Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/11/2017 z 28. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. novembra 2017, sp. zn. 17CoP/11/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6114203416.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/11/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6114203416.2 | 2017-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2717916-5963-4221-b50f-f768c4675fdc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114203416.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203416
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114203416.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľky manželky (matky maloletého) K.. Z. P., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. D., N. D. č.
X, zastúpenej JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského
č. 12D a manžela (otca maloletého) X.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D. D., Pod D. č. X,
v súčasnosti bytom v I. T., U. č. XX, zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom
vo Zvolene, Tehelná č. 189, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D. D., N. D. č. X, na čas po rozvode, zastúpenému Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, za účasti prokurátora
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 32P/56/2014-695 zo dňa 28.10.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky (druhý
výrok), vo výroku o určení výživného (tretí výrok), vo výroku o úprave styku (štvrtý a piaty výrok) a
v závislých výrokoch o trovách konania (šiesty výrok) a o trovách konania štátu (deviaty, desiaty a
jedenásty výrok) p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a manžela rozviedol (prvý
výrok); maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej priznal oprávnenie
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (druhý výrok); otcovi uložil povinnosť
platiť výživné v sume 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od
právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať
sa s maloletým (1) každý týždeň počas utorka od 15:00 hod., kedy je oprávnený maloletého prevziať zo
školského zariadenia do 18:00 hod., kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred vchodom do jej
obytného domu a štvrtka od 15:00 hod., kedy je oprávnený maloletého prevziať v školskom zariadení do
18:00 hod., kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred vchodom do jej obytného domu, (2) každý
nepárny týždeň od piatku 18:00 hod., kedy je oprávnený maloletého od matky prevziať pred vchodom
do jej obytného domu do nedele 18:00 hod., kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred vchodom
do jej obytného domu, (3) každý nepárny rok od 23.12. o 18:00 hod., kedy je oprávnený maloletého od
matky prevziať pred vchodom do jej obytného domu do 27.12. o 18:00 hod., kedy je povinný maloletého
matke odovzdať pred vchodom do jej obytného domu a každý párny rok od 27.12. o 18:00 hod., kedy je



oprávnený maloletého od matky prevziať pred vchodom do jej obytného domu do 06.01. o 18:00 hod.,
kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred vchodom do jej obytného domu, (4) každý párny rok
počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného štvrtka 18:00 hod., kedy je oprávnený maloletého od
matky prevziať pred vchodom do jej obytného domu do Veľkonočného pondelka 18:00 hod., kedy je
povinný maloletého matke odovzdať pred vchodom do jej obytného domu, (5) každý nepárny rok počas
jarných prázdnin od piatku pred ich začiatkom 18:00 hod., kedy je oprávnený maloletého od matky
prevziať pred vchodom do jej obytného domu do nasledujúceho piatku 18:00 hod., kedy je povinný
maloletého matke odovzdať pred vchodom do jej obytného domu a (6) každý rok počas letných prázdnin
od 01.07. o 18:00 hod., kedy je oprávnený maloletého od matky prevziať pred vchodom do jej obytného
domu do 16.07. o 18:00 hod., kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred vchodom do jej obytného
domu a od 01.08. o 18:00 hod., kedy je oprávnený maloletého od matky prevziať pred vchodom do
jej obytného domu do 16.08. o 18:00 hod., kedy je povinný maloletého matke odovzdať pred vchodom
do jej obytného domu (štvrtý výrok) s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť
a styk otcovi s maloletým umožniť (piaty výrok); žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania (šiesty výrok); znalcovi priznal znalečné v sume 35,60 € (siedmy výrok) a upravil účtovné
oddelenie súdu jeho vyplatenie znalcovi (ôsmy výrok); štátu priznal právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (deviaty výrok); navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume
374,57 €, ktoré jej povolil splácať v splátkach v sume 90,- € mesačne s určenou splatnosťou pod hrozbou
straty výhody splátok (desiaty výrok) a manželovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume
374,57 € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (jedenásty výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a právneho
posúdenia veci, podľa ktorého boli splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva; súd prvej
inštancie ďalej konštatoval, že „vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vykonal rozsiahle
dokazovanie, v rámci ktorého matka trvala na zverení maloletého do svojej osobnej starostlivosti a
otec na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti; z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že matka od narodenia zabezpečovala vo väčšej miere starostlivosť o maloletého a otec zase vo
väčšej miere zabezpečoval domácnosť a potreby maloletého po finančnej stránke; rodičia maloletého
v čase podania návrhu žili v spoločnej domácnosti, ale každý samostatne sa podieľal na starostlivosti
o maloletého počas pracovného týždňa a víkendov; maloletý sa s takouto starostlivosťou nestotožnil,
o čom svedčí správa z psychologického vyšetrenia maloletého datovaná dňom 08.10.2014, ktorá
poukázala na negatívny vplyv aktuálneho vzťahového konfliktu rodičov na dieťa s naznačenými
príznakmi neurotizácie v jeho osobnostnom vývine; vzťahy medzi rodičmi boli vážne narušené, ich
komunikácia bola nedostatočná, čo mal súd preukázané vyššie uvedenou správou z psychologického
vyšetrenia maloletého ako aj správou zo sociálneho zisťovania a závermi z poradenskopsychologického
procesu; rodičia maloletého vo svojich vyjadreniach navzájom spochybňovali schopnosť zabezpečovať
starostlivosť o maloletého, súd preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že
maloletý má vzťah k obom rodičom, ale výraznejšie citovo je naviazaný na matku, s otcom sa rád
stretáva a má s ním aktivity; následne otec opustil spoločnú domácnosť, začal bývať v rodinnom dome
v XX.XX.XXXXT. spolu so svojou priateľkou a jej maloletým dieťaťom; v starostlivosti o maloletého sa
s matkou začali vo svojich domácnostiach striedať v intervale dvoch dní počas pracovného týždňa a
každého druhého predĺženého víkendu v rozsahu troch dní; otec takúto starostlivosť na rozdiel od matky
hodnotil pozitívne; z dôvodu potreby zhodnotenia takejto starostlivosti rodičov o maloletého nariadil
súd doplnenie už vypracovaného znaleckého posudku ustanoveným znalcom, ktorý naďalej zotrval na
zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravení styku otca s maloletým v čo najširšom
rozsahu; starostlivosť rodičov o maloletého v rozsahu dvoch až troch dní zhodnotil ako nevyhovujúcu
a nevhodnú pre maloletého; z výsluchu znalca na pojednávaní vyplynulo, že pri doporučení zveriť
maloletého do starostlivosti matky vychádzal zo stotožnenia sa maloletého s prostredím u matky,
nástupom maloletého v septembri 2016 do školy, neadaptovaním sa maloletého s prostredím otca,
pretože ide pre neho o nové bývanie, s ďalšími dvomi osobami, s ktorými v rámci intervalu striedania má
maloletý len málo času na to, aby si s nimi vytvoril vzťah; aj podľa správy z psychologického vyšetrenia
datovanej dňom 12.07.2016 predloženej otcom vyplýva, že maloletý zo strany rodičov potrebuje jednotný
výchovný prístup z hľadiska režimu a psychohygieny, správa tiež poukazuje na prítomnosť príznakov
poruchy koncentrácie pozornosti v obraze symptómu ADD/ADHD u maloletého; z výsluchu rodičov a ich
podaní nevyplynula schopnosť byť vo výchove maloletého jednotní, viesť slušnú, vecnú komunikáciu;
sociálnym šetrením mal súd preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky
pre výchovu maloletého, s ktorým kolízny opatrovník dňa 08.08.2016 vykonal pohovor, pri ktorom sa
tento vyjadril, že pri mame mu je lepšie, ale k otcovi chodí a je mu u neho niekedy dobre, niekedy



