Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/142/2011 z 2. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. apríla 2012, sp. zn. 9Co/142/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2207216190.1 Krajský súd Trnava | 9Co/142/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2207216190.1 | 2012-04-02 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: OZ, § 150 OZ, § 143 OZ, OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b114f039-1a9d-47b6-acf8-9d591b035dd5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2207216190.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/142/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207216190
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2207216190.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V. G.,
bytom H., G. XXX/X, zastúpený advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, Dunajská Streda, Alžbetínske
námestie 2, proti odporkyni: I. G., bytom H., G. XXX/X, zastúpená advokátkou JUDr. Evou Skačániovou,
Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na odvolanie oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
5C/402/2007-286 zo dňa 22. marca 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia vecí, patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia hodnoty masy BSM m e n í tak,
že hodnota masy BSM účastníkov je 116.506,68 eur.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti prikázania veci do výlučného vlastníctva
účastníkov konania m e n í tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa p r i k a z u j e
nehnuteľnosť presne označenú v bode 1 napadnutého rozsudku a hnuteľné veci v celkovej hodnote
101.894,46 eur; do výlučného vlastníctva odporkyne p r i k a z u j e hnuteľnú vec pod položkou
19 - personálny počítač Beng, CPUAMD 2,6 ghz RAM 1bite, HDD 120 GB v hodnote 512 eur.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti navrhovateľa vyplatiť odporkyni
finančné vyrovnanie m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý vyplatiť odporkyni finančné vyrovnanie
v sume 40.654,18 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti účastníkov konania zaplatiť
súdny poplatok z vyporiadania zaniknutého BSM m e n í tak, že každý z účastníkov konania je povinný
zaplatiť súdny poplatok z vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 1.748 eur
na účet Okresného súdu Dunajská Streda do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov znaleckého dokazovania a hotových
nákladov m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý doplatiť na trovy znaleckého dokazovania a
hotových nákladov sumu 105,41 eur, odporkyňa je p o v i n n á doplatiť sumu 437,35 eur, obaja do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov prvostupňového konania p
o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, ktoré veci patria do bezpodielového spoluvlastníkov
účastníkov konania, teda nehnuteľnosť v k.ú. W. H. a hnuteľné veci, nachádzajúce sa v nehnuteľnosti,
ako aj zostatok úveru poskytnutého ŠFRB. Určil hrubú masu BSM sumou 116,507,37 eur, do výlučného
vlastníctva navrhovateľa prikázal nehnuteľnosť a hnuteľné veci v celkovej hodnote 101.895,18 eur,
do výlučného vlastníctva odporkyne hnuteľnú vec v hodnote 512 eur. Navrhovateľovi uložil povinnosť
vyplatiť na finančnom vyrovnaní odporkyni sumu 33.591,14 eur do troch dní, účastníkom konania
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie zaniknutého BSM každému po 1.024 eur na
účet Okresného súdu Dunajská Streda. Navrhovateľovi uložil povinnosť doplatiť na trovy znaleckého
dokazovania a hotových nákladov 30,32 eur, odporkyni sumu 363,65 eur, obom do troch

dní, účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil zaoberajúc sa
vykonaným dokazovaním. Právne poukázal na ustanovenia § 143, § 148 ods.
1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 OZ. Skutkovo dospel k zisteniam, že medzi účastníkmi konania v
podstate neboli rozpory o vymedzení rozsahu masy BSM, ako aj o hodnote týchto vecí. Hodnota
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bola určená znaleckými dokazovaniami
znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, oceňovania hnuteľných vecí, ako aj znalcom z odboru
oceňovanie elektroniky. Účastníci konania s ocenením vecí súhlasili. Nezhody medzi účastníkmi konania
boli v časti tvrdení navrhovateľa, že vniesol do manželstva finančné prostriedky, ktoré boli použité na
výstavbu rodinného domu v celkovej výške 250.000,- Sk. Tvrdil, že navrhovateľovi darovali jeho rodičia
peniaze, pomáhali mu pri stavbe, zakúpili materiál na stavbu rodinného domu. Odporkyňa tieto tvrdenia
navrhovateľa rozporovala. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa uzatvoril, že úspory na dvoch
vkladných knižkách v celkovej sume 6.233,05 eur boli výlučným vkladom navrhovateľa, vneseným
do manželstva. Odporkyňa tieto okolnosti nepoprela, tvrdila, že úspory vnesené navrhovateľom do
manželstva boli použité na výstavbu rodinného domu. Ďalšou spornou položkou medzi účastníkmi
konania boli investície tvrdené navrhovateľom, darované výlučne jeho rodičmi pri výstavbe rodinného
domu zakúpením stavebného materiálu a vyplatením stavebných prác, ako aj občerstvenia pracovníkov
na stavbe. Súd prvého stupňa mal preukázané, že dar pre navrhovateľa na výstavbu rodinného
domu v sume 100.000,- Sk a na prevedené práce 25.000,- Sk boli preukázané ako výlučný vklad
navrhovateľa na spoločný majetok. Celkom investície navrhovateľa preukázané vkladnými knižkami i
potvrdením písomným i výpoveďami svedka predstavovali sumu 10.050,35 eur. V časti ďalších tvrdení
o príspevku navrhovateľových rodičov neuniesol navrhovateľ dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa do
hodnoty masy BSM zaradil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 98.400 eur, zariadenie domu 2.192,46 eur,
elektroniku 1.814,69 eur, teda celkom 102.407,15 eur. Polovica činí sumu 51.203,575 eur, zaokrúhlene
51.203,60 eur. Hodnota prisúdená navrhovateľovi činí 101.895,18 eur po odpočítaní jeho podielu činí
50.691,60 eur rozdiel, o čo dostane navrhovateľ viac. Odporkyňa dostane menej, sumu 51.203,60
eur mínus 512 eur. Dlh predstavujúci 14.102,55 eur na každého účastníka pripadne suma 7.050,11
eur. Podiel vyplácaný navrhovateľom odporkyni sa zníži celkom o sumu 17.100,46 eur, čo predstavuje
uznané investície navrhovateľa 10.050,35 eur a polovicu úveru 7.050,11 eur, ktorú zaplatí navrhovateľ
namiesto odporkyne. Takto súd prvého stupňa dospel k sume 33.591,14 eur, ktorú je povinný zaplatiť
navrhovateľ odporkyni na finančnom vyrovnaní

zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. S odvolaním sa na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. súd
zaviazal účastníkov konania na zaplatenie trov tohto konania v rovnakom pomere. Z čistej hodnoty BSM
vo výške 101.895,18 eur 3% činí 3.056,86 eur, na každého z účastníkov teda pripadá súdny poplatok
vo výške 1.528,43 eur. Trovy konania predstavujú znalečné v celkovej výške 727,29 eur a poplatok
za správu zo Slovenskej sporiteľne 25,73 eur. Na každého účastníka pripadá z hotových výdavkov
suma 463,65 eur. Navrhovateľ zaplatil preddavok 333,33 eur, pripadá na neho teda rozdiel 30,32 eur
a odporkyni 463,65 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie obaja účastníci konania.



Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok nepokladá za spravodlivý ani za
presvedčivý. Odporkyňa opätovne uvádza hodnotu majetku, patriaceho do BSM s tým, že hodnota
nehnuteľných a hnuteľných vecí predstavuje sumu 102.406,46 eur, polovica pripadajúca na každého
je 51.203,23 eur. Navrhovateľ dostal nehnuteľnosti a hnuteľné veci v hodnote 101.895,18 eur, pričom
správne má byť 101.894,46 eur. Odporkyňa dostala len počítač v hodnote 512 eur, navrhovateľ teda
dostal viac o 50.691,23 eur. Na vyrovnanie odporkyni chýba 50.689,23 eur. V prospech navrhovateľa
treba započítať i zostatok úveru za odporkyňu 7.050,11 eur. Súd prvého stupňa pripočítal v prospech
navrhovateľa 10.050,35 eur ako jeho výlučné investície do nehnuteľnosti počas trvania manželstva. S
týmto záverom súdu nemôže súhlasiť, pretože nemá oporu v dôkazoch vykonaných súdom. Odporkyňa
označila dve vkladné knižky, avšak peňažný ústav potvrdil existenciu troch vkladných knižiek s inými
číslami, ktoré boli anonymné s názvom G. Z.. Navrhovateľ nepreukázal, že do manželstva vstúpil s
výlučnými finančnými prostriedkami a už vôbec nepreukázal ich výšku. Odporkyňa nikdy žiadne vkladné
knižky na meno navrhovateľa nevidela. Navrhovateľ jej hovoril, že mal úspory na vkladnej knižke, keď sa
s ňou oženil, mal dve vkladné knižky so sumou 150.000,- Sk. Odporkyňu však nikdy o tom nepresvedčil
a knižky jej neukázal. Navrhovateľ nepreukázal, že na výstavbu rodinného domu vynaložil svoje vlastné
oddelené finančné prostriedky, ani ich výšku. Nie je možné aplikovať druhú vetu ustanovenia § 150 OZ,
teda aby sa navrhovateľovi uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Súd prvého stupňa
na druhej strane vôbec nezohľadnil potreby maloletej dcéry a starostlivosť odporkyne o ňu. Domáha sa
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Odporca podal včas odvolanie a napadol ním výšku podielu, ktorý je povinný vyplatiť odporkyni titulom
prináležiaceho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva. Súhlasil

