Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/57/2014 z 9. 3. 2015 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. marca 2015, sp. zn. 4Sžf/57/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013201811.1 Najvyšší súd | 4Sžf/57/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:6013201811.1 | 2015-03-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/257573ba-6136-4b27-9910-069dd6b6991e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201811.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžf/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201811
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013201811.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej
PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: TANK, s.r.o, so
sídlom Halíčska cesta 3200, Lučenec IČO: 36 057 568, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián
Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100307/1/526207/2013/4884 zo dňa 7. novembra 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/329/2013-100 zo dňa 12. marca 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/329/2013-100
zo dňa 12. marca 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici č.k. 23S/329/2013-100 zo dňa 12.03.2014,
zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu, pretože svojou podstatou pohonné hmoty (ďalej len „PHM“) sú tovar, ktorý nebol
spojený s dodaním tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu.
Čerpanie pohonných hmôt sa využívalo za účelom priameho použitia motorových vozidiel za účelom
uvedenia motorového vozidla do pohybu a v súvislosti s prepravným výkonom.

Preprava bola zabezpečovaná inou osobou, preto v súvislosti s § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) bolo povinnosťou žalobcu preukázať
prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, miesto určenia prepravy tovaru. Žalobca miesto
určenia prepravy tovaru preukázať nevedel a ani nemohol, pretože neboli vedené evidenčné čísla
motorových vozidiel, do ktorých boli pohonné hmoty čerpané. V priebehu celého konania žalobca
nepreukázal, že by prepravu pohonných hmôt vykonával odberateľ. Povinnosťou žalobcu v zmysle
§ 43 ods. 5 prvá veta zákona o DPH bolo preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od
dane. V žiadnej kúpnej zmluve a ani v žiadnej faktúre, ktoré boli predložené k výkonu daňovej kontroly
nebolo určené miesto, kde mal byť tovar dodaný. V súvislosti s predloženými čestnými prehláseniami
odberateľov, krajský súd poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-409/04 zo dňa
27.09.2007 TELEOS, C-94/05 zo dňa 27.09.2007, podľa ktorého predpokladom oslobodenia od dane
je, aby bol tovar skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa
nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri spoločenstva. Okrem toho,



pokiaľ ide o spomínané čestné prehlásenie, v týchto dokladoch nie je potvrdené, že tovar bol skutočne
prepravený do Maďarska, z prehlásenia vyplýva iba to, že bol umiestňovaný na prepravu do Maďarska.

Krajský súd ďalej uviedol, že s prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený
výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom
daňového subjektu a vzhľadom aj na argumenty v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
Únie (ďalej len „SD EÚ“) je toho názoru, že samotné vyhlásene odberateľov nemôže byť pre posúdenie
veci rozhodujúce, pretože v opačnom prípade by to dávalo veľkú možnosť pre zneužitie práva - priznanie
nadmerného odpočtu DPH. Žalobca ničím nepreukázal, že by pohonné hmoty, ktoré boli čerpané do
nádrží automobilov na čerpacej stanici, boli skutočne dodané odberateľom v Maďarsku, či teda došlo
k transportu tovaru do iného členského štátu, či tento tovar v konečnom dôsledku nebol po načerpaní
využívaný v Slovenskej republike. V danom prípade nebol preverovaný smer jazdy motorových vozidiel
a v konečnom dôsledku ani preverovaný byť nemohol.

Krajský súd poukázal aj na novelizované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH účinné od 01.10.2012, v
ktorom sa sprísnili podmienky pre oslobodenie od DPH, pokiaľ ide o predkladanie príslušných dokladov.

Uviedol, že žalobca odberateľom pri načerpaní PHM vystavil doklady z evidenčnej registračnej pokladne
(ďalej len „ERP“) označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali aj náležitosti faktúry v zmysle § 71 zákona
o DPH. Žalobca v týchto dokladoch uviedol daň z pridanej hodnoty a vzhľadom na uvedenú skutočnosť
bola tu aj povinnosť žalobcu v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH túto daň zaplatiť.

Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že tovar bol čerpaný aj do osobitných nádrží a žalovaný vykonal u
neho kontrolu aj za zdaňovacie obdobie júl 2012, a že v tomto období neboli zistené pochybenia, krajský
súd sa s týmito námietkami v dôvodoch rozhodnutia už nezaoberal, pretože pre posúdenie veci už nie
sú podstatné a v konečnom dôsledku už by nič nezmenili na výroku rozhodnutia.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný, v súlade s §
250k ods. 1 O.s.p.

