{"guid": "3a6358f6-b180-4ed1-b6aa-281943af3c06:44038925-30d8-4562-b589-964bef734122", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1115010549.1", "spisova_znacka": "1To/81/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/81/2017 z 17. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. októbra 2017, sp. zn. 1To/81/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1115010549.1", "identifikacne_cislo": "1115010549", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Malíková", "sudca_id": 278, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-malikova-278", "datum_vydania": "2017-10-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44038925-30d8-4562-b589-964bef734122", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1115010549.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1115010549.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1115010549.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/81/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010549
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115010549.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a členov
senátu JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovanej F. K. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní Okresného prokurátora Bratislava I proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/38/2015 z 28. 3. 2017, na verejnom zasadnutí konanom
18. 10. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie Okresného prokurátora Bratislava I sa   z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
obžalovanú F. K. spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava I sp. zn. 3Pv 472/14/1101 z
20.08.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku Okresného súdu Bratislava I, pretože
skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní prokurátor okresnej
prokuratúry odvolanie, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu 17. 5. 2017.

Poukázal na to, že okresný súd dôsledne nevyhodnotil dôkaznú situáciu, keď z vykonaných dôkazov
poukázal najmä na časť znaleckého posudku z odboru dopravy poukazujúcu na oneskorenú reakciu
vodiča kolízneho motocykla - poškodeného B., pričom sa vôbec nevysporiadal s primárnou príčinou
predmetnej dopravnej nehody, ktorou bolo nedanie prednosti v jazde zo strany obžalovanej. Poškodený
B. B. a svedok F. O. zrozumiteľne zdôvodnili, prečo jazdili po električkovom páse, keďže vozidlo pred
nimi dávalo znamenie o zmene smeru jazdy vpravo (použitím jazdného pruhu vpravo slúžiacemu na
odbočenie z Radlinského ulice vpravo na Legionársku ulicu ako to organizácia dopravy umožňuje),
a teda tomuto vozidlu sa vyhýbali, avšak stále sa nachádzali na hlavnej ceste a nemožno súhlasiť
so závermi súdu, že bolo ich povinnosťou zvýšiť pozornosť, pričom odvolateľ má za to, že nemohli
predpokladať vytvorenie kolíznej situácie porušením pravidiel cestnej premávky (nedanie prednosti v
jazde) iným účastníkom premávky. Znalecký posudok naopak konštatuje nesprávnu techniku jazdy
vodičky vozidla, ktorá vchádzala do priestoru, do ktorého nemala náležitý rozhľad a ten obmedzený
rozhľad si vytvorila práve vodička sama tým, že odbočovala doľava tak, že jej bočný odstup od stojaceho
vozidla VW Touran bol taký malý, že do priestoru odkiaľ sa do miesta nehody blížili policajné motocykle
náležite nevidela a odbočiť doľava by mala tak, že by si udržala väčší bočný odstup od stojaceho vozidla
VW Touran. Jej váhava jazda a posúvanie sa smerom na koľajisko električiek technicky svedčí o tom,
že jej rozhľadové pomery boli nedostatočné. Prokurátor sa nestotožňuje s úvahami okresného súdu,
že uvedené pochybenie obžalovanej (nevytvorenie bezpečného odstupu) nebolo v príčinnej súvislosti s
poškodením zdravia poškodeného a uvedené porušenie nie je porušením dôležitej povinnosti uloženej
jej podľa zákona. Vytvorenie si dostatočného a bezpečného odstupu od stojaceho vozidla VW Touran
bolo iba technickým riešením znalca, ako bolo možné predísť predmetnej kolízií a obžaloba jeho



