{"guid": "3a5249c9-e54e-4b98-bb48-17f98dce9c2c:8fe1623a-ee2e-4d08-b694-71830b9b6b72", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3516202161.1", "spisova_znacka": "8Co/14/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/14/2018 z 19. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. novembra 2019, sp. zn. 8Co/14/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3516202161.1", "identifikacne_cislo": "3516202161", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2019-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-3", "nazov": "§ 232 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-4", "nazov": "§ 232 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-232", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fe1623a-ee2e-4d08-b694-71830b9b6b72", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3516202161.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3516202161.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3516202161.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516202161
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3516202161.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej,
v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30,
IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom A., V. XXX, 2/ E. B., nar. dňa
XX.XX.XXXX, bytom A., V. XXX,
o zaplatenie 25.978,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/48/2016-58 zo dňa 6. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti, ktorým sa povolilo
žalovaným 1/, 2/  splácať istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 350 Eur splatných vždy do
15. dňa v každom mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť pod stratou
výhody splátok a vo výrokoch III., IV.
p o t v r d z u j e.

Žalovanému 1/, 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom  súd prvej inštancie  výrokom  I.  v časti týkajúcej sa zaplatenia
istiny vo výške 1.464,95 Eur, v časti 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 82,69 Eur od 01.03.2016
do zaplatenia konanie zastavil, výrokom II. žalovaných 1/, 2/  zaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi sumu 20.965,01 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.03.2016 do
zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 350 Eur splatných vždy do 15. dňa v každom mesiaci
počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod stratou výhody splátok,
výrokom  III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo výške 72 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd žalovaných  1/ a 2/ zaviazal k zaplateniu sumy 25.978,21 Eur, 6,59 % ročného úroku zo sumy
22.082,51 Eur od 01.03.2016  do zaplatenia, 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 22.968,24 Eur od
01.03.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že so žalovanými 1/ a 2/ uzatvoril Zmluvu
o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, Zmluvu
o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom- spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX. Poskytol
im  medziúver vo výške 24.500 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky medziúveru 6,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 134,50 Eur a do pridelenia
cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 39,20 Eur.
Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný
- spotrebiteľský úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne a pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 173,75 Eur. Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a



včas splácať. Listom zo dňa 25.11.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných 1/ a
2/, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní 1/ a 2/ peňažné prostriedky nevrátili. Účinnosť
odstúpenia nastala 01.01.2014. Dlžná suma ku dňu odstúpenia predstavuje 25.461,43 Eur, pozostáva
z istiny 24.012,04 Eur, úrokov za úver a poplatkov vo výške 1.449,39 Eur.  Ďalej žalobca uviedol, že v
súlade s čl. VII. bod 8. úverovej zmluvy patrí žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy. Súd prvej
inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní 1/ a 2/ odpor. Listom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 11.08.2017 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
989,95 Eur s prísl., nakoľko došlo k zmene základu pre výpočet úroku z omeškania od počiatku a k
úhrade zo strany žalovaných vo výške 902,08 Eur a listom zo dňa 16.01.2018, doručeným tunajšiemu
súdu dňa 22.01.2018 v časti  sumy 475 Eur s prísl., nakoľko v uvedenej časti došlo k úhrade zo strany
žalovaných. Vzhľadom
k späťvzatiu žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 1.460,95 Eur (985,95 Eur
a 475 Eur) a v časti 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 82,69 Eur od 01.03.2016 do zaplatenia,
súd prvej inštancie  konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaných 1/, 2/, oboznámením Zmluvy
o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.11.2011, Odstúpenia od zmluvy zo
dňa 25.11.2013, Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisu z účtu
odstúpeného medziúveru  a  výpisu z obchodného registra  žalobcu. Konštatoval, že  žalobca ako veriteľ
a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 10.11.2011 Zmluvu
o  medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo
poskytnutie medziúveru pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 24.500 Eur. Právne poukázal  súd prvej
inštancie na  § 497 Obchod. zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1-5, § 54 ods. 1,2  Obč. zákonníka.
Predmetný právny vzťah posúdil  ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
a nasl. Obč. zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ
a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj obsah Všeobecných podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá
možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi
režimom Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Ďalej súd prvej
inštancie uviedol, že keďže žalovaní 1/ a 2/ podstatne porušili zmluvu, preto žalobca listom zo dňa
25.11.2013 od zmluvy odstúpil a žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. K inštitútu odstúpenia
od zmluvy poukázal na  ustanovenia
§ 48 ods. 2 v spojení § 457 Obč. zákonníka. Konštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa na plnenia nad rámec
povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Dôsledky
odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie  ako
dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom
očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú,
pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka
(princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo). Na predmetnú spotrebiteľskú vec
v odstúpení od zmluvy dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukázal
aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013.
Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení (čl. 7 uzatvorenej zmluvy, body 1, 4, 5, 6), tieto
zmluvné podmienky nie sú vyvážené, naopak spôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.  Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú
všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov
a poplatkov, pričom celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny
a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že odstúpenie od úverovej zmluvy
má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa tak od začiatku zrušila.



Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko,
čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je
špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.
V predmetnej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 24.370,- Eur,
pričom títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu (vklady podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru)
2.027,91 Eur a po odstúpení od zmluvu sumu 1.377,08 Eur, celkove tak uhradili sumu 3.404,99 Eur.
Keďže pri zrušení zmluvy si strany majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi
vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 20.965,01 Eur (24.370 - 3.404,99). Ďalej súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Obč.
zákonníka
v spojení s nariadením vlády vo výške 5 % ročne od 01.03.2016, pretože nemôže prekročiť
v danej veci návrh žalobcu. Oboch žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy
20.965,01 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania. Dlh splácať v splátkach po 350  Eur mesačne
vychádzajúc z ich súčasných pomerov. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov
konania súd  prvej inštancie  rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť o zaplatenie sumy 1.377,08 Eur
došlo k späťvzatiu z dôvodov, za ktoré zodpovedajú žalovaní 1/, 2/, pretože túto sumu zaplatili po podaní
žaloby. V časti zastavenia konania o zaplatenie sumy 82,69 Eur zobral žalobca žalobu späť z dôvodov
na jeho strane.  Keďže žalobca bol  úspešný v rozsahu 86% a žalovaní 1/, 2/ v rozsahu 14 %, súd prvej
inštancie  priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 72 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobca aj žalovaní 1/, 2/.

3.       Žalobca napadol odvolaním rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch III. a IV. z dôvodu,
že  rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne  rozhodnutie  (§ 365 ods. 1 písm. h) a d)  CSP). Uviedol, že zmluva o
úvere je podľa Obchodného zákonníka považovaná za absolútny obchod a že bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu sa právne vzťahy  spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka,
pričom Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.   K odstúpeniu od
zmluvy uviedol, že  si uplatnil právo priznané mu zákonom, pričom postupoval podľa § 506 Obchodného
zákonníka. Zdôraznil, že nejde o žiadne zmluvné dojednanie, či jeho svojvôľu a daný inštitút len
odzrkadľuje ustanovenia Obchodného zákonníka, zmluvu nezrušuje s účinkami ex tunc, ale ex nunc.
Žalobca ďalej uviedol, že považuje za neprípustné, aby bol potrestaný a žalovaní ako porušovatelia
povinností boli zvýhodnení. Žalobcovi aj žalovaným je potrebné poskytnúť rovnakú ochranu.  Poukázal
na rozhodnutie  Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.10.2016, sp.zn. 5Co/412/2015. Bol názoru, že
je vylúčené, aby tým, že si riadne uplatnil právo, sa dostal do horšieho postavenia,  než v akom bol
pred odstúpením od zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd  výroky III. a IV. zmenil tak, že žalovaní 1/, 2/
sú povinní spoločne a nerozdielne  zaplatiť mu sumu 4.023,25 Eur  spolu s 6,59 % p.a. a úrokom za
úver zo sumy  22.082,51 Eur od 01.03.2016 do 29.04.2016 ako aj  5,00 % a 6,59 % úroky z ďalších
súm za ním určené obdobia. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného konania,  a
odvolacieho konania, všetko v rozsahu 100 %.

4.   Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že súhlasia s napadnutým výrokom
III. a IV. prvoinštančného rozsudku až na výrok II., proti ktorému podali odvolanie, pretože v súčasnosti
nie sú schopní dlh splácať mesačne po 350 Eur, pretože   žalovaná 2/ je na rodičovskej dovolenke. V
ostatných častiach sa s  rozhodnutím súdu  stotožňujú.

5.       Žalovaní 1/ , 2/   podali  odvolanie proti   rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku  II. v časti,
ktorou im  bolo  uložené splácať dlh v mesačných splátkach po 350 Eur. V ostatných častiach sa s
rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnili. Uviedli, že suma mesačných splátok 350 Eur je pre nich
likvidačná, nakoľko žalovaná 2/ je od 01.03.2018 poberateľkou  rodičovského príspevku na dvojčatá vo
výške 250 Eur. Žalovaný 1/ nie je schopný pokryť všetky  výdavky domácnosti, vrátane iných splátok
a exekučných konaní. Navrhli, aby im  bolo uložené  splácať dlh  mesačne po 200 Eur, vždy do 15.
dňa v mesiaci.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že mesačná  výška splátky 200
Eur nie je postačujúca a že trvá na splátke, ktorá bola rozhodnutím  stanovená pôvodne.



7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I.  a II. v časti, ktorou boli  žalovaní  1/, 2/  zaviazaní
k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 20.965,01 Eur s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 01.03.2016 do zaplatenia  napadnutý nebol, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

8. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov  a v zmysle § 470 ods. 1
CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom  jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že  rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
vo výroku II. v časti, ktorou bolo žalovaným 1/, 2/   uložené splácať  dlh v mesačných splátkach po 350
Eur splatných vždy do 15. dňa  v každom mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok  nadobudne
právoplatnosť,  pod stratou výhody plátok ako aj vo výrokoch III. a IV  je potrebné ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP  potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12.   V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento  zákon neustanovuje inak.

13.   Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom  odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1  CSP).

14.     Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako  ho zistil  súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak  dokazovanie zopakuje  alebo doplní (§ 383 CSP).

