Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/21/2016 z 2. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 2. novembra 2016, sp. zn. 17CoP/21/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8315210641.2 Krajský súd Prešov | 17CoP/21/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8315210641.2 | 2016-11-02 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12a78797-7129-428b-a567-70ae9cf17d27 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8315210641.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210641
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315210641.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky C. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. XXX, toho času N. XXX, zastúpená JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou,
Lipová 1, Humenné proti druhému manželovi E. W., nar. XX. 6. XXXX, bytom F. XXX, zast. E.. J.
Gdovinom, advokátom, AK Starinská 2272, 066 01 Humenné, za účasti maloletých detí G. W., nar. XX.
7. XXXX a Z. W., nar. XX. 4. XXXX, deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 19P 244/2015-48 zo dňa 3. 5. 2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. G. a mal. Z. mesačne po
100 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky C. W. a odporcu E. W.,
uzavreté dňa XX.X.XXXX v P., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Humenné vo
zväzku 31, ročník 2011,na strane 19, pod poradovým číslom 9, rozviedol. Na čas po rozvode maloleté
deti G. a Z. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupoval a spravovať ich
majetok.
Prvoinštančný súd stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. G. mesačne sumou 100 eur a
na výživu mal. Z. mesačne sumou 100 eur vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku.
Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. G. a Z. dvakrát
týždenne tak, že pokiaľ sa rodičia dohodnú na stretnutí počas týždňa, tak v čase medzi XX.XX hod. do
18.00 hod., ak počas víkendu, tak v čase medzi 10.00 hod. do 17.00 hod. pričom maloleté deti dvakrát
mesačne u odporcu prenocujú na základe dohody rodičov. Odporca oznámi navrhovateľke 2 dni vopred
deň a čas stretnutia s deťmi. Odporca si maloleté deti vyzdvihne v mieste bydliska maloletých detí a po
skončení styku ich vráti matke v mieste bydliska maloletých detí.
Okrem toho bolo odporcovi umožnené stretávať sa s maloletými deťmi dňa 24.12. v čase od 16.00 hod.
do 19.00 hod. a každý párny rok dňa 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov
každý párny rok piatok a sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v nedeľu a v
pondelok od 10.00 hod. do 18.00 hod. bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Prvoinštančný súd zistil, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje funkcie a preto podľa § 23
Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol.