nedodržanie ani obžalovanej nikdy nekládla za vinu. Uvedené pochybenie v technike jazdy obžalovanej
však viedlo k jednoznačnej príčine predmetnej dopravnej nehody, čím bolo nedanie prednosti v jazde, čo
je nutné podľa zaužívanej súdnej praxe považovať ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom.
Záverom prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podaním doručeným súdu 9. 6. 2017 sa obžalovaná prostredníctvom obhajcu vyjadrila k odvolaniu
prokurátora, pričom má za to, že konštatovanie Okresnej prokuratúry Bratislava 1 nemá oporu v
skutkovom stave ani v priebehu dokazovania. Z dokazovania podľa obhajoby vyplynuli prinajmenšom
zistenia, že:
· poškodený sa s kolegom presúvali na križovatku po jazdnom pruhu určenom výhradne pre jazdu
električiek bez použitia majákov a sirén,
· poškodený s kolegom neobchádzali jednorázovo vpravo odbočujúce vozidlo krátkou jazdou po
električkovom pruhu, ale predbiehali kolónu viacerých vozidiel,
· poškodený ako dopravný policajt musel vedieť, že jazdí po jazdnom pruhu určenom výhradne pre jazdu
električiek, pričom rovnako musel vedieť, že ak nesignalizuje stav vozidla s právom prednostnej jazdy
tak nemá nikto dôvod sa čo i len domnievať, že by sa v jazdnom pruhu určenom výhradne na jazdu
električiek, pohybovali motocyklisti,
· poškodený sa dostatočne nevenoval sledovaniu a reagovaniu na vývoj cestnej premávky, keď podľa
znalca, ak by sa tomuto venoval, mal dostatok času zabrzdením dopravnej nehode zabrániť, navyše
prvý motocyklista (kolega) sa z kratšej výhľadovej vzdialenosti dokázal autu obžalovanej vyhnúť,
· obžalovaná brala na zreteľ všetky alternatívy ktoré ako vodička bola povinná vziať v úvahu a predvídať,
o čom svedčí nielen technika jej jazdy (pomaly a opatrne), ktorú vnímali svedkovia a na hlavnom
pojednávaní v konečnom dôsledku zhodnotil i znalec,
· obžalovaná nemala možnosť a ani povinnosť predvídať, že iný účastník cestnej premávky poruší
(prejdenie a jazda cez dve „plné čiary“ a navyše v jazdnom pruhu určenom výhradne pre jazdu
električiek) viaceré predpisy regulujúce premávku na pozemných komunikáciách.

Obhajca ďalej zvýraznil, že podstatným je najmä to, či prípadná nesprávna technika jazdy obžalovanej,
ktorá vyústila do dopravnej nehody bola, respektíve aspoň mohla byť pokrytá nedbanlivostným
zavinením obžalovanej. Prezentoval názor, že o zavinenie z nedbanlivosti ide len vtedy, keď povinnosť
a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané
súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený (napr. R 6/1988). Pri
nedbanlivosti je preto nutné, aby si obžalovaný aspoň mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah
medzi jeho konaním a následkom môže rozvinúť. Nepredvídaný príčinný priebeh nie je podľa zákona,
judikatúry a obhajoby pokrytý zavinením a obžalovaný nezodpovedá za následok. Obhajoba považuje za
nesporné, že sú hranice okolností, ktoré vodič môže alebo nemôže predvídať a nemožno ich vymedzovať
v hypotetickej rovine, pretože potom by musel predvídať prakticky čokoľvek (odletí koleso, vypadne
motor, spadne most...), ale je nutné vždy vychádzať z existujúcich objektívnych okolností vyplývajúcich
z určitej dopravnej situácie. Tieto okolnosti totiž vodič vníma svojimi zmyslami a môže ich vyhodnocovať
podľa svojich vodičských znalostí a ďalších subjektívnych dispozícií. Záverom dodal, že súd prvého
stupňa rozhodol zákonne a spravodlivo keď obžalovanú spod obžaloby oslobodil a preto navrhol, aby
odvolací súd odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava pridržala
odvolacích dôvodov okresnej prokuratúry a navrhla vyhovieť odvolaniu.

Obhajca obžalovanej sa v plnej miere pridržal písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Poukázal
na obžalovanú ako vodičku, ktorá v živote nemala dopravnú nehodu, jazdila vždy opatrne a je zrejmé
z dokazovania, že aj v tom čase jazdila opatrne. Nemôže predvídať, že druhý účastník poruší takýmto
spôsobom dopravné predpisy a preto je názoru, že žiadnym spôsobom nebolo obžalovanej preukázané
zavinenie dopravnej nehody a v konečnom dôsledku navrhol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaná k veci udala, že je jej ľúto čo sa stalo, ale nemohla predpokladať, že po električkovej trati
pôjdu motorkári. Pripojila sa k návrhu obhajcu.



Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1
Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného
poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10
Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Trestného poriadku vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Obžalovaná F. K. učinila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, že sa cíti byť nevinnou, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.

Odvolací súd sa plne stotožnil a odkazuje na skutkové a aj právne závery ustálené súdom prvého stupňa,
najmä na to, že prokuratúre sa nepodarilo predložiť dôkaz, preukazujúci, že konanie obžalovanej F. K.
opísané v obžalobe bolo trestným činom. Správne konštatoval okresný súd, že nebol vyprodukovaný
právne relevantný dôkaz, že by to musela byť práve obžalovaná K., ktorá z nedbanlivosti spôsobila
poškodenému ublíženie na zdraví a to porušením dôležitej povinnosti. Načrtnuté závery žiadnym
spôsobom nerozptýlilo ani odvolanie prokurátora.

