Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/150/2014 z 26. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2014, sp. zn. 23S/150/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014201010.2 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/150/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014201010.2 | 2014-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SP, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9c5ab79-cbe3-4132-883a-528e12b2d096 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014201010.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/150/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201010
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014201010.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobkyne: K.. Y. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y.. T.. S.. ľudu XXXX/XX, XXX XX F. - Y., zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864
421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. - advokát, proti žalovanému:
Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská
Bystrica, za účasti pribratých účastníkov: 1.) K. A., bytom H. N. XXX, N. a 2.) X. A., bytom H. N. XXX,
N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/017827-007-BD zo dňa
02.06.2014, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2014/017827-007-BD zo dňa 02. júna 2014,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Dolná Lehota č. R-333/13,Ca zo dňa 16.
decembra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

II./ Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania 839,63Eur na účet právneho zástupcu
žalobkyne Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán - Obec Dolná Lehota, ako stavebný úrad rozhodnutím č. R-333/13,Ca zo
dňa 16.12.2013 podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) dodatočne povolil stavebníkovi:
K. A. s manželkou X. stavbu „F. pre chov hospodárskych zvierat“ na pozemku v kat. území H. N.,
parc. č. KN-C 351/3 a ďalej dodatočne povolil už vykonané práce na: „Hnojovej jame s prestrešením“
na pozemku v kat. území H. N., parcelné číslo KN-C 351/4. Vo výrokovej časti rozhodnutia stavebný
úrad určil podmienky na dokončenie stavby (celkom v 14. bodoch) a zároveň rozhodol o námietkach
žalobkyne a Y.. R. F.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad v čase rozhodnutia disponoval
všetkými potrebnými vyjadreniami k legalizácii stavby, na základe ktorých bolo možné posúdiť, že
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vlastník
stavby preukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, preukázal, že je
vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou a v konaní sa nepreukázal rozpor s verejnými
záujmami, ktoré sú dokladované vyjadreniami dotknutých orgánov. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
námietky žalobkyne a Y.. F. zamietol, nakoľko nesmerujú k dodatočnému povoleniu procesom právnym
úkonom stavebného úradu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a o odvolaní rozhodol druhostupňový správny
orgán - Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (žalovaný) tak, že:



1.Zmenil časť výroku rozhodnutia - účel budúceho užívania: „chov hospodárskych zvierat a dočasné
uskladnenie hnoja“ na účel budúceho užívania: chov hospodárskych zvierat a uskladnenie hnoja,

2.Zmenil podmienku č. 2 pre dokončenie stavby (likvidácia vzniknutých odpadov stavebného
charakteru),

3.Z výroku rozhodnutia vypustil podmienky č. 1 (odpad - použitie výkopovej zeminy), 9 (minimalizovanie
výrubu drevín a krovín), 10 (farebné zladenie strešnej konštrukcie a krytiny s existujúcou stavbou
hospodárskej budovy).

Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia podľa výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia
ponechal v platnosti.