Zároveň rozhodol o tom, že maloleté deti v súlade s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine a § 25 ods. 1, 2
Zákona o rodine budú na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené
vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti.
Bolo rozhodnuté, že otec je povinný prispievať na každé dieťa po 100 eur mesačne. Matka maloletých
detí je poberateľkou rodičovského príspevku, rodinných prídavkov na 2 deti a výživného na 2 deti vo
výške 120 eur mesačne. Býva u rodičov, ktorým prispieva sumou 100 eur každý druhý mesiac. Staršia
dcéra navštevuje predškolské zariadenie, pokiaľ nie je chorá. Mladšia dcéra je doma s matkou.
Príjem otca za rok 2015 je vo výške 842,68 eur. Náklady na bývanie u otca predstavujú 46 eur za
elektrinu, 30 eur za plyn, 27,49 eur za vodu, od októbra 2015 spláca úver v splátke 161 eur a ďalší úver
vo výške 137 eur. Uhrádza rozhlas a televíziu v sume 4,64 eur. Výdavky otca predstavujú 406,13 eur.
Prvoinštančný súd nezohľadnil výdavky na úver mesačne po 137 eur, pretože tento nebol na prospech
rodiny a odporca nijakým spôsobom nezabezpečil návratnosť týchto finančných prostriedkov.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami. Výdavky
otca bez sumy 137 eur predstavujú preto 269,13 eur. Po odpočítaní nevyhnutných výdavkov otcovi
ostáva suma 573,55 eur, z ktorého príjmu je možné uhradiť výživné mesačne po 100 eur na každé
dieťa. Aj po odpočítaní plnenia vyživovacej povinnosti otcovi ostane na uspokojovanie ostatných potrieb
373,55 eur na stravu, ošatenie, dopravu, hygienu.
Prvoinštančný súd upravil styk otca s mal. deťmi. Rozhodol, že podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie o rozvod manželstva.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, a to proti
výroku, ktorým bola mu stanovená vyživovacia povinnosť na mal. deti Z. a G. mesačne po 100 eur.
Namietal neúplne zistený skutkový stav, zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť prvoinštančného rozsudku,
kde záver prvoinštančného súdu, prečo určil na obe deti rovnaké výživné po 100 eur mesačne ostáva
neodôvodnený. Namietal, že jeho celkový príjem prvoinštančný súd v čistom ustálil na 842,68 eur,
hoci v skutočnosti to je 757,78 eur. Do príjmu nie je možné zarátať aj vyplatené nemocenské dávky,
ktoré v minulom období predstavovali 1.018,85 eur. Po rozvode prestane poberať na maloleté deti
daňový bonus vo výške 42,82 eur. Jeho príjem sa pohybuje okolo 770 eur mesačne. Má výdavky na
vedenie domácnosti, pretože v čase, keď manželka opustila spoločnú domácnosť, bol nútený prejsť
na kombinované kúrenie plynom a tuhým palivom, za čo platí za plyn 30 eur mesačne a raz ročne
kupuje drevo vo výške približne 700 eur, čo je 58,30 eur mesačne. Takže jeho náklady na bývanie
predstavujú 166 eur. Platí splátku hypotekárneho úveru vo výške 161,83 eur. Namietal, že súd nevzal do
úvahy splátku úveru 137 eur. V skutočnosti tento úver si vzal bratranec otca, ktorý nespláca úver a táto
okolnosť bude predmetom vyporiadania BSM, avšak otec je povinný tento úver splácať, aby sa nedostal
do exekúcie a do vyšších úhrad. Splátka úveru 137 eur je odôvodnená a nevyhnutný výdavok otca.
Ďalej uviedol, že mesačne uhrádza na dopravu do zamestnania 25 eur a uhrádza si práve pre účely
dosažiteľnosti v zamestnaní mobilný telefón s paušálom 35,24 eur. Preto nutné a nevyhnutné výdavky
zo strany otca predstavujú mesačne 525,07 eur. Čistý príjem otca predstavuje okolo 770 eur a po úhrade
výživného po 100 eur na každé dieťa mu prakticky neostanú žiadne finančné prostriedky. Navrhol, aby
na maloletú Dianu bolo stanovené výživné vo výške 70 eur mesačne a na mal. Lilianu vo výške 50 eur
mesačne.

3. K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá žiadala, aby
rozsudok prvoinštančného súdu bol v celom rozsahu potvrdený. Poukázala na to, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami a plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná a prvoradá povinnosť
každého rodiča. Každý rodič je povinný konať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo jeho
konaním ohrozené. Najskôr je rodič povinný uhradiť všetky potreby maloletých detí a až tak má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Súdom stanovená vyživovacia
povinnosť na maloleté deti je primeraná ich odôvodneným potrebám, zárobkovým schopnostiam a
možnostiam povinného rodiča. V súčasnosti je matka na rodičovskom príspevku, ktorý predstavuje
203,20 eur, poberá rodinné prídavky vo výške 47,04 eur. Je na predĺženej materskej dovolenke kvôli
zdravotnému stavu mal. Z., ktorej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť
a ktorú, vzhľadom na zníženú imunitu, nie je možné umiestniť v kolektívnom zariadení. Matka iný príjem
nemá. Žije v domácnosti svojich rodičov, kde im prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne. Platí
deťom poistky, mal. G. 28 eur a mal. Z. 22 eur. Mal. G. navštevuje materskú školu, kde poplatok za
predškolské zariadenie predstavuje 25 eur mesačne. Matka ďalej namietala, že aj ona má výdavky v
súvislosti s cestovným. Mal. Z. je často chorá, podrobuje sa kontrolám v odborných ambulanciách, s čím
sú spojené zvýšené výdavky. Pokiaľ otec namietal príjem z nemocenských dávok, aj nemocenské dávky



sú príjmom, ktorý nahrádza príjem zo závislej činnosti počas trvania práceneschopnosti a započítavajú
sa do mesačného príjmu odporcu.