II.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného
číslo SR č. 1100307/1/526207/2013/4884 zo dňa 07.11.2013 zruší ako nezákonné a vec vráti
žalovanému na ďalšie konanie. Tiež navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania.

Dôvodil nasledovne:
1. Prvostupňový súd uviedol, že preprava tovaru PHM bola zabezpečovaná inou osobou, preto v
súvislosti s § 43 ods. 5 písm. a/ zákona o DPH bolo povinnosťou žalobcu preukázať prepravným
dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, miesto určenia prepravy tovaru.

Žalobca je toho názoru, že v danom prípade súd nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože v
administratívnom spise, ako aj v danom súdnom konaní, bolo jednoznačne preukázané, že prepravu
tovaru PHM do Maďarska si zabezpečovali odberatelia sami, o čom svedčia aj písomné vyhlásenia
vyhotovené v súlade s vtedy účinným zákonom o DPH (§ 43 ods. 5 písm. c/). Žalobcovi preto nie je
známe, z akého dôvodu a na základe akých skutočností a dôkazov, súd dospel k záveru, že prepravu
tovaru PHM do Maďarska nevykonávali odberatelia, ale iné osoby. Práve naopak, čestné vyhlásenia
maďarských podnikateľov, ktorí sami vykonávali prepravu PHM do Maďarska svedčia o tom, že túto
prepravu si zabezpečovali oni sami, bez účasti tretej osoby. Žalobca jednoznačne uniesol dôkazné
bremeno, čo sa týka tej skutočnosti, ktorý subjekt vykonával prepravu tovaru PHM do Maďarska, a
to predložením čestných vyhlásení odberateľov. Skutočnosť, že prepravu vykonávali sami odberatelia
nebola medzi stranami nikdy sporná, nakoľko aj žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí túto
skutočnosť vôbec nerozporoval (spornou otázkou bolo preukázanie skutočnosti, či tovar, ktorý bol
predmetom dodania, konkrétne PHM, fyzicky opustil tuzemsko - str. 6 rozhodnutia žalovaného).



Posúdenie otázky, kto realizoval prepravu tovaru, má zásadný význam z toho hľadiska, či sa na
preukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od DPH bude aplikovať ustanovenie § 43 ods. 5 písm.
a/ alebo ustanovenie § 43 ods. 5 písm. c/.

Totižto podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a/, t.j. v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ
alebo odberateľ inou osobou, je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru prepravným
dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia. To znamená, že zákon
v danom prípade výslovne uvádza, že na takomto doklade je potrebné, aby bolo uvedené miesto určenia
kam bol tovar dodaný.

Na druhej strane, v prípade aplikácie § 43 ods. 5 písm. c/, t.j. v prípade, ak prepravu tovaru vykoná
odberateľ, je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru písomným vyhlásením odberateľa alebo
ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Zákon v danom prípade teda
nepredpisuje, aby predmetné vyhlásenie obsahovalo údaj o mieste určenia, naopak postačuje, aby
vyhlásenie obsahovalo údaj, že tovar bol prepravený do iného členského štátu.

Žalobca je názoru, že jednak v daňovom konaní, ako aj v konaní pred prvstupňovým súdom bolo
čestnými vyhláseniami odberateľov preukázané, že prepravu tovaru PHM do Maďarska zabezpečovali
sami odberatelia a preto požiadavka súdu na žalobcu na preukázanie miesta určenia tovaru nie je v
súlade s ustanovením § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH.

2. Prvostupňový súd v súvislosti s predloženými čestnými vyhláseniami odberateľov, poukázal na
rozsudok C-409/04, podľa ktorého vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na
oslobodenie dodávky vnútri spoločenstva Európskej únie.

Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na celé znenie predmetného rozsudku SD EÚ z 27.09.2007
č.k. C-400/04, ktorý v bode 3 výroku uvádza, že takéto vyhlásenie môže byť doplňujúcim dôkazom
pre účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti
žalobca poukazuje na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-273/11, kde súd uviedol nasledovné: „Keďže
smernica 2006/11/ES neobsahuje konkrétne ustanovenia v súvislosti s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné
osoby povinné predložiť, aby mu mohlo byť priznané oslobodenie od DPH, prináleží členským štátom v
súvislosti s článkom 131 smernice 2006/112 stanoviť podmienky, za akých oslobodia od dane dodania v
rámci spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť
akémukoľvek podvodu, daňovému úniku alebo prípadnému zneužitiu.“ Inými slovami je na členských
štátoch, ako si zákonne upravia podmienky preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu.
Zákon o DPH jednoznačne v § 43 ods. 5 určuje, akými dokladmi sa preukazuje dodanie tovaru do
iného členského štátu. V zmysle vtedy účinného § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH, platiteľ bol
povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a ak prepravu tovaru vykoná
odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného
členského štátu. Inú dôkaznú povinnosť okrem písomného vyhlásenia odberateľa zákon platiteľovi
neukladal.

3. Prvostupňový súd uviedol, že pokiaľ ide o spomínané čestné prehlásenia, z týchto dokladov nie
je potvrdené, že tovar skutočne bol prepravený do Maďarska, z prehlásení vyplýva iba to, že bol
umiestňovaný na prepravu do Maďarska.

Žalobca k uvedenému uvádza, že aj v tejto otázke súd nesprávne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v administratívnom spise sa nachádzajú aj vyhlásenia odberateľov, v ktorých sa konkrétne píše
„Týmto potvrdzujeme, že tovar v hodnote .... odkúpený v období od ... do ... od firmy TANK, s.r.o.,
Lučenec, prevádzka Šiatorska Bukovinka so sídlom v Slovenskej republike, IČO: 36 057 568, IČ DPH:
SK2020082779, sme vyviezli do Maďarska“. Tu je jednoznačné z gramatického výkladu uvedenej vety
jasné, že tovar - PHM bol vyvezený do Maďarska . Preto argumentácia súdu, že tieto vyhlásenia
odberateľov nepotvrdzujú prepravu tovaru do Maďarska je celkom nesprávna.

Vtedy účinný zákon o DPH neuvádzal predpísanú formu a obsah vyhlásenia odberateľa o preprave
tovaru do iného členského štát, to znamená, že zákon nepredpisoval, aké údaje má toto vyhlásenie
obsahovať.



4. Súd v rámci odôvodnenia poukázal aj na novelizované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH účinné
od 01.10.2012, v ktorom sa sprísnili podmienky pre oslobodenie od DPH, pokiaľ ide o predkladanie
príslušných dokladov.

K tomuto argumentu žalobca uvádza, že na posudzovaný prípad má právnu relevanciu znenie zákona
účinné v čase intrakomunitárneho dodania konkrétneho tovaru. Novelizované znenie ustanovenia §
43 ods. 5 zákona o DPH bližšie špecifikuje konkrétne obsahové náležitosti potvrdenia o prijatí tovaru
odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ.
Skutočnosť, že do 01.10.2012 zákon o DPH neustanovoval obsahové náležitosti vyhlásenia odberateľa
podľa § 43 ods. 5 písm. c/ citovaného zákona, nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko nie je na
žalobcovi, ale na samotnom štáte, aby určoval podmienky, za akých bude štát považovať dodanie tovaru
do iného členského štátu za preukázané.

5. Súd v odôvodnení ďalej uviedol, že žalobca odberateľom pri načerpaní PHM vystavil doklady z ERP
označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali aj náležitosti faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH. Ďalej
uviedol, že žalobca v týchto dokladoch uviedol aj daň z pridanej hodnoty a vzhľadom na túto skutočnosť,
bola aj povinnosť žalobcu v zmysle ustanovenia § 69 ods. 58 zákona o DPH túto daň zaplatiť.

Žalobca je toho názoru, že uvedená argumentácia je nesprávna. Žalobca vo svojich vyjadreniach
vždy uviedol, že dodacie listy nie sú vytlačené z ERP a nevstupujú do fiškálnej pokladne a že slúžia
len ako podklad k vystaveniu súhrnnej faktúry. Preto je pre žalobcu vyššie uvedený záver súdu
neakceptovateľný, nemajúci oporu v zákone. Žalobca uvádza, že v uvedených prípadoch išlo o dodanie
tovaru do iného členského štátu, tak náležitosti faktúry sa majú posudzovať podľa vtedy platného
ustanovenia § 72 zákona o DPH (faktúra pri dodaní tovaru do iného členského štátu) a nie podľa
ustanovenia § 71 (faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku). Dodacie listy, ktoré neslúžia ako
daňový doklad, nespĺňali náležitosti faktúry ako nesprávne uviedol súd.

