{"guid": "3a4aa5ba-5bb0-4d23-bbb6-646acbac5534:1ff970e2-929c-4efb-8532-012659bfa9ee", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2", "spisova_znacka": "23Sa/84/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/84/2018 z 28. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. apríla 2019, sp. zn. 23Sa/84/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2", "identifikacne_cislo": "4018200662", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2019-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ff970e2-929c-4efb-8532-012659bfa9ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/84/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200662
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: N.. H. W., bytom V. C. XXX, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 08. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 08. 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení generálny riaditeľ potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovni,
ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 05. 2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 6 Dohody medzi Československou republikou a
Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení od 01. 03. 2014 priznaný starobný
dôchodok v sume 132,60 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., ktorým sa stanovila
pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty bol žalobcovi od       01.
01. 2015 zvýšený starobný dôchodok na sumu 137,80 eur mesačne.

Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2016 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej
dávky a percento zvýšenia úrazovej renty bol žalobcovi od 01. 01. 2016 zvýšený starobný dôchodok na
sumu 139,70 eur mesačne.

Podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bol žalobcovi od 01. 01. 2017 zvýšený
starobný dôchodok na sumu 147,90 eur mesačne.

Podľa § 82 a § 293dx  zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, bol žalobcovi od 01. 01.
2018 zvýšený starobný dôchodok na sumu 156,30 eur mesačne.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17. 05. 2018 realizoval rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. 9So/61/2016-87 zo dňa 31. 01. 2018, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre č.
23Sd/206/2014-66 zo dňa 07. 12. 2015 tak, že  rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
25. 04. 2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 07.
2014 a zo dňa 16. 07. 2014 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.



Najvyšší súd SR preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného o žiadosti navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku, ktorý bol žalobcovi priznaný  rozhodnutím  č. XXX XXX XXX X zo
dňa 16. 08. 2014. Pre správne posúdenie veci je kľúčový článok 5 Dohody, pričom odporca postupoval
podľa čl. 5 ods. 1 Dohody, s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Nitre a žalobca sa domáhal postupu podľa
čl. 5 tejto Dohody.

Podľa čl. 5 ods. 1 Dohody, občanom, ktorí sa presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej
zmluvnej strany a po presídlení pracovali  vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku dosiahnutého
v zamestnaní v krajine, do ktorej sa presídlili.

Podľa čl. 5 ods. 2 Dohody, občanom, ktorí sa presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie
druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky  z priemerného
mesačného zárobku zamestnancov odborného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo
inej dávky v krajine, do ktorej sa presídlili. Rovnako sa postupuje aj pri výpočte dôchodku a iných dávok
u občanov, ktorí sa presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky.

Zo  znenia čl. 5 ods. 1 a ods. 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého sa vymeriavajú
dôchodky občanov, ktorí sa presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany
je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí po presídlení
žiadnu pracovnú činnosť nevykonávali.

Z týchto ustanovení ani z iných článkov dohody nevyplýva, že by sa mohli postupy stanovené v ods. 1
a ods. 2 čl. 5 Dohody kombinovať.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalobcu s tým, že nie je možné postupovať v danom prípade podľa čl.
5 ods. 2 Dohody ale správne postupoval podľa čl. 5 ods. 1 Dohody.  Uniklo  však pozornosti krajského
súdu, že sa žalovaný vôbec nezaoberal otázkou samotného presídlenia  žalobcu, pričom otázka kedy
došlo k presídleniu je v nadväznosti na pracovnú činnosť po presídlení kľúčovou pre správnu aplikáciu
čl. 5 ods. 1 alebo ods. 2 Dohody.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného ani z rozsudku krajského súdu nevyplýva dátum presídlenia
žalobcu.  Tento sa výslovne domáhal podľa § 5 ods. 2 Dohody tvrdiac, že sa presídlil až po udelení
trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, teda v r. 2005.  V odvolaní proti rozsudku krajského súdu
žalobca tvrdil, že skutočným začiatkom presídlenia bol až r. 2006, pričom po presídlení nepracoval, t.j.
nezískal žiadne vymeriavacie základy pre nárok na dôchodkovú dávku.