Krajský súd s poukazom na všetky okolnosti prípadu súhlasí aj s právnym posúdením a oslobodením
obžalovanej podľa § 285 písm. b) Tr. por. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Krajský súd primárne zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že obžalovaná porušila povinnosť
uloženú jej podľa zákona (zák. č. 8/2009 Z. z.), prejdením na električkové koľajové pásy vyznačené
neprerušovanou, plnou čiarou a nedodržaním dostatočného bočného odstupu od auta, ktoré jej dávalo
prednosť pri odbočovaní vľavo, avšak toto porušenie nie je v jednoznačnej a bezpečnej príčinnej
súvislosti so vzniknutými zraneniami poškodeného. Rovnako sa odvolací súd zhoduje aj s tvrdením, že
načrtnuté porušenie zo strany obžalovanej nie je možné vyhodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti
vyplývajúcej vodičovi zo zákona, ktorý znak je súčasťou zákonnej skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu a aj preto je potrebné ustáliť, že nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák..

Porušenie povinnosti zo strany obžalovanej nie je možné vnímať ako dôležité porušenie povinnosti práve
aj v spojení s konaním svedka D.. J. U. (vodiča auta VW Touran), vo vzťahu ku ktorému síce nedodržala
dostatočný bočný odstup, ale ktorý jej zároveň dával prednosť počas jeho jazdy v kolóne, kedy ju púšťal,
aby jej umožnil odbočiť vľavo. Do takto vytvoreného priestoru obžalovaná vošla síce s nedostatočným
bočným odstupom od vozidla svedka U., avšak bolo preukázané, že náročný manéver (odbočenie vľavo)
nerealizovala nepredvídane resp. nebezpečne, ale práve naopak, postupovala opatrne a pomaly, z
ktorého dôvodu možno uzavrieť, že nešlo o porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentmi prokurátora prezentovanými v odvolaní, že okresný súd sa
nevysporiadal s primárnou príčinou dopravnej nehody - nedanie prednosti v jazde zo strany obžalovanej.

Na tomto mieste je potrebné zhrnúť viacero faktorov, ktoré ovplyvnili konkrétnu dopravnú situáciu a
mali za následok vznik dopravnej nehody, resp. kto a ako mohol dopravnej kolízii predísť. V tomto
kontexte je nutné prisvedčiť záverom súdu prvého stupňa, nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä
zo znaleckých záverov a aj svedeckých výpovedí vyplýva, že obžalovaná potom ako sa vysunula pred
auto svedka U. (VW Touran) a ďalej postupne až na električkové koľajové pásy, nevidela a ani nemala
rozhľad smerom odkiaľ práve prichádzali motocyklisti. Prichádzajúcich motocyklistov v spätnom zrkadle
nevzhliadol najprv ani svedok U. (keď púšťal obžalovanú), všimol si ich až keď sa presúvala ďalej, teda
tesne pred zrážkou.



Poškodený B. so svedkom O. síce uviedli prečo jazdili po električkovom koľajovom páse, avšak
správne upozornil obhajca, že neobchádzali len jedno vpravo odbočujúce vozidlo krátkou jazdou po
tomto koľajovom páse, ale predbiehali dlhšiu kolónu viacerých vozidiel. Je pravdou, že sa v tom čase
nachádzali na hlavnej ceste, avšak práve ich neodôvodnená dlhšia jazda po električkovom koľajovom
páse (nielen predchádzanie jedného vozidla), na ktorom ich obžalovaná vzhľadom na svoj rozhľad
nemohla vidieť (pričom, ale električku, pre ktorú je tento pás výhradne určený, by podľa znalca videla),
prispel tiež k vzniku kolízie. Rovnako je potrebné zvýrazniť, že poškodený B. a svedok O. nepoužili
pri svojej jazde zvláštne výstražné znamenia a nemali teda právo prednostnej jazdy. Správne ustálil
súd prvého stupňa s odkazom na závery znalca, že obžalovaná nemala možnosť zabrániť hroziacej
dopravnej nehode, nakoľko o prichádzajúcich motocykloch nevedela. Naopak, poškodený jazdiaci síce
na hlavnej ceste, ale práve po električkovom páse, podľa znalca reagoval na vzniknutú situáciu neskoro.
Obaja motocyklisti mohli spozorovať pomaly vysúvajúce sa vozidlo obžalovanej skôr ako ona ich a zvoliť
adekvátny uhýbajúci sa manéver. Svedok O., ako prvý motocyklista tak aj vykonal, avšak za ním jazdiaci
poškodený už bohužiaľ zareagoval oneskorene, čo mohlo byť spôsobené aj nedostatočným odstupom
poškodeného od pred ním jazdiaceho svedka O.. Krajský súd dopĺňam, že nemožno ani dôvodne
očakávať, že obžalovaná mohla čo i len predpokladať prítomnosť a jazdu motocyklov po (pre nich
neštandardnom) električkovom koľajovom páse a ak sa tam už nachádzali, bolo ich povinnosťou zvýšiť
pozornosť. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími argumentmi prokurátora, ale v zmysle uvedeného
prisvedčil práve záverom znalca, že ak by poškodený začal reagovať z časového hľadiska správne, mal
by možnosť zastaviť ním vedený motocykel bezkolízne a pritom vodička vozidla by mu dala prednosť
v jazde.