V odôvodnení rozhodnutia druhostupňový správny orgán (žalovaný) popísal odvolacie námietky a
priebeh doterajšieho konania o dodatočnom povolení stavieb. Uviedol, že dňa 29.07.2013 bolo
odvolacím orgánom zrušené rozhodnutie stavebného úradu Obce Dolná Lehota, z ktorého rozhodnutia
odvolacieho orgánu vyplývalo, že v novom konaní bolo potrebné doložiť novú žiadosť na súbor stavieb,
projektovú dokumentáciu hnojovej jamy a aktuálne vyjadrenia dotknutých orgánov. Dňa 02.09.2013
stavebný úrad oznámil účastníkom konania začatie konania podľa § 88a stavebného zákona a
zároveň vyzval stavebníkov, aby v lehote 90 dní predložili chýbajúce doklady, pričom listom zo dňa
02.09.2013 konanie prerušil. Následne dňa 23.09.2013 stavebníci stavebnému úradu doložili žiadosť na
dodatočné povolenie stavieb „budova pre chov hospodárskych zvierat“ a „hnojová jama s prestrešením“
vrátane požadovaných dokladov: projektovú dokumentáciu na „hnojovú jamu s prestrešením“ spolu s
vyjadreniami dotknutých orgánov štátnej správy k uvedenej stavbe. Ostatné náležitosti podľa § 58 ods. 1
stavebného zákona a § 8 ods. 1 a vyhlášky č. 453/2003 boli doložené už v predchádzajúcich konaniach,
alebo boli stavebnému úradu známe z predchádzajúcich konaní. Dňa 04.10.2013 stavebný úrad opäť
oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení predmetných stavieb, upustil
od ústneho pojednávania a stanovil lehotu na uplatnenie námietok. Dňa 24.10.2013 boli stavebnému
úradu doručené námietky od účastníčky konania Y.. R. Belkovej, v ktorom namietala, že jej zástupkyni
nebolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu, nakoľko spisový materiál sa nachádzal na základe
vyžiadania na Okresnej prokuratúre v Brezne. Následne stavebný úrad listom zo dňa 18.11.2013,
ktorý bol totožný s oznámením zo dňa 04.10.2013 oznámil začatie konania účastníkom konania. Dňa
25.11.2013 boli stavebnému úradu doručené námietky žalobkyne a námietky U. F.. Ďalej už bolo vydané
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu) zo dňa 16.12.2013.

K odvolacej námietke, že stavebník nepreukázal, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore
s cieľmi a zámermi územného plánovania žalovaný uviedol, že obec Dolná Lehota nemá schválený
územný plán. Podľa žalovaného, ak nie sú k dispozícii iné podklady pre posúdenie umiestnenia stavby
(územnoplánovacie podklady vymedzené v § 3 stavebného zákona a ostatné existujúce podklady
vymedzené v § 7a stavebného zákona), stavebný úrad si má obstarať iné podklady, napríklad
podmienky chovu a držania zvierat, ako aj umiestnenia stavieb na chov hospodárskych zvierat,
ktoré si obce upravujú vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach. Ak tieto podmienky obec
vo svojom všeobecne záväznom nariadení upravené nemá, stavebný úrad ich nemôže použiť pri
umiestňovaní stavieb. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 správneho poriadku s tým,
že ak odvolateľka (žalobkyňa) mala vedomosť o existencii takých podkladov, ktoré by upravovali
umiestnenie stavieb na chov hospodárskych zvierat, tak mala možnosť ich predložiť v konaní. K
námietke, že k budove pre chov hospodárskych zvierat nebol určený stavebný dozor uviedol, že pre
stavbu budovy nebolo potrebné uvádzať stavebný dozor, nakoľko táto je už dokončená. K námietke,
že sa stavebný úrad nedostatočne vysporiadal s námietkami účastníčiek konania uviedol, že väčšina
námietok žalobkyne a účastníčky U. F. sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní a odvolací
orgán sa s nimi vysporiadal v tomto rozhodnutí. Splnenie požiadaviek na ochranu životného prostredia
v tomto konaní zabezpečujú vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia v Brezne, ktoré sú
všetky súhlasné. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou predpojatosti zamestnanca stavebného úradu
s tým, že odvolaciemu orgánu nie je známy žiadny pomer zamestnanca správneho orgánu k veci
alebo účastníkom konania. K námietke, že stavebný úrad povolil vykonané práce tak, že sokel na
zabránenie vytekania močovky nie je zrealizovaný, pričom nedošlo k súladu stavby s projektom



08/2013, žalovaný uviedol, že prílohou dodatočného stavebného povolenia je projektová dokumentácia,
v ktorej je navrhnutý uvedený sokel. Skutočnosť, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej
stavebný úradom sa skúma v kolaudačnom konaní. K námietkam týkajúcim sa odpovedí bývalého
Obvodného úradu životného prostredia Brezno, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia zo dňa 13.09.2013
a úseku štátnej správy ochrany prírody zo dňa 17.09.2013 uviedol, že vyššie uvedené vyjadrenia nie
sú záväznými stanoviskami podľa § 140b stavebného zákona a príslušné zložky orgánu životného
prostredia v nich len oznamujú, že sa k predmetnej stavbe ich vyjadrenie nevyžaduje. K stavbe
hospodárska budova sa obvodný úrad životného prostredia vyjadril listom zo dňa 13.07.2012.

Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že po podanom odvolaní si vyžiadal stanovisko k obsahu odvolania
od dotknutého orgánu - Obvodného úradu životného prostredia Brezno na úseku štátnej vodnej správy
(v súčasnosti Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie). Dňa 19.05.2014 bolo
žalovanému doručené stanovisko Okresného úradu Brezno, odboru starostlivosti o životné prostredie,
úseku štátnej vodnej správy zo dňa 14.05.2014. Z citovaného stanoviska vyplynulo, že stavba je
podľa priloženej projektovej dokumentácie dostatočne zabezpečená proti úniku nebezpečných látok do
povrchových a podzemných vôd. Následne žalovaný v súlade s ustanovením § 140b stavebného zákona
predložil odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania nadriadenému orgánu
(Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie)
a vyžiadal si od neho stanovisko. Tento nadriadený orgán stanoviskom zo dňa 26.05.2014 vyjadrenie
bývalého obvodného úradu životného prostredia Brezno zo dňa 17.09.2013 potvrdil.

Podľa záverov rozhodnutia žalovaného odvolací orgán nezistil také pochybenia, pre ktoré by musel
napadnuté rozhodnutie prvostupňového stavebného orgánu zrušiť.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o
preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov prvého aj druhého stupňa, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Žalobkyňa rovnako ako aj v odvolaní namietala neúplnosť a nesprávnosť podkladov pre
rozhodnutie, najmä nesprávnosť vyjadrení dotknutých orgánov a nedostatky projektovej dokumentácie.
S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku namietala nedostatočné odôvodnenie
prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia s tým, že z rozhodnutí nie je možné určiť, ktoré
konkrétne stanoviská dotknutých orgánov boli zobraté do úvahy a ako boli vyhodnotené. Žalobkyňa
vytýkala aj nevyhovujúce vedenie administratívneho spisu. Zo spisu nebolo podľa žalobkyne zrejmé,
aké podklady boli predložené dotknutým orgánom na zaujatie stanoviska. Zdôraznil, že pri stavbe
„hnojová jama s prestrešením“ došlo k zmene projektu, ktorá zmena nebola prenesená do opisu stavby
v dodatočnom povolení stavby (sokel proti zabráneniu vytečenia močovky). Taktiež táto stavba bola do
15.01.2013 označená ako „ovčiareň“ a k takejto stavbe boli poskytované stanoviská dotknutých orgánov.
Zároveň v tejto súvislosti zdôraznila, že nie je možné spoliehať sa na časové súvislosti a predpokladať,
že obec predložila príslušnému dotknutému orgánu aktuálnu projektovú dokumentáciu. Poukázala na
nedostatky v súvislosti s vedením a evidovaním spisu (neoznačenie listov príslušným číslom). Podľa
žalobkyne správne orgány nemohli mať za preukázané, že stavby sú v súlade s verejným záujmom,
pretože stanoviská dotknutých orgánov zjavne podávali stanoviská k inej stavbe, resp. stavbe s iným
účelom, než aká bola dodatočne povolená. Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1 písm.
a) zákona č. 39/2007 Z.z. poukázala aj na absenciu záväzného stanoviska regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy. Napokon žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že v čase rozhodovania
žalovaného už bolo v platnosti Všeobecne záväzné nariadenie obce Dolná Lehota o podmienkach
držania úžitkových zvierat a včiel (schválené dňa 07.03.2014) a podľa názoru žalobkyne bolo potrebné
toto všeobecne záväzné nariadenie zohľadniť aj pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne. Podľa žalobkyne
dodatočne schválená stavba je v rozpore s predmetným všeobecne záväzným nariadením obce, pričom
mala za to, že princíp súladu s verejnými záujmami nepodlieha rýchlym zmenám, a teda keď taká stavba
nie je v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce, tak taká stavba nebola v súlade s verejnými
záujmami ani pred pár mesiacmi.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával na dôvodoch
rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že stavebný úrad disponoval všetkými
podkladmi pre rozhodnutie o dodatočnom povolení stavieb, pričom v poslednom konaní o dodatočnom