Súhrnné dodacie listy nespĺňali ani náležitosti faktúry podľa § 71 ods. 2, nakoľko neobsahujú poradové
číslo faktúry a ani dátum vyhotovenia a teda nemožno v danom prípade hovoriť o povinnosti odviesť
daň podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Žalovaný v priebehu konania uvádzal, že PHM sú špecifickým tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s
odoslaním alebo prepravou na konkrétne miesto určenia v inom členskom štáte a v nezmenenom stave
a množstve, ale sú pohonnou látkou, potrebnou na priame a postupné použitie. K uvedenému žalobca
na pojednávaní uviedol, že zákon o DPH nerozlišuje nejaké osobitné postavenie pohonných látok, na
ktoré by sa malo v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru osobitne prihliadať. Osobité postavenie pri
určovaní miesta dodania tovaru majú napríklad také tovary ako je plyn a elektrická energia, čo však
sleduje účel smernice rady 2003/92/ES. Pre špecifické postavenie PHM ako tovaru existuje samostatná
právna úprava a preto v prípade intrakomunitárneho dodania tohto druhu tovaru sa použije ustanovenie
§ 43 zákona o DPH rovnako ako pri každom inom tovare.

Žalovaný v rámci konania argumentoval tým, že pre PHM existuje špeciálna úprava obsiahnutá v
ustanovení § 55 ods. 5 zákona o DPH. Uvedený výklad žalovaného je nesprávny, nakoľko toto
ustanovenie sa netýka intrakomunitárneho dodania tovaru, ale týka sa dodania tovaru zahraničnej
osobe v tuzemsku, t.j. na Slovensku. Uvedená argumentácia žalovaného tak nekorešponduje s dôkazmi,
ktorými žalobca v rámci konania preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, t.j. do
Maďarska.
Zákon o DPH nešpecifikuje, akým spôsobom, v akej forme, má byť tovar do iného členského štátu
odoslaný alebo prepravovaný. Žalobca na pojednávaní poukázal na rozsudok SD EÚ C-250/11 z
19.07.2012, kde Súdny dvor v rámci argumentácie uviedol, že palivá dovezené z tretej krajiny v nádržiach
motorových vozidiel sú oslobodené od dovoznej DPH, nie z dôvodu, že takýto spôsob prepravy je možný,
ale z dôvodu neprimeranosti nákladov a nevýhod pre cestujúcich vzhľadom na sumu dovozného cla a
DPH, ktorú by takéto overovanie mohlo priniesť.

Žalobca ďalej poukazuje, že prvostupňový súd pri posudzovaní zásadnej otázky, t.j. či v danom
prípade došlo k dodaniu tovaru alebo nie, sa neriadil pri hodnotení dôkazov v zmysle ustanovenia §
132 O.s.p., pretože žalobca preukazoval dodanie tovaru do Maďarska nielen čestnými vyhláseniami
odberateľov, ale aj geometrickým zameraním vzdialenosti stojanov PHM - cca 60 m od hranice s



Maďarskom, ako aj odborným vyjadrením súdneho znalca Ing. K., preukazujúceho skutočnosť, že k
spotrebe novonačerpaného paliva do palivovej nádrže dochádza až po prejdení 4,23 km. Je názoru,
že žalobca preukázal dodanie tovaru spôsobom, ktorý predpokladá zákon o DPH. Pokiaľ súd, ako aj
žalovaný, napriek predloženiu uvedených dôkazov tvrdia, že v danom prípade nešlo o dodanie tovaru do
Maďarska, dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia a dôkaznú núdzu znáša správca dane, t.j. žalovaný
(rozhodnutie NS SR č. 3Sžf/1/2011).

III.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej
Bystrici dňa 26.05.2014.

K námietke žalobcu, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že preprava
tovaru PHM bola zabezpečovaná inou osobou, pričom zo spisu vyplýva, že prepravu si zabezpečovali
odberatelia sami bez účasti tretej osoby, uviedol, že táto námietka vo vzťahu k meritu veci je nepodstatná.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť uvádzanú aj v žalovanom rozhodnutí, že v prípade pohonných hmôt
dodávaných spôsobom čerpania do motorových nádrží áut, nemôže ísť o naplnenie ustanovenia § 43
zákona o DPH a teda o dodanie tovaru s oslobodením od dane v dôsledku jeho prepravy do iného
členského štátu, pretože takýmto spôsobom dodaný tovar nemôže byť prepravený alebo odoslaný v
dostatočnom množstve a štruktúre, v akom bol iným platiteľom dane dodaný a to z toho dôvodu, že ide
o tovar slúžiaci k okamžitej spotrebe a nie je určený na prepravu alebo odoslanie.