nie; súd na základe takto zisteného skutkového stavu považoval za potrebné stabilizovať výchovné
prostredie maloletého v prostredí jedného rodiča a to u matky z dôvodu (1) že k nej maloletý viac
inklinuje, (2) domácnosť matky je maloletému dôvernejšie známa, je na ňu zvyknutý, má v nej svoje
sociálne, citové väzby, (3) matka súdu doterajším zabezpečovaním starostlivosti o maloletého vo väčšej
miere dáva záruku lepšej starostlivosti o maloletého, o čom svedčia aj potvrdenia sociálnej poisťovne o
vyplácaní ošetrovného v rámci prebiehajúceho konania, zamestnania v štátnej správe, kde má pevnú
pracovnú dobu a väčším rešpektovaním potrieb maloletého“; pokiaľ otec navrhoval zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti súd uviedol, že „z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine v
spojení s ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplývajú hmotnoprávne podmienky pre zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktorými sú (1) spôsobilosť rodičov vychovávať
maloleté dieťa, (2) záujem oboch rodičov zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, (3)
zaistenie lepších potrieb maloletého dieťaťa zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
(4) záujem dieťaťa s prihliadnutím najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa s
druhým rodičom; v danej veci mal súd preukázaný záujem oboch rodičov podieľať sa na výchove a
starostlivosti o maloletého ako aj ich spôsobilosť vychovávať maloletého, avšak samostatne; súd však
nemal preukázané splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, t.j. záujem dieťaťa s prihliadnutím na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove
maloletého a starostlivosti o maloletého s preukázaním, že práve striedavou osobnou starostlivosťou
oboch rodičov o maloletého budú lepšie zaistené jeho potreby, pretože v priebehu celého konania vzťah
rodičov maloletého pri plnení svojich rodičovských práv a povinností bol dlhodobo neusporiadaný; ich
dlhodobá komunikácia nenasvedčuje o schopnosti riadne vykonávať svoje rodičovské povinnosti, čo
mal súd preukázané správou zo sociálneho zisťovania, správou z poradenskopsychologického procesu,
správou z psychologického vyšetrenia maloletého, znaleckým posudkom ako aj samotnými písomnými
vyjadreniami rodičov a ich výsluchom; rodičia maloletého nie sú schopní pri výkone rodičovských práv a
povinností sa navzájom rešpektovať a dôverovať si; súd preto nemal preukázané, že práve striedavou
osobnou starostlivosťou a vzhľadom na intenzitu narušeného vzťahu a vzájomnej komunikácie rodičov
by boli lepšie zaistené potreby maloletého a zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
nebolo v súčasnosti v záujme maloletého, pretože rodičia maloletého vzhľadom na svoj vzťah nie
sú schopní maloletému spoločne zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia, ktorú potrebuje podľa
predloženej správy z psychologického vyšetrenia maloletého a vzhľadom aj na zásadnú zmenu v
živote maloletého spôsobenú nástupom do školy; rodičia maloletého si musia byť vedomí, že súd
pri svojom rozhodovaní v prvom rade berie do úvahy záujem maloletého a nie ich vlastné potreby
odrážajúce ich subjektívne pocity; súd nepopiera právo otca a zároveň jeho povinnosť podieľať sa
na výchove maloletého ako aj samotné právo maloletého na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo
strany oboch rodičov, ale starostlivosť zo strany oboch rodičov musí byť v záujme maloletého, nesmie
ohroziť jeho zdravie, psychiku a byť pre samotného maloletého traumatizujúce, čo v danom prípade
prevážilo nad právom otca podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého vo forme striedavej
osobnej starostlivosti“; vo vzťahu k predloženému súkromnému znaleckému posudku zo strany otca
súd uviedol, že „bol vyhotovený bez toho, aby návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zo strany právneho
zástupcu otca bol navrhnutý za tým účelom, aby súd v zmysle § 209 ods. 3 C.s.p. umožnil znalcovi
sa oboznámiť s potrebnými informáciami na vypracovanie znaleckého posudku; súkromný znalecký
posudok vypracovaný na žiadosť otca vychádzal len z dokladov predložených otcom, psychologického
vyšetrenia otca a maloletého a preto ho súd nepovažoval za objektívny a právne relevantný pri
rozhodovaní o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; naopak znalecké
posudky vypracované súdom ustanoveným znalcom vychádzajú zo spisu, vyšetrení všetkých účastníkov
a zohľadňujú všetky okolnosti na strane rodičov, maloletého a preto súd ho považuje za objektívny
a námietky právneho zástupcu otca za účelové“; ďalej súd uviedol, že „pri určovaní výšky výživného
otcovi sa vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku,
odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností a majetkových pomerov otca; vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 7 rokov, navštevuje prvý ročník súkromnej základnej
školy, do ktorej sa uhrádza školné, v rámci školy navštevuje krúžky za mesačný poplatok 15,- €;
maloletý je vedený v ortopedickej, alergologickej, krčnej a kožnej ambulancii, z dôvodu zdravotného
stavu pravidelne užíva podpornú liečbu imunity, za ktorú sa dopláca 10,- €, nosí ortopedické vložky,
zakupuje sa mu ortopedická obuv, trpí atopickým ekzémom na čo sú mesačné výdavky na doplácanie
prostriedkov na ošetrenie pokožky v sume 20,- €; otec maloletého je dlhodobo samostatne zárobkovo
činná osoba, spoločníkom obchodnej spoločnosti Z.-MM, s.r.o., konateľom a spoločníkom obchodnej