K tejto problematike odvolací súd nad rámec dodáva, že podľa § 15 ods. 5 písm. g) zák. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič nesmie predchádzať, pri jazde
cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie
predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka
alebo nemotorového vozidla.

Poškodený so svedkom O. predchádzali podľa ich tvrdení vozidlo idúce v kolóne a dávajúce znamenie
o zmene smeru jazdy vpravo a to na mieste pred križovatkou Radlinského ulicou ako hlavnou cestou
a Bernolákovou ulicou ako vedľajšou cestou. Je zrejmé, že tak urobili v rozpore s citovaným § 15 ods.
5 písm. g) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže
predchádzali vozidlá pred križovatkou a tento manéver bezpečne nedokončili v dostatočnej vzdialenosti
pred úrovňou križovatky, nakoľko v čase kolízie sa nachádzali už priamo v križovatke a stále v páse
električkových koľají, teda v pruhu ktorým predchádzali ostatné vozidlá.

Nemožno v tomto prípade hovoriť o obchádzaní, nakoľko z § 14 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (obchádzanie) vyplýva, že obchádzať možno iba vozidlo, ktoré
zastavilo alebo stojí, kedy tu vozidlo predchádzané motocyklistami odbáčalo vpravo, teda bolo v pohybe.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením prokuratúry, že váhavá jazda a posúvanie sa obžalovanej
smerom na koľajisko električiek technicky svedčí o tom, že jej rozhľadové pomery boli nedostatočné, ale
práve naopak hodnotí spôsob jej jazdy ako opatrný pre overenie si, či prichádzajú zľava alebo sprava
dopravné prostriedky, ktorých prítomnosť možno logicky očakávať na električkových koľajových pásoch,
teda električky.

Krajský súd v Bratislave k právnemu posúdeniu zavinenia udáva, že obžalovanej možno pričítať len také
následky, ktoré aj skutočne zavinila, pričom len samotné zistenie, že u obžalovanej išlo o nesprávnu
techniku jazdy (nedostatočný bočný odstup od vozidla VW Touran) ešte nič nehovorí o tom, že vzhľadom
na okolnosti prípadu a na svoje osobné pomery vedieť mala a mohla, že svojím konaním môže porušiť
alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (nevedomá nedbanlivosť), resp., že vedela, že
takéto porušenie alebo ohrozenie môže spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že
ho nespôsobí (vedomá nedbanlivosť). Objektívne vynaložila obžalovaná dostatočnú mieru opatrnosti
v spôsobe svojej jazdy, nevytvorila neočakávanú prekážku motocyklom (vchádzala do križovatky, kde
poškodený a svedok O. neboli oprávnení predchádzať iné vozidlá), nemohla teda predvídať jazdu
motocyklov v električkovom pruhu a navyše, vyplývajúc zo záverov znalca, poškodený B., na rozdiel od
svedka O. ako prvého motocyklistu, ktorý stihol uhýbajúci manéver, reagoval oneskorene, čím nezabránil
kolízii napriek tomu, že mohol, keďže videl vysúvajúcu sa prednú časť vozidla obžalovanej. Z uvedeného



vyplýva, že obžalovanej nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a to zavinenie formou nedbanlivosti, nakoľko absentuje príčinná
súvislosť medzi jej konaním a vzniknutými zraneniami poškodeného.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť na ktorú upozornil znalec, že k rozsahu zranení poškodeného
pravdepodobne prispel aj poškodeným nesprávne resp. nie riadne zaaretovaný ochranný štít prilby v
jeho spodnej polohe.

Odvolací súd uvádza, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným
požiadavkám špecifikovaným v § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko je z neho zrejmé, ktoré
skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Námietky prokurátora o nedôslednom vyhodnotení
dôkazov a nevysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie neakceptoval ani
odvolací súd, nakoľko tieto boli dostatočne vysvetlené.

Správne uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom, a výrok o
oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny
a zákonný.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku a
uzatvára, že prokuratúre ako nositeľke dôkazného bremena sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností
preukázať naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158 Tr. zák. zo strany obžalovanej, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/38/2015", "guid": "8ce116fe-0ca1-4e58-bebb-06351f10fe4a:44d12f55-d28d-43f8-b333-12514e713959", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "16ee7b3a-c6ec-40fa-8f50-6c31889555f2:d5354ab5-5c8f-44e6-802c-b7da2e4405f0", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1116220918.8", "spisova_znacka": "B1-12C/106/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-12C/106/2016 z 31. 5. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1116220918.8"}]}