Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/6/2014 z 26. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. februára 2014, sp. zn. 26CoP/6/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2313229341.1 Krajský súd Trnava | 26CoP/6/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2313229341.1 | 2014-02-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a9f934a-13f3-4bb1-8c89-72ff29e93a43 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2313229341.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313229341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313229341.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti G., G., nar. XX.X.XXXX, V., nar.
XX.X.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov, matky O. G., nar. X.XX.XXXX, bytom V. C. XXXX/
XX, Z., zast. advokátkou Mgr. Evou Bačikovou, Trnava, Andreja Žarnova 1, otca O. G., nar. X.X.XXXX,
bytom V. C. XXXX/XX, Z., zast. advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, Trnava, Hlavná 25, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo
dňa 29. novembra 2013, č. k 16P/268/2013-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie,
ktorým

I. maloleté deti ponecháva v starostlivosti matky,
II. otcovi ukladá povinnosť každému z maloletých platiť výživné 35 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil otcovi maloletých detí povinnosť dočasne
prispievať na ich výživu, sumou 50 eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k
rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil s použitím
ust. § 75 ods. 1, 2 a 9, § 76 ods. 1 písm. a), ods. 4 a 6 O. s. p., vecne potom tým, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov a zároveň si to vyžaduje záujem na výchove maloletých detí, prihliadnuc na zárobok
otca za obdobie od novembra 2012 do októbra 2013, ktorý priemerný zárobok dosahoval výšku 709 eur
mesačne, pričom matkin, podľa jej vyjadrenia cca 600 eur mesačne súd považuje výšku výživného za
primeranú, ide o dočasnú úpravu, kedy sa v konaní budú skúmať komplexne príjmy, výdavky a majetkové
pomery účastníkov, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto predbežného opatrenia, pretože
uvedenú sumu výživného považoval za primeranú.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol jeho
zmenu tak, že mu bude uložená povinnosť platiť na ich výživu, každému v rozsahu 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Uviedol, že jeho momentálny čistý mesačný
príjem predstavuje 501 eur. Podľa ustálenej praxe Krajského súdu v Trnave by mala výška vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom predstavovať cca 20-25 % čistého príjmu rodiča, čo predstavuje 100
až 125 eur. Súdom určená výška prevyšuje sumu, ktorá by štandardne mala byť určená ako jeho
vyživovacia povinnosť v rozhodnutí vo veci samej, pričom v rámci predbežnej úpravy by malo byť určené
výživné len v nevyhnutnej miere.



K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdiť. Uviedla, že odporca do konca augusta 2013 pracoval ako učiteľ na Základnej
škole P. O. C. v Z., pričom príjem z tejto závislej činnosti súdu úmyselne zamlčal. Dôvodom skončenia
pracovného pomeru odporcu ako učiteľa na ZŠ P. O. C. bola výpoveď zo strany zamestnávateľa pre
nespĺňanie kvalifikačných požiadaviek. Toho času pracuje na Základnej umeleckej škole M. T. v Z.
ako učiteľ iba v dopoludňajších hodinách a je v jeho možnostiach a schopnostiach pracovať tak, ako
doposiaľ či už ako učiteľ alebo popri úväzku na ZUŠ vykonávať aj inú zárobkovú činnosť v dopoludňajších
hodinách. Náklady na štvorizbový byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užíva odporca, preto
musí hradiť aj náklady spojené s jeho užívaním. Navrhla, aby jej a deťom umožnil užívať byt a ona tak
bude platiť za služby spojené s jeho užívaním a náklady na hypotéku, keď v súčasnosti platí nájom v
približne rovnakej výške. S uvedeným návrhom odporca nesúhlasil, na vchodových dverách vymenil
zámok, preto doň nemá prístup a ani ich maloleté deti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné zmeniť (§ 220 O. s. p.).

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Pre predpoklady a dôsledky vydanie predbežného oparenia platia ust. § 74 - § 77 O. s. p..

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) a b) O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere (a) a aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd (b).

Predbežné oparenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného oparenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému a má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Pri vyjdení z obsahu zhora citovaných ustanovení a tiež obsahu spisu v prejednávanej veci potom okrem
doterajšej riadnej starostlivosti o maloletých zo strany ich matky (okolnosť nenamietaná ani otcom)
za osvedčené treba považovať i nedostatok spolužitia rodičov dieťaťa a neplatenie otcom výživného.
Nedostatok spolužitia rodičov okrem návrhu matky vyplýval aj z vyjadrenia matky k odvolaniu otca, z
odvolania otca (nepopierajúceho odsťahovanie sa matky) a robil potrebnou úpravu rodičovských práv a
povinností aj pred vydaním rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom.