spoločnosti A. Q. s.r.o., v priebehu konania založil obchodnú spoločnosť I. L. SK, s.r.o., ktorej je
jediným konateľom a spoločníkom so splateným vkladom 5.000,- €; otec maloletého má vysokoškolské
vzdelanie, dlhodobo pôsobí v podnikateľských kruhoch, pričom za toto obdobie si musel vytvoriť povesť
a meno, s podnikaním má dlhodobé skúsenosti a prax; z výsluchu otca súd nezistil, že by mu jeho
zdravotný stav bránil pracovať; súd preto pri hodnotení schopností a možností otca v zmysle zaužívanej
súdnej praxe a platnej judikatúry nevychádzal len z potvrdenia o vyplácaní odmien na základe mandátnej
zmluvy v sume 663,88 € mesačne a daňových priznaní obchodných spoločností, v ktorých je otec
konateľom a spoločníkom, resp. daňového priznania otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby;
súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca minimálne dosahovať vyšší príjem a to
minimálne vo výške priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, ktorá za druhý štvrťrok roka
2016 predstavuje 901,- € mesačne; otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá; súd na základe takto
vykonaného dokazovania v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami ustálil výšku výživného
otcovi na maloletého v sume 200,- € mesačne; v tejto súvislosti súd poznamenal, že otec vo svojich
vyjadreniach, ktorými navrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by sa
realizovala v rovnakom intervale u oboch rodičov navrhoval výšku výživného v sume 100,- € mesačne;
na strane maloletého pri určovaní výšky výživného zohľadnil jeho právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov; súd v celom rozsahu v tejto časti návrhu matky nevyhovel z dôvodu (1) nepreukázania
odôvodnených potrieb maloletého, ktoré by zohľadňovalo navrhovanú výšku výživného v sume 400,-
€ mesačne, (2) jej vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorú si môže plniť vzhľadom na svoj príjem v
sume 714,24 € v čistom mesačne; v súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky súd však poznamenal,
že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala tak osobnú starostlivosť o maloletého
ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič t.j. otec; je preto práve povinnosťou otca,
aby sa podieľal na výžive maloletého vo väčšom rozsahu“; pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým
na čas po rozvode súd prvej inštancie uviedol, že „rodičia maloletého sa nedohodli na rozsahu styku
otca s maloletým; vzťahy medzi rodičmi a ich komunikácia je vážne narušená a rodičia pri výkone
rodičovských práv a povinností musia mať stanovené jasné pravidlá; maloletému je potrebné poskytnúť
právnu istotu pri zabezpečovaní starostlivosti zo strany toho, ktorého rodiča a preto súd upravil styk
otca s maloletým; účelom úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým je zabrániť jednak tomu, aby
neprimerane silne pociťoval absenciu oprávneného rodiča vo svojej domácnosti a jednak, aby rodič
nestratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť a formovanie osobnosti maloletého dieťaťa; pri
úprave rozsahu styku oprávneného rodiča súd vychádza z okolností na strane maloletého dieťaťa, ako
je vek, zdravotný stav, plnenie školských, mimoškolských aktivít, denný režim a na strane oprávneného
rodiča vytvorenie bytových a materiálnych podmienok na stretávanie sa s maloletým dieťaťom, jeho
pracovnú dobu a v neposlednom rade vzájomný vzťah rodiča s dieťaťom a vzdialenosť bydliska medzi
nimi; vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má vzťah k otcovi, chce sa s ním
stretávať, jeho domácnosť nie je maloletému neznáma, otec podľa správy zo sociálneho zisťovania
má vytvorené podmienky na stretávanie sa s maloletým; aj zo znaleckého posudku vyplynula potreba
realizácie stretávania sa otca s maloletým a to čo najčastejšie; matkou navrhovaný rozsah styku otca s
maloletým nezodpovedal vyššie zistenému skutkovému stavu a preto neupravil stretávanie otca počas
pracovného týždňa len jedenkrát v stredu, ale dvakrát do týždňa a to v utorok a štvrtok v čase od 15:00
hod. do 18:00 hod, pričom takto upravený rozsah styku zodpovedá režimu maloletého, plneniu školských
povinností, nenaruší jeho spánkový režim a otcovi sa umožní maloletého preberať zo školského
zariadenia v rovnakom čase ako matka, čím bude mať možnosť byť v priamom kontakte so školským
zariadením maloletého, učiteľmi, spoznávať spolužiakov maloletého a tým čo najviac byť začlenený do
života a prežívania maloletého; ani matkou navrhovaný styk počas víkendov nezodpovedal vykonanému
dokazovaniu; súd nevidel dôvod na stretávanie sa otca s maloletým až od soboty a preto upravil styk
otca s maloletým od piatku do nedele, pričom čas preberania a odovzdávania upravil režimu maloletého;
stretávanie otca s maloletým počas víkendov upravil na každý nepárny týždeň tak ako sa už aj realizuje v
zmysle nariadeného neodkladného opatrenia; súd sa nestotožnil s matkou navrhovanou úpravou styku
otca s maloletým počas zimných prázdnin, vrátane ktorých sú Vianočné sviatky, pretože nepovažoval za
vhodné vo vzťahu k maloletému, aby počas nich často menil prostredie domácnosti, preto stretávanie
otca počas zimných prázdnin rozdelil tak, aby ich polovicu maloletý trávil s otcom a polovicu s matkou bez
častej zmeny domácností; súd nevidel dôvod, aby každý nepárny rok maloletý netrávil Vianočné sviatky
v celom rozsahu s otcom, jeho rodinou a nemal možnosť vnímať aj tradície v rodine otca; z rovnakých
dôvodov súd upravil stretávanie otca s maloletým aj počas Veľkonočných sviatkov; v tejto časti považoval
návrh matky za obmedzujúci; súd považoval za potrebné upraviť aj stretávanie otca s maloletým počas
jarných prázdnin, čo matka nenavrhla a preto v tejto časti návrh matky prekročil; matka počas letných
prázdnin navrhovala upraviť styk otca s maloletým celkovo v rozsahu troch týždňov, s čím sa súd