povolení stavby stavebníci doložili všetky doklady, ktoré požadoval stavebný úrad (novú žiadosť na
dodatočné povolenie stavieb, projektovú dokumentáciu na budovu pre chov hospodárskych zvierat a
hnojovú jamu s prestrešením vypracovanú Ing. T. Halásom v auguste 2013, vyjadrenia dotknutých
orgánov štátnej správy - na úseku štátnej správy odpadového hospodárstva z dňa 12.09.2013, na
úseku štátnej správy ochrany ovzdušia zo dňa 13.09.2013, na úseku ochrany prírody a krajiny zo
dňa 19.09.2013, na úseku štátnej vodnej správy zo dňa 17.09.2013 a regionálneho úradu verejného
zdravotníctva zo dňa 13.09.2013). Projektová dokumentácia stavby budovy pre chov hospodárskych
zvierat vypracovaná v máji 2011 bola upravené 15.01.2013 (upravený bol len názov stavby z „ovčína“
na hospodársku budovu a táto bola doložená stavebnému úradu v predchádzajúcom stavebnom konaní
spolu s vyjadreniami dotknutých orgánov štátnej správy k tejto stavbe (vyjadrenia zo dňa 12.07.2012,
13.07.2012, 16.07.2012). Podľa žalovaného skutočnosť, že stavebný úrad ani žalovaný vo svojom
pozmeňujúcom rozhodnutí presne nekonkretizoval presné čísla vyjadrení dotknutých orgánov štátnej
správy nie je rozhodujúca. Čo sa týka projektových dokumentácií, tak tieto boli overené v stavebnom
konaní. Projektová dokumentácia budovy pre chov hospodárskych zvierat vypracovaná pôvodne v máji
2011 bola upravená len v časti názov stavby z pôvodného názvu ovčín a opravil ju projektant dňa
15.01.2013, čo je potvrdené aj jeho podpisom. Pôvodná projektová dokumentácia hnojovej jamy s
prestrešením vypracovaná v apríli 2012 bola dodatočne upravená škrtaním a prepisovaním bez toho,
aby v nej kto a kedy dokumentáciu upravil. Žalovaný túto skutočnosť vytkol stavebnému úradu vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 29.07.2013. V poslednom konaní stavebného úradu bola už
doložená nová projektová dokumentácia hnojovej jamy s prestrešením vypracovaná v auguste 2013
vrátane nových vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy k tejto dokumentácii. Žalovaný nesúhlasil
ani s námietkou žalobkyne, že nie je možné sa spoliehať na časové súvislosti, a že stanoviská
dotknutých orgánov boli podávané k inej stavbe. Uviedol, že v stanoviskách dotknutých orgánov štátnej
správy je jednoznačne uvedené, k akej projektovej dokumentácii sa vyjadrovali. Jediná pochybnosť
mohla vzniknúť pri vyjadrení Obvodného úradu životného prostredia na úseku štátnej vodnej správy
zo dňa 17.09.2013, čo žalobkyňa namietala aj vo svojom odvolaní. Žalovaný preto prerušil odvolacie
konanie a vyžiadal si stanovisko uvedeného dotknutého orgánu k odvolaniu. Vo veci tak bolo doručené
žalovanému stanovisko Okresného úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku
štátnej vodnej správy zo dňa 14.05.2014, ktoré bolo aj potvrdené nadriadeným orgánom Okresným
úradom Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zo
dňa 17.09.2013. K námietke, že žalovaný mal vyhodnotiť aj všeobecne záväzné nariadenie obce Dolná
Lehota žalovaný uviedol, že všeobecne záväzné nariadenia nie sú záväzným podkladom pre konanie
obce konajúcej ako stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona, pričom poukázal aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 33/01 zo dňa 14.05.2004, v zmysle ktorého všeobecne záväzné
nariadenia, ktorými obce usmerňujú alebo regulujú chov zvierat sú v rozpore s čl. 71 ods. 2 Ústavy
SR. Na pojednávaní ešte žalovaný uviedol, že v tomto dodatočnom stavebnom konaní nebol potrebný
záväzný posudok regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorý sa vyžiada v prípade, ak bude
oznámené kolaudačné konanie.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrvával v celom rozsahu na podanej žalobe a dôvodoch
v nej uvedených a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Nezákonnosť rozhodnutia videl v neúplnosti a
nesprávnosti podkladov pre rozhodnutie, v nedostatkoch projektovej dokumentácie. Ďalej uviedol, že
predchádzajúce rozhodnutia boli v danej veci zrušené, a preto nie je možné na ne prihliadať. Poukázal
na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí a neexistenciu posudku regionálnej veterinárnej správy podľa
§ 44 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2007 Z.z.

