Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/354/2017 z 28. 12. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. decembra 2017, sp. zn. 12Co/354/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6116201083.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/354/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6116201083.1 | 2017-12-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva
Citované ustanovenia: § 100 ods. 1 OZ, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c693f56-7150-4b14-bcb5-1a1875432c93
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116201083.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/354/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116201083.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu X.. D. V.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XX, XXX XX D. D., t.č. T. XX, XXX XX D. D., proti žalovanej
A. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. D., t. č. I. ul. č. X, XXX XX D. D., o zaplatenie 2
110,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
13C/17/2016-71 z 2. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 110,-
Eur spolu s 0,5 promile denným poplatkom z omeškania od 01. 10. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok),   z
r u š u j e   a  vec mu v tomto rozsahu  vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalovanej voči výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý
výrok),   o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 02. 05. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2 110,- Eur spolu s 0,5 promile denným poplatkom z omeškania od 01. 10. 2013 až do
zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalobu vo zvyšnej časti
zamietol (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %  (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2
110,- Eur z titulu neuhradeného nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu.
Prvoinštančný súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme obytných priestorov dňa
30. 09. 2012. Predmetom nájmu bol byt nachádzajúci sa v D. D. na ulici T. H. J.. XX, číslo bytu XX,
na X. poschodí, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Uvedený byt pozostáva z jednej obytnej miestnosti a
príslušenstva a kuchyne. Strany sporu sa  dohodli, že nájomný vzťah bude trvať od 01. 10. 2012 do 30.
09. 2013. Nájomné, ktoré bolo stanovené dohodou medzi spornými stranami, predstavovalo sumu 110,-
Eur a platby za služby a energie spojené s užívaním tohto bytu boli medzi stranami sporu dohodnuté
na sumu 150,- Eur mesačne. Žalovaná uvedené platby v priebehu mesiacov január až september roku
2013 neuhradila, pričom platbu za január 2013 uhradila len v rozsahu 230,- Eur.
Pretože žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o nájme bytu, okresný súd žalobe
žalobcu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2 110,- Eur, pozostávajúcu z nezaplatených
platieb nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu v období mesiacov január až september
roku 2013 vrátane poplatku z omeškania vo výške  určenej v § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a v
časti žalobu žalobcu zamietol, pokiaľ  sa domáhal zaplatenia  úroku z omeškania.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“).



2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací
súd ,,zamietol“ žalobu v celom rozsahu. Uviedla, že nebolo prihliadnuté pri rozhodovaní na výšku škody
(hodnotu šperkov) a hodnotu čistého nájmu a platieb za energie. Súd prvej inštancie neposúdil nájomnú
zmluvu ani  premlčanie a neakceptoval dohodu o náhrade škody.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil v celom rozsahu. Uviedol, že ani jedna námietka žalovanej  sa netýka priamo predmetu sporu.
Považuje ich za účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Žiadna ňou uvádzaná námietka nie je podložená
preukázateľnými dôkazmi. Nie si je vedomý žiadneho ,,právne uznateľného dokumentu“, ktorým by
si  mohla voči nemu  nárokovať „údajnú“ škodu ním spôsobenú. Stíhanie voči nemu na základe
trestného oznámenia bolo zrušené prokurátorom v septembri 2013 ako neodôvodnené a nezákonné.
Žalovaná mu neuhradila nájomné, spotrebované energie a služby dohodnuté za užívanie bytu počas
doby trvania zmluvy. Poukázal na to, že žalovaná dostala  a pripomienkovanie návrh nájomnej zmluvy
pred jej uzavretím. Nájomnú zmluvu po doplnení údajov za nájomcu, aktuálnych hodnôt meračov energií,
podpísala žalovaná  dobrovoľne a bez výhrad. Taktiež nepožiadala nezávislý orgán o jej posúdenie,
alebo jeho o jej zmenu alebo zrušenie. Jeho nárok na doplatenie dlžných súm za nájom, spotrebované
energie a služby spojené s užívaním bytu nie je premlčaný, a to v žiadnej časti. Uviedol, že neexistuje
dohoda o náhrade škody medzi ním a žalovanou, preto neexistuje am oprávnenie na náhradu škody.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že škodu, ktorú žalobca vyčíslil, nie je reálna.
Ide o jeho vypočítavosť a zneužitie jej právnej negramotnosti. Musela zaplatiť škodu, ktorú jej spôsobil
žalovaný v byte. Nie je schopná a ani ochotná splácať dlh žalobcovi, čo ju so synom vážne ohrozí. Mala
by problém, ak by nenahradila škodu,  ktorú spôsobil žalobca s priateľom. Pretože je živiteľka rodiny,
nedokázala platiť nájomné, na čo upozorňovala žalobcu.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP,  bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP  a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
2 110,- Eur s prísl. (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP) a odvolanie žalovanej voči výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol
(druhý výrok), odmietol (§ 386 písm. b/ CSP).