nestotožnil a styk otca s maloletým upravil na dva týždne nepretržite v mesiaci júl a dva týždne nepretržite
v mesiaci august tak, aby otec s maloletým mohol tráviť dovolenky a maloletý počas letných prázdnin mal
možnosť v rovnakom rozsahu tráviť prázdniny s obidvomi rodičmi; súd dbal pri úprave času preberania
a odovzdania maloletého rodičmi na jeho jednotnosť a preto okrem styku otca počas každého utorka a
štvrtka upravil čas preberania a odovzdávania o 18:00 hod.; takto súdom upravený styk otca s maloletým
je štandardným a zodpovedá zaužívanej súdnej praxi, potreby udržiavania vzťahu a citovej väzby otca
s maloletým a ich pocitu spolupatričnosti“; náhradu trov konania nepriznal súd prvej inštancie žiadnemu
z účastníkov konania; súd prvej inštancie rozhodol aj o znalečnom za účasť znalca na pojednávaní dňa
13.09.2016 v sume 35,60 €; súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách konania štátu, keď konštatoval,
že „celkovo bolo znalcovi vyplatených z rozpočtových prostriedkov súdu 749,15 €, ktoré pozostávali z
odmeny za podaný znalecký posudok v sume 402,35 €, odmeny za účasť na pojednávaní a prípravu
dňa 20.08.2015 v sume 35,60 €, odmeny za doplňujúci znalecký posudok v sume 275,60 € a odmeny
za účasť na pojednávaní a prípravu dňa 13.09.2016 v sume 35,60 €; konanie o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie je konaním, v ktorom trovy platí štát
(ako napr. konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení, konanie
o spôsobilosti na právne úkony), ale trovy vzniknuté v priebehu konania si v zásade hradí účastník
sám; v konaní vznikli trovy štátu v sume 749,15 €; účastníkom konania nebola uložená povinnosť zložiť
preddavky na znalecké dokazovanie, nakoľko v čase nariadenia znaleckého dokazovania Občiansky
súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 výslovne nestanovoval povinnosť zložiť preddavok
na trovy dôkazu; znalecké dokazovanie vo veci navrhol kolízny opatrovník maloletého z dôvodu, že
rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností; s nariadením znaleckého
dokazovania súhlasili obaja rodičia, ktorí zhodne uviedli, že trovy znaleckého dokazovania budú znášať
každý v polovici; vzhľadom na odlišné predstavy o úprave rodičovských práv, na nesporový charakter
konania, v ktorom je prvoradý vždy záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť prioritným aj pre oboch
rodičov sa aj súdu javí spravodlivé, aby sa rodičia maloletého podieľali na úhrade trov znaleckého
dokazovania každý v polovici; súd vzal do úvahy skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností nehradí trovy konania štát, ale každý účastník si hradí trovy sám a preto
s prihliadnutím na vyjadrenie rodičov maloletého, ktorí súhlasili s úhradou znaleckého v polovici uložil
každému z rodičov maloletého povinnosť nahradiť štátu trovy v sume 374,57 € (polovica zosumy749,15
€); ani u jedného z rodičov maloletého dieťaťa nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov vzhľadom na ich zistené celkové pomery; avšak s prihliadnutím na výšku priemerného
čistého príjmu navrhovateľky a sumu nevyhnutných mesačných výdavkov, povolil súd navrhovateľke
splácať trovy štátu v 90,- € mesačných splátkach až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia; manželovi navrhovateľky súd uložil
povinnosť nahradiť trovy v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia; súd je toho názoru, že
manžel navrhovateľky disponuje dostatkom finančných prostriedkov na úhradu trov štátu vzhľadom na
jeho zistené pomery a na skutočnosť, že bolo v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť za súkromný
znalecký posudok znalkyni sumu 400,- €; v prípade neschopnosti povinnosť riadne a včas splniť, je
možné písomne požiadať Justičnú pokladnicu o splátky, odklad platenia alebo dočasné upustenie od
vymáhania súdnej pohľadávky, ak ju nemožno prechodne vymáhať“.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 1, 2 a 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1,
2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine; o trovách konania vrátane trov konania štátu rozhodol
podľa § 52 C.m.p v spojení s § 49 ods. 1 a 2 a § 57 C.m.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom
konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 08.11.2016 (č.l. 731-741 spisu). Nesúhlasil s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o
zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, s výrokom o určení výživného, s výrokom o úprave
styku ani s výrokom o trovách konania štátu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). V prvom rade
nesúhlasil s nariadenou formou starostlivosti o maloletého, ktorú nepovažoval za vhodnú najmä, čo sa
frekvencie styku s maloletým týka, pretože táto forma v praxi predstavuje „striedanie“ sa v starostlivosti
o maloletého v intervale dvoch dní, ktorú za nevhodnú označil aj súdny znalec; nemožno preto súhlasiť
so súdom prvej inštancie, že táto forma starostlivosti o maloletého predstavuje stabilizujúce výchovné