Na pojednávaní pribratá účastníčka X. A. (stavebník spolu s manželom K. A.) uviedla, že by bola rada,
keby sa vec už po ôsmych rokoch uzavrela. Pokiaľ ide o pozemok pod stavbami, tak tento kúpili ešte jej
rodičia. Jej syn si kúpil v roku 2008 pozemok o ktorý mala záujem aj pani F., ktorá je matkou žalobkyne
a od vtedy nastali veľké spory aj so žalobkyňou. Pokiaľ ide o dobytok, ktorý chovajú v hospodárskej
budove, tak sa jedná o 4 kusy dobytku v hornej časti a 2 kusy v dolnej časti. Pôvodne nebola ani
odpadová jama - hnojisko vybudované, ale žalobkyňa chcela aby bola vybudovaná a tak sa aj stalo.
Jama je urobená tak, že neprepúšťa, pričom boli robené kontroly aj z obvodného úradu a nenašli žiadnu
vadu, ktorá by mala brániť v užívaní.



Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods.
1 O.s.p. a po preskúmaní veci rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov
o dodatočnom povolení stavby (budova pre chov hospodárskych zvierat) a dodatočnom povolení už
vykonaných prác (na stavbe hnojová jama s prestrešením).

Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorá predstavuje
vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka. V konaní však stavebník musí preukázať skutočnosti,
že ďalšia existencia stavby už postavenej nie je v rozpore s verejnými záujmami. Verejným záujmom
sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,
nariadeniami a záväznými časťami technických noriem. Posúdenie, či stavba nie je v rozpore s verejným
záujmom vykonáva príslušný správny orgán štátnej správy, v danom prípade prvostupňový správny
orgán - obec Dolná Lehota.

Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore
s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil
doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba
začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených
v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 7 citovaného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 58 a 66.

Podľa § 140 citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov,

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku,



(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku,

(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z odsekov 1 a 2 § 88a stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s
verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby (stavebníkovi), keďže sa dopustil porušenia zákona.
Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky
potrebné doklady, t.j. stanoviská a vyjadrenia dotknutých štátnych orgánov, ako aj obce. Správny orgán
(stavebný úrad) musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska
súladu s funkčným využitím, určených limitov regulatívov, prípadne zámerov, ktoré vykonáva obec.
Rozsah dokladov však nie je taxatívne vymedzený. Stavebný úrad vychádza najmä z ustanovenia §
126 stavebného zákona, ale musí vychádzať aj z iných osobitných záujmov, podľa toho, ktoré záujmy
budú stavbou dotknuté.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že pre vydanie rozhodnutia žalovaného o dodatočnom povolení
stavieb a prác nebol zo strany správnych orgánov (prvostupňového aj druhostupňového) dostatočne
zistený skutkový stav. Taktiež z textu prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia súd zistil, že
rozhodnutia nie sú náležite odôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní.

