{"guid": "3a4bc1c5-dfa9-4533-8e5d-5156441f74ee:e2a502a1-4daf-4cc2-a80e-dd55dbbe80c3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5716210485.1", "spisova_znacka": "13Cob/9/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/9/2019 z 21. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. mája 2019, sp. zn. 13Cob/9/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5716210485.1", "identifikacne_cislo": "5716210485", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2019-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2a502a1-4daf-4cc2-a80e-dd55dbbe80c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5716210485.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5716210485.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5716210485.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716210485
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716210485.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: RICHIEE, s.r.o.,
so sídlom Sučianska cesta 31, 036 08 Martin - Priekopa, IČO: 46 383 221, zastúpeného zástupcom
Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO:
36 806 498, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária
Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní
o zaplatenie 9.968,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v
Martine č.k. 17Cb/180/2016-169 zo dňa 7. decembra 2017 vo výrokoch I., II. o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/180/2016-169 zo dňa 7. decembra 2017
- v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo
sumy 9.968,24 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
- a vo výroku II. o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku v spojení s výrokom
III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania    p o t v r d z u j e .

Žalobca   m á   voči žalovanému   n á r o k   na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 9.968,24 Eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.968,24 Eur od
1.5.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. rozhodol tak, že
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 100%-nú náhradu trov
konania, o výške ktorej súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením (výrok III.). V odôvodnení
svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, vykonané dôkazy, aplikáciu ust. § 269 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, 2, § 790 písm. a), § 797 ods. 3, § 799 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Okresný súd mal preukázané
na základe zhodného tvrdenia strán sporu, ako aj listinami, ktorými boli predovšetkým Všeobecné
poistné podmienky (VPP) VPP KS4, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 5.2.2016 Poistnú zmluvu
č. 6818765082, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla Honda Civic, evidenčné
číslo MT 646 DZ (správne malo byť uvedené 686). Ďalej bolo preukázané, že dňa 1.4.2016, približne
o 23.50 hod. došlo na križovatke, na konci Obce Valaská Bellá k poistnej udalosti, pri ktorej došlo



k poškodeniu poisteného motorového vozidla. Dňa 15.4.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že ukončil
šetrenie poistnej udalosti a poskytol mu poistné plnenie vo výške 9.456,44 Eur, pričom výšku poistného
plnenia určil tak, že stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na 32.686,48 Eur, od všeobecnej hodnoty
vozidla odpočítal hodnotu zvyškov vraku 12.600 Eur a spoluúčasť vo výške 150 Eur a následne poistné
plnenie znížil o 50% (9.968,24 Eur) z dôvodu nevolania polície a od takto určenej sumy odpočítal poistné
do konca poistného obdobia vo výške 511,80 Eur.

2. Okresný súd uviedol, že voči takto určenému poistnému plneniu nemal žalobca  námietky, až
na zníženie poistného plnenia o 50 % z dôvodu nevolania polície. Žalobca mal za to, že žalovaný
neoprávnene znížil poistné plnenie.