Z uvedeného dôvodu nie je preto pre skutkové posúdenie veci podstatným, do akého motorového
vozidla boli PHM čerpané, či do vlastných vozidiel odberateľov alebo do vozidiel iných osôb, ani akého
znenia boli vyhlásenia odberateľov, čo napáda žalobca, ale v danom prípade sú pre posúdenie veci
rozhodujúcimi dve skutočnosti:
1. pohonné hmoty čerpané do nádrží motorových vozidiel sú špecifickým tovarom, ktorý nie je určený
na prepravu alebo dodanie na iné miesto dodania (aj iný členský štát), pretože ide o tovar určený na
okamžitú spotrebu a nie na prepravu a dodanie v stave (množstve a štruktúre) v akom bol dodaný a
2. skutočnosť, že žalobca na dodanie tohto tovaru vystavil doklady, v ktorých uviedol daň z pridanej
hodnoty a preto bol podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH povinný túto daň zaplatiť.

Uvedené skutočnosti nemôže žalobca svojimi námietkami zvrátiť. Z uvedeného dôvodu považuje
žalovaný námietky žalobcu za námietky nesúvisiace s meritom veci a preto neopodstatnené. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté
rozhodnutie daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu v rozsahu a v
medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.



Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej
osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto
tovaru pre inú osobu, bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného
členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za
tovar.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia zákona, každá osoba,
ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 55a ods. 5 zákona o DPH, žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil
v súlade s týmto zákonom, a daň uplatnenú pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane
podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.

Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým správca dane Daňový
úrad Banská Bystrica vyrúbil rozhodnutím č. 9614401/5/3650352/2013/An zo dňa 01.08.2013 daňovému
subjektu TANK, s.r.o., Halíčska cesta 3200, Lučenec v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z.
rozdiel dane v sume 25 830,57 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012.
Daňový úrad Banská Bystrica nepriznal dňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
február 2012 v sume 24 205,23 € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty
v sume 1.625,34 €.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na
ustanovenie § 219 ods. 1 v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že napadnutý rozsudok potvrdil,
lebo je vo výroku vecne správny.

K námietke žalobcu, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že preprava
tovaru pohonných hmôt bola zabezpečovaná inou osobou, pričom zo spisu vyplýva, že prepravu si
zabezpečovali odberatelia sami bez účasti tretej osoby, súd uvádza, že táto námietka je vo vzťahu
k meritu veci nepodstatná. V prípade pohonných hmôt dodávaných spôsobom čerpania priamo do
motorových nádrží áut, nemôže ísť o naplnenie ustanovenia § 43 zákona o DPH a teda o dodanie tovaru
s oslobodením v dôsledku jeho prepravy do iného členského štátu, pretože takýmto spôsobom dodaný
tovar nemôže byť prepravený alebo odoslaný v dodanom množstve alebo štruktúre, pretože ide o tovar
slúžiaci k okamžitej spotrebe a nie určený na prepravu alebo odoslanie.

Nie je pre skutkové posúdenie podstatným, do akého motorového vozidla boli pohonné hmoty čerpané,
či do vlastných vozidiel odberateľov, alebo do vozidiel iných osôb, ani akého znenia boli vyhlásenia
odberateľov, čo napáda žalobca, ale v danom prípade sú pre posúdenie veci rozhodujúcimi dve
skutočnosti:
1. pohonné hmoty čerpané priamo do nádrží motorových vozidiel sú tovarom, ktorý nie je určený na
prepravu alebo dodanie na iné miesto dodania (aj do iného členského štátu), pretože ide o tovar určený
na okamžitú spotrebu a nie na prepravu a dodanie v stave (množstve a štruktúre) v akom bol dodaný a
2. skutočnosť, že žalobca na dodanie tohto tovaru vystavil daňové doklady z ERP, v ktorých v cene
uviedol už aj daň z pridanej hodnoty a preto bol podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH povinný túto daň zaplatiť.



