{"guid": "3a7f56ea-095a-4394-89dc-9d60ea71ce81:276df44c-4697-4586-922d-250716ce0011", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6312208645.1", "spisova_znacka": "14Co/652/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/652/2014 z 6. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. októbra 2014, sp. zn. 14Co/652/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6312208645.1", "identifikacne_cislo": "6312208645", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2014-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/276df44c-4697-4586-922d-250716ce0011", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6312208645.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6312208645.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6312208645.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/652/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208645
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312208645.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/291/2012
- 65 zo dňa 14. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a nestranný súd zamietol. Žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd pred rozhodnutím
vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe návrhu žalobcu zo
dňa 06. 03. 2014 a to do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd. Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že
o návrhu žalobcu na vylúčenie sudcov Okresného súdu Brezno z rozhodovania v predmetnej veci
právoplatne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13NcC/123/2012 - 11, preto
neexistuje otázka, ktorú v tomto konaní Okresný súd Brezno nie je oprávnený riešiť. Podľa názoru
okresného súdu navrhovateľ nepreukázal, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie okresného súdu v danej veci. Z
doloženej sťažnosti súd zistil, že táto mala byť podaná proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 13NcC/149/2012, ale v tomto predmetnom konaní bolo o námietky zaujatosti rozhodnuté
uznesením č. k. 13NcC/123/2012 - 11. Okresný súd ustálil, že neexistovali v danej veci dôvody na
prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Okresný súd posúdil návrh žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
v danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené ustanovením
§ 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z. z.. Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu
Brezno sp. zn. 3Er/936/2011 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 28. 07.
2011. Súd žiadal povinnú, aby v lehote 7 dní oznámila, na aký účel použila poskytnutý úver. Túto výzvu
odporkyňa neprevzala v odbernej lehote a preto súd zaslal predmetnú výzvu opätovne. Poverenie vo



veci  bolo  vydané  dňa  29. 11. 2011. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, ktoré ustanovenie bolo novelizované s účinnosťou od 01. 06. 2010 a to v časti, ktorá určovala
lehotu na vydanie poverenia tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d), ktoré ustanovenie sa vzťahovalo aj na rozhodnutie rozhodcovských súdov. Od 01. 07. 2011 v
Exekučnom poriadku bola jednoznačná úprava o  tom,  že  lehota  15 dní na vydanie poverenia neplatí v
prípade rozhodcovských rozsudkov. Na základe toho okresný súd dospel k záveru, že nebol preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu, keď plynule a bez prieťahov skúmal podmienky pre vydanie
poverenia exekútora vzhľadom na to, že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu a
čase, keď bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia platná právna úprava
v Exekučnom poriadku stanovovala, že lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí pri rozhodcovských
rozsudkoch. Súd konal plynule, keď zisťoval od povinnej potrebné informácie, keďže exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok. Postup exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia
bol v súlade so zákonom.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu však žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom
strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby,
ale zároveň musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami
a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté,
nakoľko pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu,
toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom
k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že
konaním súdu mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom napriek tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie
podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
vec bola pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti,  nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie,
okresný súd preto nemal vec meritórne prejednať. Má za to, že v exekučnom konaní boli porušené
jeho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote, vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil
nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za
nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje
za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej,
toto tvrdenie žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vyjadrenie
žalovaného k návrhu žalobcu (č. l. 50) bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené a toto vyjadrenie
právny zástupca žalobcu prevzal dňa 20. 02. 2014. Keďže vyjadrenie žalovaného bolo právnemu
zástupcovi žalobcovi riadne doručené a na pojednávanie dňa 14. 03. 2014 bol právny zástupca žalobcu
riadne predvolaný a predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 20. 02. 2014, je zrejmé, že bola dodržaná
lehota v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal tak dostatok času na prípravu na pojednávanie a v
časovom predstihu mal vedomosť aj o vyjadrení žalovaného v predmetnej veci.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 14. 03. 2014, účastníci na toto
pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa 06.
03. 2014 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestranného súdu a sudcu.

Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne
pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci
bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za
postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne a teda nebola žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá
účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov.
Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred
ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo,
aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred



súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v
návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 29. 11. 2011 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov).

Odvolací súd v zhode so zistením okresného súdu z exekučného spisu 3Er/936/2011 zistil, že žiadosť
o udelenie  poverenia  na  vykonanie  exekúcie  bola  súdu  doručená  dňa  28. 07. 2011,   exekučným
titulom  bol  rozsudok  Stáleho  rozhodcovského  súdu  zo  dňa  24. 03. 2011. Exekučný súd vzhľadom
k tomu, že v zmluve o úvere bola ako dlžníčka uvedená odporkyňa označená aj obchodným menom,
prideleným IČOm, zisťoval u povinnej a to opakovane, účel použitia úveru, pričom po bezvýslednej výzve
a pripojení výpisu zo živnostenského registra na povinnú súd dňa 29. 07. 2011 vo veci vydal poverenie.
Po preskúmaní veci podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne aplikoval ustanovenie  § 9
a § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. a správne tiež ustálil, že podľa exekučného poriadku platného v čase
začatia exekučného konania na Okresnom súde Brezno lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila
v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok tak, ako to bolo v súdenej veci. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu v súdenej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť
štátu v zmysle ustanovenia  § 9 ods. 1  zákona  č. 514/2003 Z. z. a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd na doplnenie uvádza, že v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o
nepreukázaní nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora, ktorou požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako jedného z predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Za situácie, že okresný
súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že po doručení žiadosti súdneho exekútora exekučný súd
opakovane zisťoval účel použitia poskytnutého úveru a keďže povinná v súdom určenej lehote tento
účel neoznámila, následne pristúpil k vydaniu poverenia pre súdneho exekútora. Uvedený postup a
obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok prieťahy v súdnom
konaní. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje
pred okresným súdom (čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti), je ústavne
akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne
v súlade so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. vo veci sp. zn. II.ÚS/245/2013,
IV.ÚS/606/2012. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku, ktorý sa podľa neho nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou,
odvolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
nepreukázal teda nesprávny úradný postup exekučného súdu, nebolo potrebné sa v odôvodnení
rozsudku zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a majetkovej ujmy, čo je v súlade so zásadou
hospodárnosti konania. Táto skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku tak,
ako to v odvolaní tvrdil žalobca.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že
zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je
zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu,
ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým
a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný
postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003
Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to



nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo
veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla
byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol
teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne
nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou
medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok   o  náhrade  trov  prvostupňového  konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/291/2012", "guid": "bcc95657-247e-4149-be81-4ff425376a5e:02566e4e-eca7-445e-ab65-316f2da48a6e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "4b09aa72-c027-4c30-a49f-ed8d8588adb8:16739351-cc3e-4731-b371-9ea6950a7966", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/936/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Er/936/2011 z 27. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b09aa72-c027-4c30-a49f-ed8d8588adb8:16739351-cc3e-4731-b371-9ea6950a7966"}], "citovane_v": []}