3. Okresný súd poukázal na čl. X bod. 5 všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie
motorových vozidiel v spojení s čl. X bod 18 a zistil, že mal jednoznačne preukázané to, že na mieste
dopravnej nehody polícia prítomná nebola. Okresný súd bol toho názoru, že zmluvné dojednanie, ktoré
sa premietlo do VPP čl. X bod 5, vyžadovalo pod pojmom nahlásenie poistnej udalosti polícii aktívny
podiel poškodeného na nahlásení takejto poistnej udalosti polícii. Z výsledkov dokazovania bolo zrejmé,
že polícia sa dostala na miesto nie pričinením poškodeného, pretože ten políciu neprivolal a bolo
zrejmé, žeby tak ani nebol urobil, pretože volal najskôr odťahovú službu a polícia prišla v čase, keď
už vozidlo bolo nakladané odťahovou službou, ako to vyplynulo z fotodokumentácie. Žiadne aktívne
úsilie nahlásiť túto poistnú udalosť polícii žalobca nepreukázal. Na druhej strane však okresný súd
zdôraznil, že oprávnenie znížiť poistné plnenie je stanovené v Občianskom zákonníku, konkrétne v ust.
§ 798, § 799 ods. 3 a ust. § 809, pričom treba vždy zdôrazniť, že ust. § 798 a ust. § 809 Občianskeho
zákonníka majú na mysli plnenie povinností poisteného pred vznikom poistnej udalosti, oproti tomu však
ust. § 799 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na poisteného a plnenie jeho povinností pred, ale aj po
vzniku poistnej udalosti. Bolo zrejmé, že ak malo k porušeniu povinností žalobcu ako poisteného dôjsť
tým, že nenahlásil nehodu polícii, jednoznačne išlo o povinnosť, ktorej splnenie vyplývalo žalobcovi až
momentom po vzniku poistnej udalosti, a teda bolo potrebné vychádzať z ust. § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný oprávnenie krátiť poistné plnenie opieral o ustanovenie čl. X bod 5 VPP a čl. X
bod. 18. Bolo nutné uviesť, že poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, z poistnej zmluvy a z poistných podmienok. Pri porušení
týchto povinností vyplývajúcich zo zákona, zo zmluvy a z VPP, bolo možné sankcionovať žalobcu len
v súlade s ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako vyplývalo z rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo
152/2009 záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby
podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného
plnenia, upravuje ust.     § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má povahu normy kogentnej.
Predmetné ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie
umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinností bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv
na zväčšenie rozsahu jej následkov. Zákon nevylučuje dohodu o znížení plnenia z poistnej zmluvy, v
prípade porušenia povinností vyplývajúcich poistenému z ust.     § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
avšak táto dohoda musí byť v súlade s odsekom 3, pretože tento je ustanovením kogentným. Okresný
súd uviedol, že dojednanie VPP v čl. X bod 5 o povinnosti nahlásenia poistnej udalosti polícii nemohlo
mať žiaden vplyv na samotný vznik poistnej udalosti, ani na zväčšenie rozsahu jej následkov. K poistnej
udalosti, aj k jej následkom by bolo došlo bez ohľadu na to, či po poistnej udalosti bola poistná udalosť
nahlásená polícii alebo nie. Ak však čl. X bod 18 VPP hovorí o tom, že je možné sankcionovať poisteného
pre nesplnenie povinností aj vtedy, ak takéto nesplnenie povinností malo vplyv na rozsah povinností
plniť zo strany poisťovne, tak takéto dojednanie poskytuje poisťovateľovi neprimeranú ochranu v rozpore
s ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto okresný súd považoval v tejto časti dojednanie
VPP za neplatné a z toho dôvodu, podľa názoru okresného súdu, žalovaný v rozpore so zákonom znížil
poistné plnenie o 50 %, preto ho zaviazal doplatiť poistné plnenie žalobcovi. Toto neoprávnené zníženie
poistného plnenia o 50 % predstavovalo sumu 9.968,24 Eur, čo nebolo sporné ani medzi stranami. Pokiaľ
ostatné určenie výšky poistného plnenia nebolo medzi stranami sporné, k sume, o ktorú bolo poistné
plnenie krátené, bolo možné dospieť aj jednoduchým výpočtom, keď od stanovenej všeobecnej hodnoty
motorového vozidla 32.686,48 Eur sa odpočíta hodnota zvyškov vraku 12.600 Eur, spoluúčasť 150 Eur,
poistné do konca poistného obdobia v sume 511,80 Eur, poisťovňou poskytnuté plnenie 9.456,44 Eur,
výsledok predstavuje sumu 9.968,24 Eur, čo je 50 % krátené poistné plnenie a práve k tejto sume okresný
súd žalovaného zaviazal.



4. V časti úrokov z omeškania okresný súd uviedol, že bolo nepochybné, že medzi žalobcom a
žalovaným išlo o obchodno-záväzkový vzťah, teda úroky z omeškania sa budú riadiť ustanovením §
365 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka s použitím Nariadenia Vlády SR č.
21/2013 Z.z.. Bolo nesporné, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 15.4.2016, splatnosť
poistného nastala o 15 dní neskôr, teda dňa 30.4.2016 a do omeškania sa žalovaný dostal s doplatkom
poistného plnenia od 1.5.2016 so sumou 9.968,24 Eur.

5. Okresný súd poukázal na ust. § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. s tým, že žalobca si
uplatnil úroky z omeškania v súlade s touto právnou úpravou, a to vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, a
preto okresný súd tak, ako boli uplatnené, ich žalobcovi priznal. Žalobca si tiež uplatnil v súlade s ust.
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust.     § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. aj
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to v zákonnej výške 40 Eur, ktorú
mu rovnako okresný súd priznal.

6. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust.    § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na 100%-nú náhradu trov konania voči
žalovanému, o výške ktorej náhrady súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I., II. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože mal za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 9.968,24 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia, vo výroku II., podľa ktorého
je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s
argumentáciou okresného súdu o priznaní úrokov z omeškania vo výške 9% ročne od 01.05.2016.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca uplatňoval náhradu škody na svojom osobnom motorovom vozidle
zn. Honda Civic, EVČ: MT 686 DZ titulom uzatvoreného havarijného poistenia a práva na poistné plnenie
vyplývajúce z tejto poistnej zmluvy podľa ust. § 797 ods. 1 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného otázka stanovenia výšky úrokov z omeškania
sa spravovala ust.        § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že zmluvy, ktoré
sú uzavreté medzi vyjadrenými osobami, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type
v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. V predmetnej právnej norme je uvedený príkaz na použitie
noriem Občianskeho zákonníka na tie zmluvy, ktoré nie sú ako pomenované zmluvné typy uvedené v
Obchodnom zákonníku. Poistná zmluva ako tzv. zmluva, ktorá je absolútnym neobchodom, záväzky z nej
vyplývajúce sa spravujú výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že názor
okresného súdu v tom, že medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodnoprávny vzťah, a preto na úroky
z omeškania uplatnil ustanovenia Obchodného zákonníka, s použitím Nariadenia Vlády SR č. 21/2013
Z.z., je nesprávny. Žalovaný namietal aj priznanú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 Eur, ktorú si žalobca uplatnil v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka.
Ak vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno kvalifikovať ako obchodnoprávny záväzkový vzťah,
tak potom ani nie je možné priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
naviac, ak žalobca nárok uplatňoval titulom náhrady škody a titulom práva na poistné plnenie vyplývajúce
z poistnej zmluvy v zmysle občiansko-právnych predpisov od žalovaného ako poisťovne, s ktorým
bol v zmluvnom vzťahu ako poistený. Žalovaný v napadnutých výrokových častiach žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalobcovi bude priznaný 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy
9.968,24 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia a zároveň zamietne žalobu žalobcu v časti paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu,
považoval ho za presvedčivé, jasné, výstižné. Žalobca uviedol, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci. Žalobca a žalovaný sú podnikatelia, a preto v zmysle ust.
§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa zmluvy uzavreté medzi takýmito osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ
v Občianskom zákonníku, spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom



zákonníku a týmto zákonom, t.j. na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa aplikujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzujú samotný zmluvný typ (poistná zmluva) a všetky ostatné
práva a nároky, t.j. napríklad úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obdobný právny názor je obsiahnutý aj v
komentároch k Obchodnému zákonníku, napr. ASPI, Oľga Ovečková a kolektív. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na právny názor Okresného súdu Žilina, obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn. 10Cb/85/2014,
v zmysle ktorého: ...„Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom do
31.1.2013), zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti
zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami
o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho
zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sa sadzba úrokov z omeškania
rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa ust. § 369, § 369a a § 369b
Obchodného zákonníka aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa ust. § 2 Nariadenia Vlády SR č.
21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania“. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, s priznaním trov odvolacieho konania
žalobcovi.

9. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 29.05.2018 (č.l. 241 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú
možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust.      § 379, § 380 ods.
1 CSP na základe podaného odvolania žalovaným a postupom bez nariadenia pojednávania verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného
súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/9/2019-263
zo dňa 18.03.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 14.05.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

12. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania bolo odvolanie žalovaného,
ktorým žalovaný vymedzil rozsah a dôvody za aplikácie ust. § 379,       § 380 ods. 1 CSP, keď namietal
rozsudok okresného súdu len vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
9% ročne zo sumy 9.968,24 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia a výrok II. o povinnosti žalovaného nahradiť
žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Spoločným odvolacím dôvodom v týchto napadnutých výrokových častiach
rozsudku okresného súdu bola obrana žalovaného v tom, že medzi žalobcom a žalovaným sa nejednalo
o obchodno-právny vzťah, na ktorý nebolo možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o
úrokoch z omeškania, v spojení s Nariadením Vlády SR č. 21/2013 Z.z. a ani ustanovenie § 369c
Obchodného zákonníka o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40 Eur, pretože podľa žalovaného poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ak je upravený ako
zmluvný typ Občianskym zákonníkom, tak potom sa podrobuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka
aj v ostatných uplatňovaných nárokoch.