prostredie, pretože takýto časový interval striedania maloletého je nedostatočný na jeho adaptáciu
v domácnosti jedného alebo druhého rodiča; vyjadril názor, že časté striedanie sa v starostlivosti o
maloletého nie je vhodné na vytvorenie stabilného výchovného prostredia; tiež časový rozsah styku
s maloletým počas pracovného týždňa nepovažoval za adekvátny a vhodný z jeho pohľadu, ako aj z
pohľadu maloletého, pre ktorého je takýto časový rozsah výrazným ochudobnením, pretože v tomto
čase nie je možné maloletému poskytnúť rozvojové stimuly ani ho niečo naučiť o sebe, ukázať mu svoju
osobnosť, prístup k životu, osobný príklad, preto pre maloletého je veľmi dôležitý pravidelný, čo najširší
kontakt s oboma rodičmi počas pracovných dní, ako aj voľných dní; rozsah styku rodičov s dieťaťom
by mal byť rovnaký; zdôraznil, že súčasná súdna prax pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
starostlivosti rodičov vychádza z predpokladu, že je výsostným záujmom a právom dieťaťa, ako bolo
predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a obidvaja rodičia sú spôsobili dieťa vychovávať v rovnakom
rozsahu s tým, že každé iné riešenie je výnimkou z pravidla, ktorú je treba náležite odôvodniť, čo však
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neurobil; pokiaľ ide o konkrétne kritériá, ktoré
vzal súd prvej inštancie do úvahy pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky,
nesúhlasil s tým, že samotné inklinovanie maloletého k matke postačuje na rozhodnutie, pretože je
prirodzené, že dieťa inklinuje viac k jednému z rodičov (často k matke), čo však nemôže byť dôvodom na
veľmi výrazné obmedzenie možnosti osobnej starostlivosti druhého rodiča o maloletého; z predložených
znaleckých posudkov vyplynulo, že maloletý má aj k nemu vytvorený dostatočne blízky vzťah a cíti sa
pri ňom isto a bezpečne; preto je nevyhnutné udržiavať stabilné citové väzby maloletého na obidvoch
rodičov, čo za situácie jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky nie je možné a naopak je to možné
dosiahnuť len na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého; ďalej vyjadril názor, že v
prejednávanej veci sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pretože obidvaja sú spôsobilí vychovávať maloletého a majú o
osobnú starostlivosť záujem a práve striedavá osobná starostlivosť zabezpečí potreby maloletého lepšie,
ako v prípade starostlivosti jedného z rodičov; zdôraznil, že maloletý má silné citové väzby na obidvoch
rodičov a jeho vývinové potreby zásadne vyžadujú prítomnosť ženského aj mužského prvku, keď podľa
výsledkov dokazovania výchovné prostredie obidvoch rodičov je stabilné; pokiaľ súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil aj ich narušeným vzťahom s matkou a nedostatkom komunikácie táto
skutočnosť nemôže byť dôvodom na vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, pretože by
to mohlo viesť pohodlnému zneužívaniu tejto situácie niektorým z rodičov, čo by vo svojich dôsledkoch
viedlo k tomu, že k vylúčeniu striedavej osobnej starostlivosti by postačilo jednostranné, iracionálne,
svojvoľné a účelové odmietanie kvalifikovanej komunikácie jedného rodiča s druhým rodičom; takýto
výklad práva by ponechal prakticky voľné pole jeho zneužívaniu, a preto ho nemožno považovať za
ústavne udržateľný, preto v tejto súvislosti súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie porušením jeho
základného práva vychovávať maloletého ako aj jeho práva na spravodlivý proces a súčasne porušením
základného práva maloletého na rodičovskú výchovu a starostlivosť; vyjadril názor, že v konaní neboli
zistené také skutočnosti, ktoré by bránili alebo spochybňovali vhodnosť nariadenia striedavej osobnej
starostlivosti o maloletého, pretože bol preukázaný záujem obidvoch rodičov podieľať sa na výchove
a starostlivosť o maloletého, spôsobilosť obidvoch rodičov vychovávať maloletého, pozitívny vzťah
maloletého otcovi ako je vhodnosť bytových a materiálnych podmienok na strane obidvoch rodičov,
preto striedavá osobná starostlivosť o maloletého je pre neho najvhodnejšou formou starostlivosti,
pretože takto budú najlepšie zabezpečené práva maloletého, ako aj rodičov; tento názor je plne v
súlade so závermi ním predloženého súkromného znaleckého posudku, ktorý obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti, preto mal súd prvej inštancie pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby
išlo o znalecky posudok súdom ustanoveného znalca; znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku
disponovala všetkými informáciami potrebnými na jeho vypracovanie, preto nemožno súhlasiť s tvrdením
súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý na tento súkromný znalecký posudok neprihliadal, keď
nespochybnil žiadny z jeho záverov, nevyvrátil ho a ani argumentačne neodmietol; otec nesúhlasil ani
s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výške výživného; uviedol, že súd pri rozhodovaní o výživnom
vo všeobecnosti vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa tak, aby výška výživného pokryla
jeho oprávnené potreby a jednak zo životnej úrovne obidvoch rodičov; z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmá celková výška mesačných nákladov na maloletého, preto súd prvej inštancie
nemohol určiť výživné v sume 200,- € mesačne, pokiaľ nemal preukázanú skutočnú výšku mesačných
nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého, keď výdavky na maloletého neboli počas
konania náležite preukázané, pretože tvrdenia matky o výške výdavkov neboli podložené relevantnými
dôkazmi; ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vzal do úvahy iba
výšku jeho príjmov, ktorú však nesprávne ustálil, pre vyslovenie záveru o životnej úrovni rodičov však
bolo povinnosťou súdu skúmať nielen príjmy, ale aj nevyhnutné výdavky na zabezpečenie ich vlastných



potrieb, keď súd týmto spôsobom nepostupoval; naopak súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho príjem
sume 663,- € mesačne, ale vychádzal zo záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať
vyšší príjem a to minimálne v sume 901,- € mesačne, keď takýto postup súdu nemá oporu v zákone;
súd nevzal do úvahy ani fakt, že počas prázdnin a sviatkov je maloletý v osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov s rovnakým časovým rozsahom; ďalej otec nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie
pokiaľ mu tento uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 374,57 € do tridsiatich dní od
právoplatnosti rozhodnutia a nepovolil mu na ich zaplatenie splátky sume 90,- € mesačne rovnako
ako matke, hoci jeho majetkové pomery sú na rovnakej úrovni ako majetkové pomery matky, preto
sa domáhal rovnakého postupu a umožnenia zaplatiť trovy konania štátu v splátkach. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zverí maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov striedavo v týždňových intervaloch, ktoré presne
špecifikoval, ďalej určí, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia,
výživné neurčí a umožní mu trovy konania štátu v sume 374,57 € splácať v splátkach v sume 90,- €
mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok.

