Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/26/2017 z 1. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. októbra 2017, sp. zn. 23To/26/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3107011846.2 Krajský súd Trenčín | 23To/26/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3107011846.2 | 2017-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 250 zákona č. 140/1961 Zb., § 40 zákona č. 140/1961 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a9fa265-1c4b-4c30-881d-bc827db615d6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3107011846.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107011846
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3107011846.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. októbra 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

V. J.,

nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom V., J. XXXX/X, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4T/106/2007 zo dňa 8. decembra 2016 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia
slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný V. J. pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého
stupňa odsudzuje podľa § 250 ods. 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 za použitia § 40 ods. 1, 5 Tr.zák.
účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa §§ 58 ods. 1 písm. a/, 59 ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 sa obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Výroky o vine a náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto rozsudkom nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný V. J. uznaný vinným z trestného činu podvodu v
spolupáchateľstve podľa §§ 9 ods. 2, 250 ods. 1, 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, pretože na základe
predchádzajúcej dohody s doposiaľ nezistenou osobou s cieľom získať finančný prospech, zmluvou o
prevode obchodného podielu z 27. februára 2002 previedol obchodný podiel v spoločnosti Red Dragon
Group, s.r.o., J. na M. J., bytom L., E. E. XXXX/XX, dňa 22. mája 2002 vydávajúc sa za konateľa
tejto spoločnosti, čo preukazoval pôvodným výpisom z obchodného registra, uzavrel s prokuristom
spoločnosti Interfruct Slovakia, s.r.o., Stará Prievozská 2, Bratislava Ľubošom Chomom, rámcovú kúpnu
zmluvu č. 67/2002 na odoberanie tovaru z prevádzky Cach & Carry v Trenčíne, na základe ktorej odobral
od 22. mája 2002 na faktúry č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, . XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX rôzny tovar, najmä alkohol,
cigarety, minerálne vody a pivá v celkovej hodnote 9 447 616,- Sk, pričom zo splatných faktúr uhradili
iba faktúry č. 200200627, 200200628 a 200200646 v sume 587 069,- Sk, zvyšné faktúry neuhradili,



následne dňa 10. júna 2002 vo Y. I. banky, a.s. pobočka Trenčín, obvinený V. J. dal príkaz na úhradu
splatnej faktúry č. XXXXXXXXX v sume 4.132.373,70 Sk z účtu Red Dragon Group, hoci na účte
nemal finančné prostriedky, pričom uviedol, že tieto mu na účet prídu v čase jeho neprítomnosti a
avízo o platbe predložil zamestnancom prevádzky Cach & Carry v Trenčíne ako doklad o úhrade, na
základe čoho v dňoch 10. a 11. júna 2002 na faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX opätovne odobral
ďalší tovar v hodnote 316.068,- Sk, ktorí taktiež neuhradili, všetok uvedený tovar previezol na rôznych
motorových vozidlách do prenajatých priestorov spoločnosti Agronova, a.s. vo Veľkých Bierovciach, kde
ho po rozdelení odpredali neznámym osobám, ktoré si ho následne odviezli na nezistených nákladných
motorových vozidlách na neznáme miesto, pričom peniaze použili pre svoju potrebu, čím spôsobili
spoločnosti Interfruct Slovakia s.r.o., Stará Prievozská 2, Bratislava škodu v celkovej výške 9.170.615,-
Sk (304.408,65 Eur).