4. Kolízna opatrovníčka maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí uviedla,
že mesačná splátka úveru otca vo výške 137 eur je neodôvodnený výdavok, pretože tento úver nebol
braný pre potreby rodiny a otec maloletých detí žiadnym spôsobom nezabezpečil návratnosť týchto
finančných prostriedkov. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodičov a súd pri jej určovaní prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti
osobne stará. Prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

5. Napadnutý prvoinštančný rozsudok bol vydaný v čase, keď základným procesným pravidlom pre
konanie bol Občiansky súdny poriadok, a to zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento
zákon bol v ust. § 473 Civilného sporového poriadku, zák. č. 160/2015 Z.z. v celom rozsahu zrušený.
Počnúc dňom 1.7.2016 bol na konanie o rozvod manželstva a na konania vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých prijatý zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok.
Podľa § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 395 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
V ust. § 396 Civilného mimosporového poriadku nie sú uvedené konania o rozvod manželstva a o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že Civilný mimosporový poriadok je okamžite použiteľný
na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších zrušených procesných predpisov.
Platí princíp okamžitej aplikability.
Naviac, z citovaného zákonného ustanovenia platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý
spočíva v tom, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania (súdu alebo účastníkov konania)
vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov
prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Následky
úkonov sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmito účinkami nepočíta.
Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s princípom okamžitej aplikability a princípov
justifikácie účinkov procesných úkonov, na daný vzťah je potrebné aplikovať nový procesný predpis,
a to Civilný mimosporový poriadok. Pre prípad konania o rozvod konania a úpravu rodičovských práv
a povinnosti k maloletým deťom neplatí ultraaktivita procesného predpisu, čo znamená, že v istých
špecifických prípadoch alebo zo špecifických, obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý
procesný režim na konania za tohto starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového
procesného režimu.
§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je správne.
V ust. §24 Zákona o rodine je stanovené pravidlo, podľa ktorého konanie o rozvod manželstva je spojené
s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, kde je dôležité
určiť, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok a zároveň sa určí, akým spôsobom a v akej výške je druhý rodič povinný na výživu maloletých
detí prispievať. V ust. § 24 Zákona o rodine je ustanovenie, ktoré dáva do popredia dohodu rodičov, kde
sa preferuje najmä to, že rodičia najlepšie majú informácie o svojich maloletých deťoch a o ich potrebách
a v závislosti od toho sa sami rodičia môžu dohodnúť o úprave svojich práv a povinností k maloletým
deťom.
V prejednávanej veci k dohode rodičov nedošlo, preto bolo namieste, aby pri určovaní výšky výživného
autoritatívne rozhodol prvoinštančný súd.
Maloleté deti právoplatne na čas po rozvode svojich rodičov boli zverené do osobnej starostlivosti matke.
Ako to vyplýva z obsahu spisu a nakoniec na to poukázal aj prvoinštančný súd, matka sa o maloleté deti
náležitým spôsobom stará a dokonca zabezpečuje celodennú starostlivosť o mladšiu dcéru Z., ktorá trpí