2.2 Matka vo vyjadrení zo dňa 02.12.2016 (č.l. 747-752 spisu) k odvolaniu otca prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne uviedla, že sa nestotožňuje s názorom otca, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, pretože otec svoje
odvolanie dáva do vyslovene teoretických právnych medikácií a úvah, ktoré nemajú nič spoločné s
konkrétnym skutkovým a právnym stavom veci; súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku veľmi
konkrétne a jednoznačne špecifikoval skutkový a právny stav, keď vyjadrila presvedčenie, že otcovi
je vzhľadom na skutočný záujem maloletého umožnený až neprimerane veľký priestor na stretávanie;
odvolanie otca považovala za účelové a tendenčné, nakoľko základnou povahovou zložkou otca je
v prvom rade presadzovanie jeho vlastných požiadaviek a názorov vo všetkých oblastiach života,
čo konštatoval aj ustanovený znalec v znaleckom posudku; poukázal na to, že otec väčšinu svojich
argumentov a požiadaviek opiera o neobjektívne a skutkovému stavu nezodpovedajúce účelové závery
znalkyne, ktorá otcovi vypracovala znalecký posudok bez komplexného posúdenia všetkých podkladov
pre objektívne vypracovanie znaleckého posudku; vyjadrila názor, že závery znalkyne sú v rozpore
so skutkovým stavom a záujmami maloletého, pretože nedostatočne zhodnotila vyjadrenie a vôľu
maloletého, ktorý je stotožnený s prostredím matky a potrebuje jednotný výchovný prístup z hľadiska
režimu a psychohygieny a nedostatočne prihliadla na skutočnosť, že maloletý v septembri 2016 nastúpil
do školy a neadaptoval sa s prostredím otca, pretože ide pre neho o nové bývanie s dvoma ďalšími
osobami; poukázala na to, že otec sa vo všetkých svojich vyjadreniach a stanoviskách zaryto domáha
zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď nesúhlasila s názorom otca o splnení
všetkých hmotnoprávnych podmienok na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov a v tejto súvislosti sa stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože je
presvedčená, že starostlivosť obidvoch rodičov musí byť sa najmä maloletého a nesmie ohroziť jeho
zdravie, psychiku a byť pre maloletého traumatizujúca, čo v danom prípade prevážil nad právom otca
podieľať sa na starostlivosti o maloletého formou striedavej osobnej starostlivosti; vyjadrila názor, že
otec neberie do úvahy skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť je len jedno z možných riešení,
ktorého indikácia musí byť starostlivo zvážiť a zodpovedne uvedená do praxe ako taká forma rodičovskej
starostlivosti, na ktorú je dieťa a obidvaja rodičia dôkladne pripravení; otec sa snaží dosiahnuť len
svoje, keď takáto motivácia by sa mala stať kontraindikáciou tejto formy starostlivosti, lebo nie je
v najlepšom záujme dieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom, na ktoré treba
brať ohľad pri akejkoľvek činnosti týkajúcej dieťaťa; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď dôsledne zohľadnil konkrétne okolnosti daného prípadu a nenadradil model fungovania
vzťahu rodičov a maloletého dieťaťa nad jeho skutočný záujem; vyjadrila presvedčenie, že záujem
maloletého bol zo strany súdu posudzovaný z objektívneho hľadiska a nie zo subjektívnych hodnotení
rodičov o výhodnosti či nevýhodnosti ich pozície; uznala, že maloletý v akomkoľvek veku potrebuje k
zdravému vývinu matku aj otca, ale v neposlednom rade aj stabilitu a istotu; vyjadril presvedčenie, že
znalkyňa v súkromnom znaleckom posudku nedostatočne posúdila otázku, či striedavá starostlivosť
dokáže maloletému poskytnúť dostatočný pocit istoty a bezpečia a nedostatočne posúdila stav, že hoci
obidvaja rodičia sú schopní sa o maloletého postarať a maloletý má obidvoch rodičov rád, osobnostné
a emočné vlastnosti sú stabilnejšie u matky; znalkyne nedostatočne zhodnotila aj názor maloletého,
ako aj stav medzi rodičmi, ktorí nie sú na striedavú osobnú starostlivosť pripravený; súkromný znalecký
posudok vypracovaný na žiadosť otca, ktorý vychádzal z dokladov predložených otcom nepovažovala za
objektívny; nesúhlasila s odvolaním otca ani v otázke výživného na maloletého a súhlasila s rozhodnutím
súdu, keď zdôraznila, že výška nákladov na maloletého je pohyblivá v závislosti na aktuálnych potrebách



maloletého, jeho zdravotnom stave, ročnom období a iných nepredvídaných a nepredpokladaných
nákladov, keď zdôraznila, že pokiaľ na pojednávaní uvádzala výdavky na maloletého, otec ich žiadnym
spôsobom nespochybnil a nenavrhol v tejto veci žiadne dokazovanie; súčasne vyjadrila presvedčenie,
že skutočný príjem otca je niekoľkonásobne vyšší ako 663,- €, resp. 901,- €, nakoľko sám otec v priebehu
súdneho konania deklaroval, že úspešný podnikateľ, riaditeľ, že stavia rodinný dom, trávi dovolenky
v zahraničí, keď z ním uvádzaného príjmu v sume 663,- € by si po uhradení zákonných odvodov v
žiadnom prípade nemohol dovoliť takú životnú úroveň akú v skutočnosti má; na základe uvedeného
navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.

2.3 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 29.11.2016 (č.l. 746 spisu) k odvolaniu otca uviedol, že
navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny; stotožnil sa s napadnutým rozsudkom,
ktorý vychádzal zo záverov súdom ustanoveného znalca; pokiaľ ide o výšku výživného vyjadril názor,
že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a výživné určené súdom je primerané
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj potrebám maloletého.

2.4 Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení zo dňa 23.11.2016 (č.l. 744 spisu) k odvolaniu otca
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých častiach za zákonný; vyjadril názor, že súd
postupoval v súlade so zákonom a rozsudok vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

2.5 Otec v replike zo dňa 27.12.2016 (č.l. 762-767 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
uviedol, že kolízny opatrovník ani prokurátor svoje vyjadrenia bližšie nekonkretizujú a prezentovaný
názor neodôvodňujú; pokiaľ ide o vyjadrenie matky nesúhlasil s jej názorom, že je mu vytvorený
dostatočný časový priestor na stretávanie sa s maloletým, pretože necelé štyri dni mesačne strávené
s maloletým počas voľných dní a šesť hodín strávených s ním popoludní počas pracovného týždňa
nemožno považovať za dostatočný, čo vyplýva aj z predloženého súkromného znaleckého posudku
znalkyne; argumentoval, že závery predloženého súkromného znaleckého posudku sú jednoznačne
kompetentné, argumentačne podložené a racionálne obhájiteľné, keď znalkyňa sa vysporiadala aj so
skutočnosťou, že maloletý nastupuje do prvého ročníka základnej školy, keď odporučila vytvoriť stav,
aby maloletý aj v tomto období stále vnímal, že má obidvoch rodičov, ktorí sú mu rovnakou mierou
nápomocní a zúčastňujú sa na tomto jeho dôležitom životnom období; zopakoval svoj názor, že v
konaní neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so zverením maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; pokiaľ ide o výšku výživného, zopakoval svoje tvrdenia
uvedené v odvolaní a zdôraznil, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav,
pretože nepostupoval v súlade s vyhľadávacou zásadou, ktorej nosným princípom je princíp materiálnej
pravdy; skutočnosť, že v priebehu konania nespochybnil tvrdenia matky o výdavkoch na maloletého a
nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie, nezbavilo súd povinnosti zisťovať skutočný stav veci a
tento sa nemohol uspokojiť iba so skutkovým stavom, ktorí tvrdili účastníci konania, keď výsledkom je
nedostatočne zistený skutočný stav veci; na základe uvedeného zotrval v plnom rozsahu na podanom
odvolaní.