Bol za to odsúdený podľa § 250 o ds. 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody na 5
rokov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005
do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená obchodná spoločnosť INEXA LLC, zastúpená A.. G. H., s
nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný V. J., ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne, ako aj sám (tri písomné podania). Obžalovaný namietal najmä
nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a nesprávnu právnu kvalifikáciu. Poukázal na to, že tvrdenie
súdu o spáchaní skutku v spolupáchateľstve je nesprávne, pretože spolupáchateľ nebol identifikovaný a
spolu s ním spoluobžalovaný. Jediná osoba, ktorá skutok spáchala, je osoba, ktorá sa vydávala za pani
M. J. a ktorá do omylu uviedla aj obžalovaného. Predmetná trestná činnosť bola 14 rokov vyšetrovania
podcenená, nevyšetrovaná k meritu veci z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnych osôb.
Nebola vyšetrená úloha pani G. zo spoločnosti Bankrot, s.r.o., Bratislava, pána R. a pani E.. J.. Žiadny
svedok alebo listina nevyvrátili obhajobné tvrdenia o tom, že síce po prevode svojej spoločnosti Red
Dragon Group, s.r.o. za túto aj konal na základe plnomocenstva, avšak výlučne na základe príkazov
osoby, ktorá sa vydávala na konateľku pani M. J.. Obžalovaný namietal, že sa po prepise svojej firmy
nevydával za „konateľa“, pretože napr. na Rámcovej zmluve zo dňa 22.5.2002 je označený ako „riaditeľ“.
K „avízu“ o platbe z Y., a.s. zo dňa 10.6.2002 obžalovaný uvádza, že tu nejde o dôkaz o jeho podvodnom
konaní, pretože tento doklad nie je potvrdením o platbe, pričom ani nie je preukázané, že ďalší tovar dňa
10.6.2002 poškodený vydal obžalovanému na základe predmetného avíza. Taktiež súdom uvádzaný
spôsob platby tiež nemôže svedčiť v neprospech obžalovaného. V počiatku bola spoločnosť Red Dragon
Group, s.r.o. pre poškodeného novým partnerom a neprevereným zákazníkom, a preto až následne
došlo k uzavretiu Rámcovej zmluvu č. 67/2002 zo dňa 22.5.2002, kde bol určený spôsob až následnej
úhrady faktúry do 14 dní. Pokiaľ ide o odber cigariet dňa 7.6.2002, tieto mu boli ponúknuté samotným
poškodeným, pretože pôvodný objednávateľ cigarety neodobral. Vzhľadom k tomu, že na generálnych
plných mociach sú podpisy M. J. ( závery písmoznalckého posudku) potom je zrejmé, že po podpise
týchto plných mocí za túto konala iná osoba, ktorá sa za ňu vydávala. Všetko riadila osoba vystupujúca
pod menom M. J., pričom pravá J. J. je Rómka. Obžalovaný uviedol, že na predmetných „obchodoch“
nemal žiadny zisk. V závere obžalovaný uviedol, že skutok uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa sa
vo vzťahu k jeho osobe nestal, resp. nie je trestným činom. Obžalovaný navrhol zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací
súd sám obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca podrobne poukázal najmä na vyššie uvedené
dôvody, prečo považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny. Navrhol tu zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol po
zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, aby odvolací súd sám rozhodol o oslobodení spod obžaloby. Pre
prípad, že odvolací súd dospeje k záveru o vine obžalovaného, obhajca navrhol prihliadnuť na dobu
od spáchania trestného činu a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s povolením podmienečného
odkladu. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietnuť.



Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné len vo vzťahu k výroku o treste.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a vo veci konajúcich súdov, tu je
potrebné uviesť, že s výnimkou prieťahov v konaní, nedošlo k takým procesným chybám, ktoré by
zásadným spôsobom porušili právo na obhajobu obžalovaného alebo náležité zistenie skutkového stavu
veci. Nemožno pritom prisvedčiť názoru obžalovaného v tom, že by neboli rešpektované pôvodné
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (1. stupeň) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (2. stupeň),
ktorými bola vec vrátená na došetrenie do prípravného konania (za účinnosti Trestného poriadku
účinného do 31.12.2005) dňom 3.11.2004.

Prieťahy v konaní je potrebné vidieť okrem celkovej dĺžky trestného stíhania (skutok začal obžalovaný
páchať dňa 27.2.2002, obvinenie mu bolo vznesené 9.10.2002 a trestné stíhanie bolo právoplatne
skončené 2.10.2017) - 15 rokov, aj v konaní pred súdom po podaní novej obžaloby dňa 15.10.2007.
Nepochybne to však súvisí aj so zmenou procesného predpisu, keď trestné veci, o ktorých rozhodoval
krajský súd ako súd prvého stupňa už prešli do vecnej pôsobnosti okresnému súdu v sídle krajského
súdu (od 1.1.2006).