15.     Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie  prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

16. Vzhľadom na odvolací dôvod žalobcu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia sporu, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvej inštancie
posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka  spolu  s inštitútom odstúpenia od zmluvy a neposudzoval
úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza nasledovné.

17.      Je potrebné zdôrazniť, že vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ na základe
zmluvy o stavebnom sporení, zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je vzťahom
spotrebiteľským.  Na jednej strane vystupoval žalobca ako  veriteľ - osoba, ktorá  koná  v rámci  svojej
obchodnej a podnikateľskej činnosti a na strane druhej  sú žalovaní 1/, 2/, ktorí vystupujú ako spotrebitelia
- fyzické osoby. Aj zo samotnej  Zmluvy o medziúvere  a stavebnom - spotrebiteľskom úvere  zo dňa
10.11.2011 z bodu VIII. Záverečné ustanovenia,  bod 1. vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými
stranami sa riadi  poriadkom Slovenskej republiky, Obchodným zákonníkom, Obč. zákonníkom,  z. č.
310/1992 Zb. o stavebnom sporení a z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

18. Novela  Obč. zákonníka  vykonaná z.č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila doplnením
§ 52 ods. 2 Obč. zákonníka, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne  použijú ustanovenia  Obč. zákonníka, aj keby sa mali  použiť normy obchodného práva.
Občiansky zákonník sa tak použije aj keby sa mala na právny režim použiť úprava Obch. zákonníka.
Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá na



1. apríla 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba  expressis verbis
vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Obč. zákonníka na spotrebiteľské
vzťahy.

19.    V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.04.2015 sp.
zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52  ods. 2 tretej vety Obč. zákonníka,  podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Obč. zákonníka, aj keby sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

20. Vychádzajúc z uvedeného aj na otázky odstúpenia od zmluvy sa preto budú aplikovať ustanovenia
Obč. zákonníka, podľa ktorého sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci sú povinní vrátiť si navzájom
len poskytnuté plnenie.

21.    Súd prvej inštancie potom správne zaviazal žalovaných 1/ , 2/ na zaplatenie žalovanej sumy
20.965,01 Eur (24.370 - 3,404,99), k čomu  mu vzniká aj nárok na zaplatenie  úrokov z omeškania,  a to
od účinnosti odstúpenia od zmluvy, v danej veci od 01.01.2014. Keďže   súd pri rozhodovacej činnosti
je viazaný návrhom žalobcu a tento nemôže  prekročiť,  správne  boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní aj k
zaplateniu úrokov z omeškania od 01.03.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa, od ktorého žiadal žalobca v
návrhu priznať úrok z omeškania.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť lehotu dlhšiu.

23.    Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého  plnenia.

24. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ ohľadne lehoty na plnenie prisúdeného nároku odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie o povolení  splácania dlhu v mesačných
splátkach vo výške 350 Eur. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti  a
k odvolacím  argumentom žalovaných 1/, 2/ odvolací súd uvádza, že  sa zaoberal tým, či existujú
dôvody na to, aby  boli  už povolené splátky  vo výške 350 Eur mesačne súdom prvej inštancie
ešte  znížené. Na základe ustálenej súdnej praxe musí súd  pri úvahe o určení lehoty na splnenie
povinnosti  podľa konkrétnych  okolností prípadu prihliadať na osobné a majetkové pomery sporových
strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť, prejavenú snahu o plnenie záväzku, avšak je
potrebné prihliadať aj na to, aby plnenie v splátkach nepredstavovalo neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor veriteľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj žalobca má právo, aby jeho pohľadávka bola zaplatená
v primeranej  reálnej lehote vzhľadom na výšku  zostatku dlhu a samotné rozhodovanie súdu by malo
viesť a motivovať  dlžníkov k plneniu  si zmeškaných povinností. Opak by bol v rozpore so zásadou
spravodlivej ochrany porušených práv.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené odôvodnené dôvody na
ďalšie zníženie už povoleného splácania dlhu v splátkach vo výške 350 Eur mesačne. Ďalšie zníženie
splátok by predstavovalo len navyšovanie už aj tak pomerne vysokého dlhu o ďalšie príslušenstvo a
výška splátky  by nebola  úmerná zostatku dlhu.

26. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolanie žalobcu a žalovaných 1/, 2/ vyhodnotil
ako nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach  potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd  podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262   ods.
1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/  náhradu trov odvolacieho konania  voči protistrane   nepriznal,   keďže
im  žiadne trovy nevznikli.

28.      Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/48/2016", "guid": "0af30604-a5ec-462d-b7c7-070c8d794d75:10209a01-72a7-4a26-99eb-12ba2253f77f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "b968797e-f176-450e-b972-2bbfa08bb93a:39815d77-922f-4fd9-986b-8279ce2935b1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112233548.3", "spisova_znacka": "5Co/412/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/412/2015 z 28. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112233548.3"}, {"guid": "81ddbcae-a337-49e1-9c31-729ed932972c:38976081-d062-42bc-a976-450aad50a83c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112223259.2", "spisova_znacka": "6Co/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/2/2013 z 13. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112223259.2"}], "citovane_v": []}