2.6 Dňa 20.06.2017 doručil otec odvolaciemu súdu písomné podanie zo dňa 19.06.2017 (č.l. 795-796
spisu), v ktorom uviedol, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k zmene pomerov na jeho
strane, pretože dňa XX.XX.XXXX sa mu narodila dcéra R. P., čím mu vznikla ďalšia vyživovacia
povinnosť; poukázal na to, že v zmysle § 63 C.m.p. je možné v odvolacom konaní uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy; počet iných vyživovacích povinností aj výška je jedným
z dôležitých faktorov, ktoré ovplyvňujú konkrétnu výšku ďalšej vyživovacej povinnosti; preto súdom
prvej inštancie stanovené výživné v sume 200,- € mesačne je v súčasnej dobe sa vznik jeho ďalšej
vyživovacej povinnosti neprimerané, ktoré nie je objektívne schopný platiť; preto žiada, aby odvolací
súd pri posudzovaní jeho vyživovacej povinnosti vzal existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti do
úvahy; k podaniu pripojil otec fotokópiu rodného listu maloletej dcéry R. P., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 797
spisu). Dňa 31.07.2017 doručil otec odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 27.07.2017, v ktorom uviedol,
že v rámci exekúcie vedenej proti nemu na vymoženie zameškaného výživného na maloletého podal
proti exekúcii a trovám exekúcii v zákonom stanovenej lehote námietky z dôvodu, že návrh na začatie
exekúcie je, čo do sumy 209,34 € nedôvodný a vo zvyšnej časti požiadal, aby súdny exekútor upustil od
vykonania exekúcie a exekúciu vo vzťahu k jeho osobe ukončil, nakoľko došlo k úhrade zameškaného
výživného; zdôraznil, že svoju vyživovaciu povinnosť určenú predbežne vykonateľným napadnutým
rozsudkom si riadne a včas plní a na výživnom nemá žiadny nedoplatok.



3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.
v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). Jedinou zmenou,
ktorú vzal odvolací súd pri rozhodovaní do úvahy, bolo zvýšenie vyživovacích povinností na strane otca
v priebehu odvolacieho konania.

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. po zohľadnení, že podľa § 65
C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne
správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje, keď
jedinou zmenou v skutkovom stave, ktorú vzal odvolací súd pri rozhodovaní do úvahy, bolo zvýšenie
počtu vyživovacích povinností na strane otca v priebehu odvolacieho konania (bod 2.6 odôvodnenia).
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na
odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci
nie sú splnené podmienky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, uloženie povinnosti
otcovi platiť výživné maloletému v sume 200,- € mesačne, úpravu styku aj uloženie povinnosti otcovi
nahradiť štátu trovy konania. Odvolacie námietky otca ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre
privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.).

4.5 Odvolací súd považuje výrok napadnutého rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti
matky na čas po rozvode za vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutočnému stavu veci a
správnemu právnemu posúdeniu veci; odvolanie otca je v tomto smere nedôvodné; zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode aj podľa odvolacieho súdu zodpovedá zistenému
skutočnému stavu veci najmä pokiaľ ide o záujem maloletého a o vzťahy otca a matky maloletého, ktoré
neumožňujú vytvorenie riadnej rodičovskej koalície ako jedného z predpokladov pre zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov; súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prihliadol
na výsledky vykonaného dokazovania najmä znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, ktorý pri
jeho vypracovávaní vzal do úvahy komplexnejšie výsledky vyšetrení otca, matky a maloletého aj vo
vzájomnej interakcii a tieto náležitým spôsobom popísal; pokiaľ otec v odvolaní konkrétne namietal,
že súdom stanovená forma starostlivosti predstavuje striedanie maloletého v intervale dvoch dní, táto
námietka nemá podklad v napadnutom rozhodnutí, pretože umožnenie stretnutí otca s maloletým v
utorok a vo štvrtok po absolvovaní školského vyučovania v každom prípade v rozsahu troch hodín
nemožno považovať za striedanie sa rodičov v starostlivosti o maloletého; pokiaľ otec v odvolaní
konkrétne namietal, že stanovený rozsah stretnutí je nedostatočný pre poskytnutie rozvojových stimulov



maloletému, vôbec nezohľadňuje dostatočný časový priestor poskytnutý otcovi a maloletému počas
Vianočných a Veľkonočných sviatkov v každom roku ako aj počas jarných a letných prázdnin v
každom roku, kedy je dostatočný priestor pre otca tieto stimuly maloletému poskytnúť; stanovenie širšej
úpravy stretávania počas bežného týždňa a víkendov by bolo na základe vykonaného dokazovania
v rozpore so záujmom maloletého, keď takýto rozsah stretávania maloletého s otcom navrhol aj
ustanovený súdny znalec; otec ďalej v podanom odvolaní v podstate namietal, že v prejednávanej
veci boli splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, pretože je spôsobilý starať sa o maloletého rovnako ako matka, má o túto formu osobnej
starostlivosti záujem, maloletý má k nemu pozitívny vzťah a má vytvorené vhodné bytové a materiálne
podmienky rovnako ako matka a odôvodnenie zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky
ako výnimky z pravidla nie je dostatočne odôvodnené, pretože podľa otca kritériá, ktoré vzal súd
prvej inštancie do úvahy nemôžu byť dôvodom pre uprednostnenie zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti matky pred zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov;
otec v odvolaní v podstate tvrdil, že samotný jeho narušený vzťah s matkou nemôže byť sám
osebe dôvodom, pre ktorý súd nezverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože
by to mohlo viesť k zneužívaniu zo strany jedného z rodičov spočívajúcom v zabránení zverenia
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti len v dôsledku jednostranného, svojvoľného a účelového
odmietania kvalifikovanej komunikácie s druhým rodičom; súd prvej inštancie narušený vzťah rodičov
maloletého považoval za prekážku zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov;
z dokazovania (vrátane znaleckého dokazovania) však vyplynul záver, že narušenosť vzťahu rodičov
maloletého je objektívny stav a nejde len o účelový postoj jedného z manželov; aj ustanovený znalec
konštatoval, že komunikácia rodičov maloletého je krehká; v prípade striedavej osobnej starostlivosti
je však nekonfliktná komunikácia rodičov o potrebách a záujmoch maloletého dieťaťa nevyhnutná a
ich vzájomný vzťah musí byť pozitívny, aby maloletý mohol v domácnosti jedného z rodičov zdieľať
aj zážitky z druhej domácnosti bez negatívnych reakcií; ťažiskové dôvody pre zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode vyplynuli zo znaleckého posudku súdom ustanoveného
znalca v spojení s jeho doplnkom, ktoré tento identifikoval ako preferencia bývania maloletého u matky,
citovo výraznejší vzťah maloletého s matkou, s ktorou pociťuje väčšiu spolupatričnosť a na druhej
strane absentujúci pocit istoty a bezpečia maloletého v prostredí u otca; znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca dostatočne konkretizuje dôvody prijatých záverov; otec v podanom odvolaní
osobitne namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na ním predložený súkromný
znalecký posudok; skutočnosť, že vypracovanie tohto znaleckého posudku nenariadil súd a znalkyňa
sa pred jeho vypracovaním neoboznámila s obsahom spisu je skutočne bez právneho významu;
súd pri rozhodovaní nemôže polemizovať s odbornými závermi podaného znaleckého posudku (bez
ohľadu na skutočnosť, či ide o znalecké dokazovanie nariadené súdom alebo ide o súkromný znalecký
posudok); na druhej strane môže posudzovať metodológiu jeho vypracovania a podklady, z ktorých
znalec pri jeho vypracovaní vychádzal; znalkyňa, ktorá vypracovala súkromný znalecký posudok nemala
k dispozícii pozorovanie správania sa maloletého v prítomnosti obidvoch rodičov, ktoré je okrem
iného popísané v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, napriek tomu bez primeraného
vysvetlenia dospela k odlišným záverom ohľadne vhodnej formy osobnej starostlivosti o maloletého,
keď pri svojom výsluchu na pojednávaní sama výslovne uviedla, že vyšetrenie všetkých účastníkov
konania by bolo ideálne; súčasne odpovede znalkyne v predloženom súkromnom znaleckom posudku
ohľadne vhodnej formy starostlivosti o maloletého na rozdiel od posudku súdom ustanoveného znalca
neobsahujú bližšiu konkretizáciu dôvodov prijatých záverov a tieto závery len všeobecne konštatujú;
tieto skutočnosti samotné mohli byť dôvodom, prečo sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní priklonil k
znaleckému posudku vypracovanému súdom ustanoveným znalcom; otec v podanom odvolaní tvrdil, že
súkromný znalecký posudok má všetky zákonné náležitosti (§ 209 C.s.p.); podľa obsahu spisu však bol
súkromný znalecký posudok zo dňa 06.09.2016 predložený bez doložky o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (§ 209 ods. 2 C.s.p.), keď takáto doložka zo dňa
26.10.2016 bola súdu prvej inštancie doručená na osobitnej listine až dodatočne; uvedené sa podľa
odvolacieho súdu javí ako snaha o dodržanie všetkých zákonných náležitostí súkromného znaleckého
posudku, pri ktorom však právna úprava jednoznačne vyžaduje, aby predmetná doložka bola súčasťou
podaného súkromného znaleckého posudku ako podmienku, aby súd na takýto posudok pri vykonávaní
dokazovania prihliadal ako na znalecký posudok súdom ustanoveného znalca; vzhľadom na dodatočné
predloženie predmetnej doložky až po doručení vypracovaného súkromného znaleckého posudku súdu
a na jej obsah nie je zrejmé, či si znalkyňa bola vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku už v čase vypracovania súkromného znaleckého posudku, keď splnenie zákonných náležitostí
(§ 209 ods. 2 C.s.p.) súkromného znaleckého posudku vzhľadom na jeho dôkaznú silu je potrebné