Stavebný úrad, a ani žalovaný neuviedol a zároveň nedostatočne zdôvodnil, prečo stavby a práce
dodatočne povolil a nezdôvodnil prečo stavby nie sú v rozpore s verejným záujmom. Pokiaľ stavebný
úrad aj mal k dispozícii vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov, tieto neboli obsahom ani významom
prenesené do odôvodnenia rozhodnutí, tak aby bola splnená požiadavka riadneho odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní (prvostupňový vôbec, druhostupňový iba
čiastočne). Z odôvodnenia rozhodnutí sa nedá presne zistiť, prečo predmetné stavby nie sú v rozpore
s verejným záujmom, nakoľko prvostupňový správny orgán iba všeobecne uviedol v odôvodnení, že v
konaní sa nepreukázal rozpor s verejnými záujmami s tým, že tieto sú dokladované vo vyjadreniach
dotknutých orgánov. Tieto vyjadrenia neboli citované a ani náležite vyhodnotené. Odvolací orgán
síce citoval stanoviská dotknutých orgánov aj s číselným a dátumovým označením, avšak taktiež
nedostatočne zdôvodnil nepreukázanie rozporu s verejnými záujmami, keď v podstate iba doslovne
reagoval na odvolacie námietky. Pre náležité zistenie, že postavená stavba a vykonaná práce nie sú v
rozpore s verejným záujmom bolo potrebné zadovážiť aj stanovisko obce (nie ako stavebného úradu),



ale obce ako orgánu samosprávy, ktorý chráni záujmy všetkých občanov, vlastníkov nehnuteľností v
obci. Musí teda vychádzať zo záujmov všeobecných, najmä na úseku územného plánovania, ale aj zo
záujmov súkromných, najmä čo sa týka dotknutia vlastníckych práv účastníkov. Toto všetko platí aj v tom
prípade, pokiaľ nebol schválený územný plán obce. Čo sa týka všeobecne záväzného nariadenia obce
o podmienkach držania úžitkových zvierat a včiel, tak toto bolo schválené už po vydaní prvostupňového
rozhodnutia (dňa 07.03.2014), preto ani nebolo potrebné zisťovať, či je rozhodnutie stavebného úradu
v rozpore s týmto nariadením obce. V súvislosti s existenciou stanovísk dotknutých orgánov štátnej
správy, ktoré sa nachádzajú v spise súd uvádza, že tieto stanoviská musia reagovať na existujúci stav
na predmetných stavbách a existujúcu platnú projektovú dokumentáciu. Súd sa zároveň stotožňuje s
tvrdením žalobkyne v žalobe, že vo veci chýba záväzný posudok regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Nestačí, aby
predmetný záväzný posudok bol predložený iba v kolaudačnom konaní, ako to uviedol žalovaný na
pojednávaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom sa už nezaoberal ani ďalšími námietkami žalobcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p. tak, že priznal žalobkyni trovy konania, ktoré
predstavujú zaplatený súdny poplatok 70,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia spolu s nákladmi
na cestovné a stratu času vo výške spolu aj s DPH 839,63 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z troch úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní) po
134,- Eur + 3x réžijný paušál po 8,04 Eur + náklady spojené s cestou na pojednávanie z Bratislavy do
Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom Škoda Fábia - 108,04 Eur + náhrada za stratu
času stráveného do miesta pojednávania a späť - 107,20 Eur (8 začatých polhodín po 13,40 Eur) + 20%
DPH z celej sumy odmeny advokáta a náhrad - 128,27 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané
podľa vyčíslenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 4, § 15, § 17, § 18).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).