s ohodnotením nehnuteľnosti, hnuteľností a elektroniky. Na základe znaleckých posudkov hodnota
majetku činí 102.406,46 eur. Namietal výšku investícií, ktoré vniesol zo svojho majetku do spoločného,
konkrétne do výstavby rodinného domu. Pred vydaním stavebného povolenia musel preukazovať
úspory, a to v sumách 60.514,70 Sk, 91.367,30 Sk a 96.409,40 Sk. Po doložení finančných prostriedkov
otcom navrhovateľa v sume 1.708,- Sk mal k dispozícii sumu 250.000,- Sk. Táto suma nepostačovala
na zakúpenie stavebného materiálu na celú stavbu, pri zakúpení stavebného materiálu boli preto
použité finančné prostriedky rodičov navrhovateľa v celkovej výške 100.000,- Sk, ďalej suma 25.000,- Sk
vyplatená stavebným robotníkom, rodičia navrhovateľa mu darovali sumu 105.000,- Sk, taktiež použitú
pri stavbe, ako aj sumu 105.000,- Sk. Rodičia navrhovateľovi darovali 335.000 plus 40.000,- Sk na
zakúpenie nábytku. Všetky tieto sumy sú uvedené v stavebnom denníku. Ak by boli prispievali v čase
výstavby rodinného domu i rodičia odporkyne, tieto finančné prostriedky by boli uvedené v stavebnom
denníku. Hodnota majetku činí 102.538,72 eur, zaťažuje ho úver vo výške 14.100 eur, čistá hodnota
majetku je teda 88.438,72 eur. Každému z účastníkov prináleží suma 44.219,36 eur, z čoho navrhovateľ
preberá majetok v hodnote 87.926,72 eur. Prínos navrhovateľa do spoločného majetku je 11.119,96 eur
plus 8.298,48 eur. K tomuto treba pripočítať sumu, ktorú je navrhovateľ povinný ŠFRB vo výške 14.100
eur plus úroky. Teda prínos navrhovateľa do spoločného majetku spolu s povinnosťou zaplatiť úver činí
20.468,44 eur.

Účastníci navzájom podali vyjadrenia k odvolaniam.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odvolanie pokladá za nejasné, na mnohých
miestach protirečivé. Nevyplýva z neho, akú výšku tzv. investícií, resp. prostriedkov vnesených do
manželstva si uplatňuje na započítanie pri vyporiadaní zaniknutého BSM. Nevyplýva z neho, čoho sa
konkrétne navrhovateľ domáha na odvolacom súde. Opätovne zdôraznila, že navrhovateľ nepreukázal,
čo a koľko do manželstva vniesol, teda výšku finančných prostriedkov. Domnieva sa, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne zhodne s dôvodmi svojho dovolania navrhuje
podľa § 220 O.s.p. zmeniť prvostupňové rozhodnutie. S názorom a tvrdeniami odporkyne nemôže
súhlasiť. Opätovne uvádza, aké sumy mu darovali rodičia z vlastných úspor, ktoré boli použité na
výstavbu nehnuteľnosti. Bol ochotný uzatvoriť dohodu s odporkyňou, preto na pojednávaní prehlásil, že
je ochotný odstúpiť od nároku na započítanie finančných prostriedkov, ktorými jeho rodičia počas stavby
financovali stravovanie a občerstvenie pre pracovníkov na stavbe v sume 200.000,- Sk.



Podľa jeho výpočtov odporkyni na vyrovnanie jej podielu prináleží sumu 24.814,91 eur, preto navrhuje
rozhodnúť v naznačenom smere.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou -
účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, súd prvého stupňa sa dopustil počtárskych
chýb. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva
a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Táto doba je
rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti
(§ 150 OZ).

Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto
zásady:

Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon
pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok. Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí.
Ďalej súd prihliada na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí, a pod.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.



V preskúmavanom prípade súd prvého stupňa správne zhodnotil vykonané dokazovanie, avšak dopustil
sa niektorých chýb pri výpočte jednak hodnoty majetku, výšky súdnych poplatkov, ako aj výšky povinnosti
účastníkov konania zaplatiť trovy konania.

Hodnota BSM podľa vykonaného znaleckého dokazovania dosiahla sumu 102.406,46 eur. Do tejto
všeobecnej hodnoty majetku účastníkov konania patrí jednak nehnuteľnosť, ohodnotená znaleckým
posudkom v sume 98.400 eur, ďalej bytové zariadenie, teda hnuteľnosti ocenené znalcom v sume
2.192,46 eur a elektronika v sume 1.814 eur. Účastníci konania hodnotu majetku, ktorú vyčíslili znalci
v znaleckých posudkoch, nerozporovali. K tejto čistej hodnote masy BSM je potrebné pripočítať úver
vo výške 14.100,22 eur, potom celková hodnota hrubej masy BSM dosiahla výšku 116.506,68 eur a nie
116.507,37 eur, ako uviedol nesprávne súd prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku.