zdravotnými ťažkosťami, v dôsledku ktorých a vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal. Z.
si táto vyžaduje osobitnú starostlivosť. Preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné pokračuje
vo výplate rodičovského príspevku matke maloletého dieťaťa, najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa, keďže
si to vyžaduje zdravotný stav dieťaťa.
Pri rozhodovaní súdu o výživnom prvoinštančný súd správne vychádzal zo zásad uvedených v ust. §
62 - 64 Zákona o rodine a zo všeobecných zásad, ktoré vyplývajú z ust. § 75 - 77 Zákona o rodine,
keď zohľadnil pri stanovení výšky výživného zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov s tým,
že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Prihliadol pritom na osobnú
starostlivosť matky o obe maloleté deti, najmä zvýšenú starostlivosť o mal. Z., keď zobral na zreteľ aj
to, že otec maloletých detí si splácaním úveru vo všýke 137 eur mesačne zobral na seba neprimerané
majetkové riziko a takto poskytnutý úver, ktorý mal uhrádzať jeho bratranec a nakoniec ho uhrádza sám
otec maloletých detí, nie je možné zohľadniť pri určovaní výživného a odrátať ho od príjmu otca za dané
obdobie.
Prvoinštančný súd správne zisťoval všetky výdavky na maloleté deti a na domácnosť každého z rodičov,
na zabezpečenie stravy, ošatenia, zdravotného stavu, ako aj zohľadnil aj výdavky na výkon povolania.
Zo skúmania pasív dospel k záveru, že výdavky, ktoré zo svojho príjmu uhrádza otec maloletých detí,
sú sčasti oprávnené, avšak sčasti splácania úveru 137 eur za iného netvoria odpočítateľnú položku pri
zohľadňovaní týchto výdavkov. Príjem otca maloletých detí predstavuje za rok 2015 priemerne mesačne
842,68 eur tak, ako to správne ustálil prvoinštančný súd, do ktorého príjmu patria nielen finančné
prostriedky z titulu platu, ale aj finančné prostriedky z titulu dávok z nemocenského poistenia, ktoré
čiastočne nahrádzajú výpadok v príjme rodiča. Správne postupoval prvoinštančný súd, keď do príjmu
otca zarátal aj dávky nemocenského poistenia za obdobie, keď otec bol práceneschopný a aj vyplatený
plat.
Príjem matky maloletých detí predstavuje sumu 203,20 eur mesačne z titulu rodičovského príspevku
a ďalej prídavky na deti vo výške 47,04 eura. Okrem toho dostáva od otca výživné na maloleté deti.
Jej výdavky sú výdavkami nevyhnutnými pre existenciu maloletých detí a matky. Svojim rodičom raz
za 2 mesiace prispieva sumou 100 eur. Z ostatného uhrádza potreby maloletých detí, ich poistenie a
u mal. G. výdavky s návštevou predškolského zariadenia. Matka maloletých detí reálne momentálne
do 6 rokov veku mal. Z. nemá možnosť sa zamestnať, pretože ju v tomto obmedzuje zdravotný stav
maloletého dieťaťa, o ktoré sa musí sústavne a osobne starať. Nepriaznivý zdravotný stav maloletej Z.
bez akýchkoľvek ďalších pochybností je príčinou zvýšených výdavkov matky.
To, že matka maloletej Z. je sústavne s mal. Z. doma a nemôže sa zamestnať a dostáva len rodičovský
príspevok 203,20 eur, má podstatný vplyv aj na životnú úroveň mal. G., ktorá navštevuje predškolské
zariadenie. Preto, že maloleté deti majú právo podieľa sa na životnej úrovni svojich rodičov je
povinnosťou otca vykompenzovať tieto nedostatky vyšším výživným na každé dieťa po 100 eur, keď
vo vzťahu k mal. G. matka vlastnou prácou jej nemôže zabezpečiť lepší životný štandard a na druhej
strane je povinná starať sa o mal. Z., na ktorú sú zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom.
Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď potreby oboch detí sú rozdielne, možnosti a schopnosti matky
zabezpečiť obom deťom rovnaký životný štandard sú obmedzené, je povinnosťou otca maloletých detí
prispievať na maloletú G. sumou, ktorá zodpovedá jej potrebám, ktoré potreby matka vzhľadom na to, že
sa stará o mal. Z., nie je schopná uhrádzať finančne v potrebnej výške. Na druhej strane je otec povinný
kompenzovať aj potreby maloletej Z. v súvislosti so zdravotným stavom a jej potrebami, keďže matka
sa o mal. Z. osobne stará a týmto spôsobom zabezpečuje jej potreby.
S poukazom na uvedené správne postupoval prvoinštančný súd, keď stanovil výšku výživného
v rovnakej výške. Stanovená výška výživného neohrozí uspokojovanie nevyhnutných potrieb otca
maloletých detí, ktorý bude musieť zvážiť svoje priority pri uhrádzaní všetkých výdavkov, pretože plnenie
vyživovacej povinnosti je prednostné pred úhradami iných potrieb a iných záväzkov.
Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou otca maloletých detí, ktorá spočívala v nezrozumiteľnosti
a nepreskúmateľnosti rozsudku prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd náležite rozhodnutie o
výživnom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil.
V čase vydania a vyhlásenia prvoinštančného rozhodnutia rozsudok súdu prvého stupňa mal všetky
náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., bol preskúmateľný a dostatočným spôsobom
prvoinštančný súd vysvetlil, ako pri určovaní výšky výživného aplikoval príslušné hmotnoprávne a
procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní. Tento rozsudok nie je v rozpore s
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nie
je možné na takýto rozsudok už aj s poukazom na obsah tohto odvolacieho rozhodnutia prihliadať ako
na nepreskúmateľný.



Preto odvolací súd považoval odvolacie dôvody otca maloletých detí za nedôvodné a rozsudok
prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného
súdu na tieto závery poukazuje a z obsahu tohto rozhodnutia vyplývajú aj ďalšie skutočnosti reagujúce
na odvolacie námietky otca maloletých detí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.