13. Tento odvolací dôvod žalovaného nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd poukazuje na
statusové postavenie žalobcu a žalovaného. Žalobca ako právnická osoba zapísaná v obchodnom
registri, je podnikateľským subjektom a rovnako status podnikateľského subjektu má aj žalovaný,
z ktorého dôvodu len zmluvný typ, a to uzavretej zmluvy - Poistnej zmluvy č. 6818765082, ktorej
predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu HONDA Civic, ev. č.: MT 686 DZ,
sa spravoval ustanoveniami Občianskeho zákonníka o tomto zmluvnom type, avšak ostatné nároky
z tohto vzťahu vyplývajúce sa medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi riadia
ustanoveniami Obchodného zákonníka tak, ako vecne správne postupoval okresný súd. Vzhľadom
k uvedenému preto ostatné nároky vyplývajúce z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a
to z právneho vzťahu poistnej zmluvy, úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky sa riadili príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktoré odkázal
okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Postup okresného súdu bol vecne, ako aj právne správny,
preto nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že na úroky z omeškania a žalobcom
uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nebolo možné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka.

14. Krajský súd poukazuje na znenie ustanovenia Obchodného zákonníka k dátumu uzavretej poistnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, a to k dátumu 05.02.2016 (ktorej predmetom bolo havarijné
poistenie motorového vozidla žalobcu), keď z ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka vyplýva,
že zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto
časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Práve z tohto
zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zmluvný typ medzi žalobcom a žalovaným, je možné
podradiť pod ustanovenie Občianskeho zákonníka, o tomto zmluvnom type, avšak ostatné vzťahy z
toho plynúce sa spravujú Obchodným zákonníkom, pretože ide o zmluvný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, ktorí sú podnikateľmi a právny vzťah uzavretej poistnej zmluvy vznikol v súvislosti s ich
podnikateľskou činnosťou. Súčasne ide o zmluvný typ, ktorý nie je upravený v hlave II Obchodného
zákonníka a len z tohto dôvodu sa tento zmluvný typ spravuje Občianskym zákonníkom, inak v ostatnom
Obchodným zákonníkom. Ak okresný súd na úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky žalobcom aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, tak nedošlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd dodáva, že použitie Občianskeho zákonníka sa
obmedzuje len na zmluvy, upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, ak budú uzavreté
medzi subjektmi uvedenými v odsekoch 1 a 2 ust. § 261 Obchodného zákonníka, t.j. použijú sa len
ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type. Všetko ostatné, čo priamo zmluvný
typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových
vzťahoch.

15. Krajský súd nezistil nesprávnosť posúdenia uplatnených úrokov z omeškania a paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, preto rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch I., II., v spojení so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie, v spojení s odôvodnením,
obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu, viažucim sa k týmto výrokovým častiam. I napriek
vyjadreným právnym záverom zo strany krajského súdu je potrebné poukázať na postup v konaní zo
strany žalovaného, keď tento námietku, ako ju uviedol v rámci odvolania, neuplatnil pred okresným
súdom, hoci žalobca už v žalobe zo dňa 09.09.2016 poukázal na to, že požaduje úrok z omeškania
podľa Obchodného zákonníka, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
podľa Obchodného zákonníka. V tomto odvolacom dôvode žalovaného išlo o novotu použitú až v rámci
odvolacieho konania, pre relevantné uplatnenie ktorej nebol preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov
vyplývajúcich z ust. §366 CSP. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napriek uvedenému, pre vyjadrenú
vecnú správnosť záverov prijatých rozsudkom okresného súdu v časti požadovaného príslušenstva, a to
úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur,
ktoré nároky boli priznané súdom prvej inštancie za aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, sa
vyjadril k postupu použitia tohto hmotného práva ako vecne správneho postupu, ktoré hmotné právo bolo
základom pre žalobcom uplatnený a okresným súdom priznaný nárok na úrok z omeškania a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.



16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému
voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.



Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Cb/180/2016", "guid": "e2e7784f-5b85-4554-91d1-9269725d8258:072ac34c-863c-454d-8eb2-35d3fff8c023", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d27a1cba-1c38-4511-89fd-e56edd398551:f7b41302-cbd5-4ca9-8660-ab78f2ea3dfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/85/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/85/2014 z 3. 2. 2015", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2015-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d27a1cba-1c38-4511-89fd-e56edd398551:f7b41302-cbd5-4ca9-8660-ab78f2ea3dfc"}], "citovane_v": []}