skúmať prísne; z týchto dôvodov odvolací súd výrok napadnutého rozsudku o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode ako vecne správny potvrdil.

4.6 Odvolací súd považuje aj výrok napadnutého rozsudku o určení výživného na maloletého na
čas po rozvode za vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutočnému stavu veci a správnemu
právnemu posúdeniu veci; odvolanie otca je aj v tomto smere nedôvodné; pri rozhodovaní bolo potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri
určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§
62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine); schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých
relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností
ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z
rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania; vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami
rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie
do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie
všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie
odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité
pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a
podobne); preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o
výživnom na maloletého týmito zásadami riadil; otec v podanom odvolaní v prvom rade namietal, že súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol celkovú výšku mesačných nákladov na maloletého,
ktoré by odôvodňovali stanovenú sumu výživného; výdavky matky na maloletého sú však v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvedené (bod 30 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a tieto zjavne
presahujú stanovenú sumu výživného; otec v podanom odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o výživnom vychádzal z nesprávne stanovenej sumy jeho príjmu a neskúmal jeho výdavky;
v postupe súdu prvej inštancie však odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne nedostatky, pretože aj
keď otec tvrdil a preukazoval výšku svojho príjmu v sume 663,- € mesačne, vzhľadom na jeho životné
pomery (podľa vlastného vyjadrenia úspešný podnikateľ, rekonštrukcia rodinného domu, zahraničné
dovolenky, majetková účasť vo viacerých obchodných spoločnostiach, keď aj v priebehu konania založil
obchodnú spoločnosť so splateným základným imaním v sume 5.000,- €) bolo dôvodné pri rozhodovaní v
záujme maloletého vychádzať z tzv. potencionálneho príjmu otca, ktorý je schopný dosahovať, z ktorého
vyplýva, že stanovené výživné v sume 200,- € mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca
bez ohľadu na jeho deklarovaný príjem; tento záver nezmenila ani ďalšia vyživovacia povinnosť otca,
ktorá mu pribudla v priebehu odvolacieho konania; nie je chybou súdu prvej inštancie, že otec pri svojich
výsluchoch ako účastník konania neuviedol svoje výdavky a nepredložil doklady na ich preukázanie; z
týchto dôvodov odvolací súd výrok napadnutého rozsudku o určení výživného na maloletého na čas po
rozvode ako vecne správny potvrdil.

4.7 Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým,
ktorý otec namietol na základe nesúhlasu s formou osobnej starostlivosti o maloletého stanovenou v
napadnutom rozsudku; nakoľko rozsah úpravy styku otca s maloletým predstavuje dostatočný priestor
na budovanie a prehlbovanie vzťahu otca s maloletým a realizáciu jeho rodičovských práv, keď takýto
rozsah úpravy styku navrhol aj súdom ustanovený znalec, odvolací súd dospel k záveru o vecnej
správnosti aj tohto výroku, keď s niektorými odvolacími námietkami otca sa odvolací vysporiadal aj v
predchádzajúcej časti odôvodnenia (bod 4.5 odôvodnenia).

4.8 Otec v podanom odvolaní namietal aj splatnosť náhrady trov konania štátu a domáhal sa povolenia
ich zaplatenia v splátkach v sume 90,- € mesačne (rovnako ako matka); nakoľko však odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z tzv. potencionálneho príjmu otca, dospel
odvolací súd k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca zaplatiť náhradu trov konania štátu
v lehote 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a preto aj tento výrok napadnutého rozsudku
ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa
v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p.
v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).



5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v
obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p.
v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

6.1 Otec podané odvolanie odôvodnil ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; nakoľko súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe
riadne vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci, ktorý správne právne posúdil
nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky otca za dôvodné (body 4.4 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu ako vecne správne potvrdil. Ako závislé výroky (§ 379 písm. a/ C.s.p. v spojení s § 2
ods. 1 C.m.p.) potvrdil odvolací súd aj výroky o trovách konania a o trovách konania štátu, ktoré
neboli v odvolaní osobitne namietané (okrem splatnosti trov konania štátu namietanej zo strany otca -
podrobnejšie bod 4.8 odôvodnenia).

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods.
1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania,
ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu
a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej
veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov
odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.
v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods.
2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa,
styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo
rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§
370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť



výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej
neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu
rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy
na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.),
rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na
dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať
sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).