Z tohto dôvodu bolo potrebné opraviť i výpočet hodnoty časti majetku, ktorý bol prikázaný do výlučného
vlastníctva

navrhovateľa. Z masy BSM 102.406,46 eur prevzal navrhovateľ časť majetku v celkovej hodnote
101.894,46 eur a odporkyňa ako správne uviedol súd prvého stupňa v hodnote 512 eur.

Z týchto dôvodov bolo potrebné upraviť i výšku vyrovnania, ktoré navrhovateľ je povinný vyplatiť
odporkyni. Hrubá masa BSM účastníkov dosiahla sumu 116.506,68 eur. Z tejto hodnoty je potrebné
odpočítať sumu, ktorú vložil navrhovateľ do spoločného majetku, teda sumu 10.050,35 eur. Hodnota
zostávajúcej masy dosiahla výšku teda 106.456,33 eur. Z tejto hodnoty pre každého prichádza do úvahy
finančná hodnota 53.228,165 eur. Podľa rozhodnutia navrhovateľ dostane viac o 48.666,295 eur. Z
tejto výšky je potrebné odpočítať sumu 7.500,11 eur, ktorú navrhovateľ zaplatí namiesto odporkyne na
zostatku úveru zo ŠFRB. Takto dospejeme k sume 41.166,185 eur. Navrhovateľ by teda mal vyplatiť
túto sumu odporkyni, avšak od tejto sumy je potrebné odpočítať hodnotu hnuteľnej veci, ktorá je
prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne vo výške 512 eur. Takto zostane na vyplatenie odporkyni
navrhovateľom na finančnom vyrovnaní 40.654,185 eur, zaokrúhlene 40.654,18 eur.

Súdny poplatok, ktorý sú povinní účastníci konania zaplatiť súdu za vyporiadanie BSM, je potrebné
počítať z hodnoty predmetu konania, teda zo sumy 116.506,68 eur. 3% z tejto sumy predstavujú výšku
3.495,18 eur. Polovica pre každého z tejto sumy je 1.747,59 eur, po zaokrúhlení 1.748 eur. Každý z
účastníkov konania je teda povinný zaplatiť na účet súdu 1.748 eur.

V časti povinnosti účastníkov konania nahradiť trovy konania súdu prvého stupňa sa taktiež súd prvého
stupňa pri výpočtoch pomýlil, preto je potrebné tento omyl taktiež opraviť. Odmeny na znalečnom pre
znalcov, ktorí vykonali na základe poverenia súdu znalecké dokazovanie, boli vyplatené v sumách 506
eur znalcovi z odboru oceňovania nehnuteľností, ďalej za vyjadrenie k znaleckému posudku 29,56 eur,
za ohodnotenie hnuteľných vecí - bytového zariadenia bola vyplatená odmena 146 eur a za ohodnotenie
elektroniky suma 167,40 eur. Spolu teda na odmenách na znalečnom bolo vyplatené celkom 848,96 eur.
Okrem toho súd prvého stupňa zaplatil poplatok Slovenskej sporiteľni za vyžiadanú správu vo výške
25,73 eur. Celkom teda trovy konania dosiahli sumu 874,69 eur, z čoho na každého z účastníkov pripadá
suma 437,35 eur. Navrhovateľ zaplatil preddavok v sume 10.000,- Sk, čo je 331,94 eur. Z tohto dôvodu
navrhovateľ je povinný doplatiť sumu 105,41 eur (rozdiel 437,35 - 331,94 eur). Odporkyňa nezaplatila
preddavky na znalečné, preto je povinná zaplatiť trovy konania v plnej výške, teda v sume 437,35 eur.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dôsledné dokazovanie, dospel k správnym záverom, avšak pochybil
pri matematických

výpočtoch, z tohto dôvodu odvolací súd musel opraviť rozsudok súdu prvého stupňa v jednotlivých
častiach, teda v časti výšky hodnoty hrubej masy BSM, čistej hodnoty BSM, v hodnote prikázanej časti
BSM do vlastníctva navrhovateľa, ako aj v sume, ktorú je navrhovateľ povinný vyplatiť na finančnom
vyrovnaní odporkyni, ďalej vo výške súdneho poplatku, ktorú sú účastníci konania povinní zaplatiť za
konanie, ako aj vo výške trov znaleckého dokazovania a hotových nákladov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v časti určenia masy BSM. V ostatných častiach výroku odvolací



súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, avšak táto zmena sa v podstate týkala len
matematických výpočtov, ako bolo uvedené vyššie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom
na § 142 ods. 2 O.s.p., keďže účastníci konania mali v odvolacom konaní pomerný úspech.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.