Z uvedeného dôvodu súd odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Svojou podstatou
sú pohonné hmoty tovarom, dodanie ktorého nie je spojené s odoslaním alebo prepravou z tuzemska
alebo iného členského štátu v nezmenenom stave a množstve, pokiaľ sú odoberané priamo do
nádrže vozidla. Preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu v tomto prípade nevyplýva
ani z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Dodávky pohonných hmôt načerpaných priamo do palivovej nádrže
nespĺňajú zákonnú charakteristiku dodania tovaru, ktorý je oslobodený z dôvodu, že je prepravený/
dodaný do iného členského štátu. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH v súvislosti s týmito dodávkami. Uvedené
dodanie tovaru - načerpanie pohonných hmôt priamo do palivovej nádrže na slovenskej čerpacej stanici
žalobcu, nemožno považovať za intrakomunitárne dodanie tovaru v rámci EÚ v zmysle zákona o
dani z pridanej hodnoty, nakoľko sa nedá preveriť, či tento tovar reálne, v takom množstve, v akom
bol vyfakturovaný maďarskému odberateľovi opustil územie Slovenskej republiky alebo ho odberateľ
spotreboval už na území Slovenskej republiky. Na túto skutočnosť, nemá vplyv ani umiestnenie čerpacej
stanice žalobcu - podľa jeho tvrdenia, je vzdialená 60 m od štátnej hranice s Maďarskom.

Podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska alebo iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom
štáte. O prepravu tovaru ide vtedy, keď sa tovar, ktorý je predmetom dodania transportuje z jedného
miesta na iné miesto. V prípade odoslania tovaru ide o situáciu, kedy je tovar inou osobou (na účet
dodávateľa alebo odberateľa) prepravený z jedného miesta na iné určené miesto. Ak sa má uplatniť
oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona, musí okrem iného ísť o transport alebo odoslanie
tovaru z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte.

V danom prípade sa pohonné hmoty neprepravovali v rámci uzavretého zmluvného vzťahu do miesta
určenia v inom členskom štáte. Preprava pohonných hmôt do iného členského štátu totiž nevyplýva ani
z predloženej kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy ja nákup pohonných hmôt na čerpacej stanici
pohonných hmôt Šiatorská Bukovinka. Maďarskí podnikatelia tankovali pohonné hmoty na čerpacej
stanici. To znamená, že načerpaním pohonných hmôt cez tankovaciu pištoľ z výdajného stojana na
čerpacej stanici do palivovej nádrže konkrétneho motorového vozidla maďarských podnikateľov, boli
tieto pohonné hmoty odberateľom dodané. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní
tovaru, s ktorým je spojená jeho preprava, a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od dane
podľa § 43 zákona o DPH. Keďže boli pohonné hmoty tankované do vozidiel maďarských podnikateľov
z dôvodu, aby sa toto vozidlo mohlo hneď používať, potom ide o dodanie tovaru bez prepravy, a jeho
miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Miestom dodania tovaru, ak je
dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho
dodanie uskutočňuje, teda v tomto prípade na území Slovenskej republiky. Dodanie tovaru, s ktorým nie
je spojená jeho preprava do iného členského štátu v rámci zmluvného vzťahu medzi čerpacou stanicou
a maďarskými podnikateľmi, podlieha zdaneniu v tuzemsku a na takéto dodanie sa uplatní sadzba dane
platná v tuzemsku. Maďarskí podnikatelia identifikovaný pre daň v Maďarsku, majú možnosť požiadať
o vrátenie dane, ak spĺňajú podmienky ustanovené smernice 2008/9/ES v Maďarsku.

V predloženej kúpnej zmluve nie je uvedené miesto dodania tovaru, je len uvedené, že pokiaľ bude
odberateľ platiteľom dane, bude mu tovar dodaný bez dane po predložení potrebných dokladov.
Maďarskí odberatelia natankovali pohonné hmoty priamo do nádrží dopravných prostriedkov a teda
aj k spotrebe nakúpeného tovaru - pohonných hmôt, priamo do nádrží áut, dochádzalo už na území
Slovenskej republiky, resp. môže dochádzať, pri pohybe motorového vozidla dochádza k postupnej
spotrebe pohonných hmôt, teda nakúpené pohonné hmoty nie sú dopravené na miesto určenia. Pri
takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s ktorým je spojená jeho preprava do
miesta určenia a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 41 ods. 1 zákona o
DPH. V uvedenom prípade nie je splnená zákonná podmienka oslobodenia od dane a tou je odoslanie
alebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

S poukazom na uvedené najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p., a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd
právo na náhradu trov konania nepriznal.



Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.