyplatenie dlžného výživného a za aké obdobie, resp. či poštovou
poukážkou na sumu 500,- Eur platil súčasne s dlžným výživným aj bežné výživné a na aké obdobie,
napriek tomu, že správa pre adresáta oznamuje len špecifikáciu platby - „dlžné výživné.“

Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, keď nie je zrejmé, aké platby poskytol povinný, teda či plnil v súlade s určenou vyživovacou
povinnosťou určenou právoplatným rozhodnutím súdu, ani za aké obdobie plnil. Nakoľko odporca sa
otázkou poskytnutia výživného v sumách 500,- Eur a 2x krát 67,- Eur nedostatočne zaoberal a v tomto
smere nezistil riadne skutkový stav veci, boli splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia odporcu pri
aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.  z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Krajský súd konštatuje, že navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu nie je dostatočne
zdôvodnené, keď správny orgán nezdôvodnil v súlade s hypotézou právnej normy § 10 ods. 1 zákona č.
201/2008 Z.z., podľa ktorej konkrétnej časti tohto zákonného ustanovenia konal a rozhodol, keď krajský
súd je toho názoru, že povinnosť vrátiť výživné podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. sa neviaže
iba na povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej výške, ale aj ktorá
oprávňuje správny orgán rozhodovať o vrátení náhradného výživného aj  v prípade, že sa dodatočne
zistí, že zanikol nárok na náhradu výživného alebo že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na



jej vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo.  V
tomto smere je povinný správny orgán svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť, pred tým je však povinný
doplniť dokazovanie, riadne zistiť skutkový stav veci, aby bolo preukázané, aké platby otec maloletého
v sume 500,- Eur v mesiaci apríl a v sume 67,- Eur v mesiaci jún a 67,- Eur v júli 2013 poskytol a či
poskytnutie uvedených platieb je plnením platby bežného výživného, resp. zameškaného výživného a
za ktoré obdobie, v súlade s vyživovacou povinnosťou, ktorú mal uloženú v rozsudku Okresného súdu
Ružomberok.

Krajský súd dospel k záveru, že jeho rozhodnutei nie je dostatočne zdôvodnené, správny orgán rozhodol
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d ) O.s.p.
napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v konaní mal úspech. I keď navrhovateľ v konaní mal právo na náhradu trov konania pri
aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., súd z dôvodu, že navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil
a nepreukázal, že mu trovy konania v súvislosti s podaním návrhu vznikli, navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}], "citovane_v": []}