6. Právo na podanie odvolania sa v zmysle Civilného sporového poriadku priznáva strane, a to žalobcovi
ako aj žalovanému. Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, pretože
v zmysle ustanovenia § 359 ,,odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté“.
Z logického výkladu ustanovenia § 359 CSP za použitia argumentu a contrario vyplýva, že strana v
prospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, nemôže podať odvolanie.

7. Odvolací z obsahu odvolania zistil, že žalovaná podala odvolanie i do výroku,  ktorým okresný
súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok). Odvolací súd konštatuje, že týmto výrokom
rozsudku prvoinštančného súdu bolo rozhodnuté výlučne v neprospech žalobcu, preto jedine žalobca
bol subjektom oprávneným podať odvolanie proti druhému výroku rozsudku.

8. Pretože odvolanie voči výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý
výrok) podala žalovaná, v prospech ktorej bolo uvedeným výrokom  rozhodnuté, odvolaciemu súdu
neostala iná možnosť ako  odvolanie žalovanej proti druhému výroku rozsudku okresného súdu  podľa
§ 386 písm. b) CSP odmietnuť, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

9. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Žalovaná v odvolaní namietala,
že súd prvej inštancie sa neprihliadol na premlčanie, z uvedených dôvodov odvolací súd skúmal, či zo
strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania.

10. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.



11. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa
neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania.
Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa teda právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie a
vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania
(čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá  vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho
vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacej
doby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle
samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalovaná (dlžník) vzniesla v prvoinštančnom konaní
námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ (viď č.l. 54 spisu).

13. Z rozsudku okresného súdu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie  neposúdil námietku premlčania
vznesenú žalovanou, nepreskúmal, akým spôsobom sa  strany dohodli  v Zmluve o nájme zo dňa
30. 09. 2012 (č.l. 4-5 spisu)  na splatnosti mesačného nájomného vrátane úhrad za služby spojené s
užívaním bytu, či  (ne)došlo k uplatneniu práva žalobcu  v premlčacej dobe. Odvolací súd zdôrazňuje,
že posúdenie námietky premlčania má zásadný význam pre rozhodnutie vo veci,  pretože v opačnom
prípade nebude môcť rozhodnutie súdu spočívať na správne zistenom skutkovom stave a v dôsledku
toho nemôže dôjsť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci a v konečnom dôsledku ani k náležitému,
a teda preskúmateľnému rozhodnutiu.

14. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd považuje za potrebné dodať, že
predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 2110,- Eur s prísl. z titulu dlžného nájomného a dlžných úhrad
za služby spojené s užívaním bytu. Predmetom sporu nebola náhrada škody, ktorú mal podľa tvrdení
žalovanej spôsobiť žalobca tretej osobe, ani vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto okresný súd
správne postupoval, keď prihliadol na právne relevantné skutočnosti týkajúce sa zistenia, či medzi
stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe akého titulu, či žalovaná si splnila riadne a včas
svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nájme a či sa dostala do omeškania s platením peňažného dlhu.

15. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok  súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým  uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 110,- Eur s prísl. (prvý výrok) a v
závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok),  zrušiť  (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a
vec mu v tomto rozsahu  vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. Úlohou prvoinštančného súdu bude zistiť, či nárok  žalobcu bol uplatnený včas,  eventuálne
po márnom uplynutí premlčacej doby s prihliadnutím na to, že ak sa dlžník (žalovaná) premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V prípade, ak žalobca uplatnil  pohľadávku s
príslušenstvom v rámci premlčacej doby, súd prvej inštancie opätovne preskúma, či žalobcovi vznikol
nárok na jej zaplatenie na základe Zmluvy o nájme z titulu nesplnenia si povinnosti žalovanou, t.j. riadne
a včas zaplatiť nájomné vrátane úhrad za služby spojené s užívaním bytu.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391  CSP).

18. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).