Podstatná časť vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného smeruje proti výroku o vine, či už z pohľadu
skutkových zistení, tak aj použitej právnej kvalifikácie. Obžalovaný sa snažil spochybniť najmä skutkové
úvahy súdu prvého stupňa opierajúce sa o okolnosti uvedené v písomnom odôvodnení rozsudku. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že odvolacie dôvody sú prakticky totožné už s obhajobnými tvrdeniami
obžalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho odsudzujúceho rozhodnutia podrobne nielen vymenoval
dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal, ale aj objektívne tu uviedol obsah (výsledok) týchto
dôkazov. Vo veci okrem obžalovaného a poškodeného bola vypočutá na hlavnom pojednávaní celá rada
svedkov, ktorí vypovedali jednak k prevodu obchodného podielu spoločnosti Red Dragon Group, s.r.o.,
Trenčín, na M. J., L.. Ďalšia skupina svedkov vypovedala k okolnostiam týkajúcich sa „obchodovania“
tejto spoločnosti so spoločnosťami Interfruct Slovakia (Cach & Carry Trenčín), vrátane finančného
uhrádzania za prevzatý tovar. Vo vzťahu k týmto dvom rozhodujúcim skutkovým okolnostiam zároveň
súd vykonal celú radu listinných dôkazov - konkretizovaných v odôvodnení rozsudku.

Z vykonané dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo konanie obžalovaného V. J. v podobe
„predaja svojej spoločnosti“, pričom bezprostredne potom „pokračoval“ v činnosti tejto spoločnosti na
základe plnej moci odoberaním tovaru v hodnote niekoľko miliónov korún od poškodenej spoločnosti,
pričom nedošlo k zaplateniu tovaru v hodnote takmer 10 mil. slovenských korún (vyše 300.000 €). Už tu
je nelogičnosť v tvrdení obžalovaného, ktorý sám na jednej strane uvádza, že podnikanie nebolo ľahké,
preto svoju spoločnosť predal, a následne prakticky v mene tej istej spoločnosti vykonával miliónové
obchody. Z výpovedí svedkov, ale aj obžalovaného pritom vyplýva priama aktívna účasť samotného
obžalovaného na odoberaní tovaru, jeho krátkodobým uskladňovaním a následne distribúcie neznámym
subjektom. Pritom podľa obžalovaného, ktorý už „nechcel“ podnikať, takto konal na podnet „inej osoby“
a bezodplatne (obžalovaný napr. sám pomocou vysokozdvižného vozíka tovar nakladal a vykladal).

Senát odvolacieho súdu nad rámec skutkových úvah súdu prvého stupňa poukazuje aj na nevierohodnú
obrany obžalovaného v tom, že hotovostnú úhradu faktúr hradil finančnými prostriedkami, ktoré mu
odovzdala M. J. a bezhotovostné platby nevie, kto ich hradil. Predmetné „avízo“ o platbe vyše 4 miliónov
slovenských korún však obžalovaný urobil zo svojho účtu, ktorý založil ešte dňa 11.7.2001 (spoločenská
zmluva) a ku ktorému mal stále dispozičné právo, vrátane podpisového vzoru. Obžalovaný pritom
„získanie“ tohto nekrytého avíza v banke (Y.) odôvodňoval služobnou cestou, pričom ale bezprostredne
po jeho získaní s ním u poškodeného preukazoval „zdanie“ platby za iný odobratý tovar v dobe, keď už
poškodený začal mať poznatky o neplatení faktúr za tovar odobratý obžalovaným. Obžalovaný pritom
sám doznal, že „s pánom M. riešil nezaplatené faktúry“. Teda aj napriek nezaplatení faktúr chcel ďalej
tovar odoberať.

V tejto súvislosti taktiež obrana obžalovaného v tom, že na Rámcovej zmluve so spoločnosťou Interfruct
Slovakia je podpísaný ako riaditeľ a nie ako konateľ, nie je rozhodujúca. Podstatné je, že táto Rámcová



zmluva „slúžila“ pre obžalovaného určitú dobu k tomu, aby mohol odoberať od prevádzky Cach & Carry
Trenčín tovar bez uhradenia faktúr.

Okolnosť, že obžalovaný prevzal aj cigarety v hodnote cez 4 milióny slovenských korún, hoci tieto sám
neobjednával, neznamená, že ak za tieto nezaplatil, nemožno túto časť skutku zahrnúť pod trestný čin
podvodu.

Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s vytýkanou chybou v tom, že orgány činné v trestnom konaní
a súdu prvého stupňa nestotožnili spolupáchateľa obžalovaného. O tom, že obžalovaný predmetné
obchodovanie „bez platenia“ nevykonával sám, vyplýva z výpovede samotného obžalovaného. Súčasne
z dôkazov vyplýva, že plné moci na „pokračovanie“ v obchodovaní svojej bývalej spoločnosti mu
podpísala M. J., na ktorú prešlo „vlastníctvo“ predmetnej spoločnosti. Súčasne ale z výpovede
obžalovaného vyplýva, že táto osoba nie je totožná s osobou, ktorá ho „riadila“ pri vykonávaní obchodov
uvedených v skutkovej vete rozsudku. Samotné nestotožnenie tejto osoby však neznamená, že aj sám
obžalovaný nenaplnil svojím konaním zákonné znaky žalovaného trestného činu.

Vzhľadom na správne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, senát odvolacieho súdu vyslovuje skutkovú
a právnu úvahu v tom, že obžalovaný „podvodným“ spôsobom v miliónových rozmeroch obchodoval s
poškodeným v domnení, že sa „schová“ za okolnosť, že predal svoju spoločnosť na tzv. bieleho koňa.
Ide o typický skutkový scenár podvodných obchodov. Obžalovaný uviedol poškodeného do omylu v tom,
že odoberal tovar v rozsahu, o ktorom už vedel, že nebude zaplatený. Spôsobil tak na cudzom majetku
škodu veľkého rozsahu podľa § 250 ods. 1,5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005.

Odvolací súd preskúmal aj postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Za situácie, že uložený trest by nasledoval po spáchaní trestného činu a v primeranej lehote po
uskutočnenom trestnom stíhaní obvineného, potom trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby - 5 rokov, ktorý je zo zákona nepodmienečný, by mohol byť za primeraný.

Iná situácia však je, ak súd ukladá trest za trestný čin s odstupom 15 rokov od jeho spáchania.
Pri ukladaní trestu páchateľom akéhokoľvek trestného činu s takým veľkým časovým odstupom sa
prirodzeným spôsobom znižuje, ako záujem generálnej prevencie (Trestný zákon dokonca plynutiu
času pri splnení zákonných podmienok dáva význam v podobe beztrestnosti páchateľa - premlčanie
trestného stíhania). Taktiež záujem individuálnej prevencie z pohľadu potreby prevýchovy obžalovaného
je rovnako znižovaný. To platí najmä v tých prípadoch, ak páchateľ trestného činu v priebehu tak dlhej
doby od spáchania trestnej činnosti vedie riadny život. Tak tomu je aj v prípade obžalovaného V. J., ktorý
sa počas 15 rokov od spáchania trestnej činnosti dopustil len priestupkov na úseku cestnej dopravy.

Za takejto situácie by uloženie pomerne citeľného nepodmienečného trestu mohlo byť chápané len ako
„odplata“ za spáchanú trestnú činnosť.

Okrem vyššie uvedenej celkovej doby trestného stíhania - 15 rokov, odvolací súd poukazuje na dobu po
druhom podaní obžaloby, kedy súd prvého stupňa takmer 4 roky vo veci vôbec nekonal (od. 15.10.2007
do 12.7.2011). Ďalej v konaní pred súdom bolo vyše 10-krát odročené hlavné pojednávanie, z toho len
v troch prípadoch zo zdravotných dôvodov na strane obžalovaného.

Pri úvahách o treste, senát odvolacieho súdu nemohol prehliadnuť ani tú okolnosť, že po celú 15-
ročnú dobu trestného stíhania obžalovaného bol takto stíhaný za trestný čin s trestnou sadzbou odňatia
slobody od 5 rokov do 12 rokov, uloženie ktorého trestu odňatia slobody obžalovanému po celú toto
dobu hrozilo.

Z vyššie uvedených dôvodov najmä s prihliadnutím na dlhú dobu od spáchania trestnej činnosti na to,
že obžalovaný prakticky po celú túto dobu viedol riadny život, ako aj na nespochybniteľný výchovný účel
trestného stínania, vrátane konania pred súdom, dospel senát odvolacieho súdu k názoru, že je možné
v tomto prípade podľa § 40 ods. 1 Tr.zák. mimoriadne znížiť trest odňatia slobody.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/
Tr.por. výrok o uloženom trestu odňatia slobody. Postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol o



uložení mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody obžalovanému za použitia § 40 ods. 1 Tr.zák.,
ktorý podmienečne odložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.