Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/90/2018 z 26. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. júna 2018, sp. zn. 14CoE/90/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7710217103.1 Krajský súd Košice | 14CoE/90/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7710217103.1 | 2018-06-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 243f EP, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z., § 40 ZRK, § 52 OZ, § 48 ods. 1 ZZŠ, § 57 ods. 1 písm. m) EP, /SK/ZZ/0/0, § 53 OZ, § 44 ods. 2 EP, § 39 ods. 4 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b199af3d-8e63-4404-982b-3616e12d1497 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7710217103.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/90/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710217103
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7710217103.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 proti povinnému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX P. o
vymoženie 328 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 15382/2010, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.9.2017 č. k. 19Er/569/2010-19
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 15382/2010 zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie svojej pohľadávky priznanej mu exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 07206/10
zo dňa 24.8.2010. Súd prvej inštancie dňa 23.3.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm.
m/, § 243f ods. 1 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4,
§ 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového,
judikatúry súdov SR, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť
ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom
bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné Oprávnený sa v podaní z
21.1.2016 odvolal na listinné dôkazy predložené už skôr do spisu, preto súd prvej inštancie opätovne
preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluva o úvere
uzavretá účastníkmi konania dňa 14.9.2009 je zmluvou spotrebiteľskou. V prejednávanej veci mal za
nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, zamestnania či inej podnikateľskej činnosti.
Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola



uzavretá neplatne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným z rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných
obchodných podmienkach. V tejto rozhodcovskej doložke sa zmluvné strany dohodli na riešení
sporov v rozhodcovskom konaní aj v súdnom konaní. Forma rozhodcovskej doložky a spôsob, akým
bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu
s ostatnými všeobecnými podmienkami, podľa záveru súdu prvej inštancie nesvedčí o individuálnom
dojednaní. a v znení, ako je uvedená vo všeobecných obchodných podmienakch je neplatná, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom
k tomu súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
na rozhodnutie sporu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je podľa záveru súdu prvej inštancie nespôsobilým
exekučným titulom, preto exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky podmienky pre
zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.
p.) a neúplného zistenia skutkového stavu veci, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Uviedol, že dňa 14.9.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.
901700101 podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel zamestnania, pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne podpísal,
že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho, že
informácie uvedené povinným sú pravdivé. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne
postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne povinný následne poskytnutý
úver využil, nie je podstatná. Zastával názor, že povinný nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy mu
patrilo postavenie spotrebiteľa, preto zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských
úverov (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Oprávnený na podporu svojej argumentácie
citoval z rozhodnutí všeobecných súdov SR a poukázal aj na európsku judikatúru. Ďalej uviedol, že
rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou doložkou a jej
použitie v spotrebiteľských sporoch je prípustné. Rozhodcovská zmluva má formu samostatnej listiny
a exekučný titul bol vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
rozhodcovská doložka umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V takomto prípade mal spotrebiteľ kedykoľvek
právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Preto dojednaná rozhodcovská
doložka nie je neprijateľnou podmienkou. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že rozhodcovská
doložka bola uzatvorená platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať pochybnosti o
jej legitímnosti a spôsobilosti exekučného titulu. Záverom oprávnený vyslovil názor, že úplné zastavenie
exekúcie by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by mal exekučný súd za preukázané a zistené, že povinný
nemá postavenie podnikateľa a rozhodcovská doložka je neplatná.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 14.3.2018 a povinnému dňa 14.3.2018.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 7.10.2010 a vzhľadom na prechodné ustanovenia
novely Exekučného poriadku účinnej od 1.4.2017 dokončí sa toto konanie podľa predpisov účinných
do 31.3.2017.



9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

12. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 07206/10 zo dňa 24.8.2010, vydaný
rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu vo výške
328 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 328 eur od 29.1.2010 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 328 eur od 14.4.2010 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 142,13 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená vo VOP bode 15 písm.
a/ a písm. b/ k zmluve o úvere č. 901700101 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 14.9.2009.

13. Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na: neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávnenému „ex lege“ povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá
smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt,
o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.
V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo
subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.



17. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvej
inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

18. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že povinný nepreukázal, že v čase uzavretia
zmluvy mal postavenie spotrebiteľa. Je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno preukázať
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. Oprávnený
je právnickou osobou a v čase uzavretia úverovej zmluvy a aj v súčasnosti má v predmete činnosti
poskytovanie spotrebiteľských úverov (predtým poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a ako veriteľ
poskytol povinnému úver. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy je rozhodujúci jej obsah
z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Je
pravdou, že v zmluve o úvere je za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon“ krížikom v okienku vyznačené „zamestnania“. Nie je však zrejmé, či toto vyznačenie urobil
povinný. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto
zmluvy na účel zamestnania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnanie povinný
vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu
vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

19. V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v zmysle ktorého všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, budú riešené a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky
súdny poriadok).

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, pretože takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská
doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak ho
dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti
výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a
teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

25. Odvolací súd zastáva názor, že predmetnú rozhodcovskú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou



osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

26. Dôvodom na zastavenie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť, pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva
nespôsobilým exekučným titulom, takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie
exekúcie. Okrem toho, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, preto súd
prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku správne exekúciu zastavil.

27. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).