Súd prvého stupňa napriek správnemu zodpovedaniu si základnej otázky potreby úpravy pomerov v tejto
veci predbežným opatrením všetky súvisiace právne otázky zodpovedal neúplne a preto nesprávne.
Ak pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia
stabilného výchovného prostredia maloletých aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania
o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo, že tu nebolo nič spochybňujúce výchovnú spôsobilosť



matky a nebol dôvod sa od toho stanoviska odchýliť, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní v tejto
časti neprispôsobil povahu svojho rozhodnutia konkrétnym okolnostiam prípadu (predovšetkým teda
stavu v čase jeho rozhodovania, tu por. aj § 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O. s. p.).

Ak tu totiž pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie preukázateľne nedošlo k žiadnej dohode
rodičov, vydaniu rozhodnutia súdu či k inej skutočnosti zakladajúcej celkom konkrétny spôsob úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, povaha prípadného predbežného opatrenia v časti
povinnosti na výživné v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci závisela od celkom bezpečného
ustálenia osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do rozvodu manželstva) vo svojej
starostlivosti. Povaha rozhodnutia ( o takejto otázke ) starostlivosti o maloleté deti pritom závisela práve
od faktického stavu v čase rozhodovania súdu.

Ak totiž kritériá zmienené už vyššie nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti matky o deti,
priame vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v už vyššie citovanom ustanovení
§ 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením
malo zabezpečiť odňatie detí z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ich podľa zamýšľanej úpravy v
starostlivosti nemal mať a ich prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov, resp. i inej osoby.

O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo a predbežné opatrenie ukladajúce matke deti odovzdať ich
otcovi tak neprichádzalo do úvahy, na druhej strane však bolo potrebným vytvorenie právneho podkladu
pre ďalšie rozhodnutia požadované aj návrhom vo veci samej (pre rozhodnutia o výživnom, ale aj o styku
toho rodiča s dieťaťom, ktorý by ho podľa neskoršieho rozhodnutia nemal dostať do osobnej starostlivosti
- tu samozrejme s výhradou, že nedôjde k rozhodnutiu o striedavej starostlivosti). Práve z tohto dôvodu
nebola namieste úprava osobnej starostlivosti o dieťa vrátane všetkých atribútov s tým spojených
(teda vrátane úpravy zastupovania maloletej a správy jej majetku spôsobom vlastným rozhodovaniu vo
veci samej), ale opodstatnenou i v tejto veci bola len právna konzervácia aktuálneho faktického stavu
starostlivosti matky o deti vyjadriteľná tak, že sa deti predbežne ponechajú v jej starostlivosti.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, resp. výrok doplnil o ponechanie
maloletých detí v starostlivosti matky (vzhľadom na povahu konania nebol viazaný návrhom) podľa §
220 O. s. p..

Zmena sa pritom týkala aj rozhodnutia o výživnom, kde súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
neposúdil otázku možností a schopností výživou povinného rodiča. V prejednávanej veci pritom na
rozdiel od obvyklej nevyhnutnosti len tzv. minimálneho výživného (podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine) bolo
treba vziať do úvahy, že tu u otca v čase rozhodovania (o predbežnom opatrení) šlo o osobu s príjmom
zo zamestnania vo výške 501 eur mesačne. Bolo nutné pri určení výšky vychádzať z príjmu otca 501
eur mesačne a súčasne vyživovaciu povinnosť matky bolo treba prinajmenšom v podstatnej časti (ak
nie celkom) považovať za krytú výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti. Doložené príjmy otca
(vychádzajúce z momentálnych možností) odôvodňujú výživné vo výške 40 eur mesačne na každé dieťa
a výživné v takejto výške možno skutočne považovať len za výživné v nevyhnutnej
miere, keďže predstavuje cca 1,34 eur (t.j. niekdajších 30,47 Sk) denne (čo v žiadnom prípade neodráža
odôvodnené potreby maloletých detí) a bez ohľadu na to, v akej sume bude určené tzv. definitívne
výživné - rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd preto za primerané predbežné výživné okolnostiam
prípadu v tejto veci a to i s prihliadnutím k záverom svojej skoršej rozhodovacej praxe vo veciach
výživného, ktoré sa stanovuje v rozsahu cca 25 % z príjmu (na čo poukázal aj otec v odvolaní)
považoval sumu 40 eur mesačne na každé dieťa.

K námietke otca, že výživné malo byť určené v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa je treba uviesť, že ust. § 62 ods. 3 ZR, ktoré znie tak, že ,,každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime“, neznamená
jeho automatické prevzatie v prípade predbežných opatrení, kde by sa malo platiť výživné v nevyhnutnej
miere, pretože cit. ust. sa aplikuje len vtedy, ak ten z rodičov, ktorého majetkové pomery neumožňujú
platenie žiadneho výživného (napríklad z dôvodu, že je nezamestnaný alebo sociálne odkázaný a pod.)
musí platiť výživné aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške.



Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.