Žalovaný vykonal dokazovanie v predchádzajúcej veci, ohľadne všetkých druhov pobytu, ktoré mal
žalobca udelené: od 31. 05. 1995 do 09. 02. 2003 mal povolený dlhodobý pobyt za účelom podnikania,
od 10. 02. 2003 do 11. 08. 2005 mal povolený prechodný pobyt za účelom podnikania a od 12. 08.
2005 má evidovaný trvalý pobyt. Nevyhodnotil však, ktorý z týchto pobytov považuje za presídlenie a
nevykonal ani ďalšie dokazovanie za účelom preukázania skutočného presídlenia žalobcu na územie
SR, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Najvyšší súd SR samotnému pojmu presídlenie uviedol, že tento pojem Dohoda nešpecifikuje, a preto
treba pri interpretácii tohto pojmu vychádzať z celkového obsahu a účely Dohody,  ktorá napríklad
v článku 2 uvádza „...ktorí trvalo bývajú...“. Rovnako aj ďalšie  články Dohody uvádzajú  bývanie,
resp.  trvalé bývanie, z čoho logicky vyplýva, že následkom  presídlenia z územia jednej zmluvnej
strany  je vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany. V medzinárodnom práve sa za
presídlenca považuje  osoba, ktorá opúšťa (trvalo) krajinu svojho pôvodu. Pod presídlením sa rozumie
aj presťahovanie s úmyslom trvalo žiť  na inom  mieste, v danom prípade v inom štáte. V tejto súvislosti
odvolací súd  poukazuje aj na to, že Dohoda bola vyhlásená vyhláškou č. 116/1960 Zb. zo dňa 07. 07.
1960,  pričom v neďalekej minulosti (rok 1947) prebiehalo presídľovanie maďarského obyvateľstva  z
Československa do Maďarska a naopak. V každom prípade teda treba pri presídlení  vychádzať z jeho
cieľa, ktorým je vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude po vykonanom dokazovaní sa vysporiadať s otázkou, kedy
došlo k presídleniu navrhovateľa a vo veci znovu rozhodnúť v súlade s príslušným ustanovením čl. 5
Dohody a správne aplikovať tento článok 5.



Prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol o nároku žalobcu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 17. 05. 2018 a žalobcovi zhodnotil dobu poistenia, ktorú získal na základe právnych predpisov
SR od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 v rozsahu 827 dní, t.j. 2,2658 rokov, nakoľko za tieto obdobia bolo
zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, na rozdiel od obdobia od 01. 01. 1998 do 28. 11. 2013,
kedy nebolo žalobcovi zhodnotené toto obdobie, pretože za obdobie od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2000
nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie a v období od 01. 01. 2001 do 25. 11. 2013 vykonával žalobca
SZČO bez povinnosti platiť poistné.

Nositeľ poistenia Ruskej federácia dňa 27. 05. 2014 potvrdil dobu poistenia, ktorú získal žalobca podľa
právnych predpisov Ruskej federácie v období od 11. 07. 1969 do       20. 05. 1972, od 30. 06. 1972 do 22.
07. 1972, od 28. 08. 1972 do 24. 09. 1973, od 27. 09. 1973 do 18. 03. 1974, od 27. 03. 1974 do 07. 09.
1979, od 24. 09. 1979 do 20. 01. 1981, od 19. 02. 1981 do 07. 08. 1981 a od 12. 08. 1981 do 06. 06. 1995
v rozsahu 9265 dní, t.j. 25,4657 rokov.  Tieto doby poistenia boli podľa čl. 4 ods. 1 Dohody, žalobcovi
boli správne plne započítané, ako doba zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, vrátane doby
zamestnania oprávňujúcej k priznaniu dôchodku za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Podľa
Dohody zároveň platilo, že orgány sociálneho zabezpečenia započítajú dobu zamestnania aj vo svojom
štáte, tak i v druhom štáte, bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu
v každom z týchto štátov. Započítanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných
strán sa vždy prevádza podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území bola vykonávaná.

Z potvrdenia Ruskej federácie bolo preukázané, že žalobca pracovnú činnosť na jej území ukončil dňom
06. 06. 1995.  Žalobca na území Ruskej federácie nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by zakladala účasť
na poistení.

Podľa potvrdenia Prezídia policajného zboru, úradu zahraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo
dňa 14. 04. 2015 bol žalobcovi od 31. 05. 1995 do 09. 02. 2003 udelený dlhodobý pobyt za účelom
podnikania na území SR podľa zákona č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a
Slovenskej federatívnej republiky. Od 10. 02. 2003 do 11. 08. 2005 mal žalobca udelený prechodný
pobyte na účelom podnikania podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a od 12. 08. 2008 mal
žalobca udelený trvalý pobyte podľa § 35 ods. 1 písm. e/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Z
týchto potvrdení jednoznačne vyplýva, že žalobca odo dňa udelenia prvého pobytu na účely podnikania
na území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať na území SR z dôvodu podnikania, a preto bolo zo
strany žalovanej dôvodne považovať deň udelenia prechodného pobytu na účely č. 5 Dohody za deň
presídlenia účastníka konania. Keďže v dohode pojem presídlenie sa nikde neuvádza a nešpecifikuje,
je potrebné  pri interpretácii tohto pojmu  vychádzať  z celkového obsahu a účelu dohody, kde napr. v
čl. 2 je uvedené, že občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalé bývajú na území zmluvnej strany, sú
vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahoch v postavení v plnom rozsahu
na roveň občanom tejto zmluvnej strany. Cieľom žalobcu, za účelom ktorého mal na území evidovaný
prechodný alebo trvalý pobyt, bol za účelom jeho podnikania.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca od prvého udelenia prechodného pobytu na účely
podnikania na území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať na území SR, a preto je dôvodné považovať
deň udelenia prechodného pobytu na účely čl. 5 Dohody dňom za deň presídlenia občana.

Čl. 5 ods. 1 Dohody  stanovuje, že občanovi, ktorý sa presídlil z územia jedného  zmluvného štátu na
územie druhého zmluvného štátu a vykonával zárobkovú  činnosť podľa  právnych predpisov tohto štátu,
sa suma dôchodku vypočíta zo zárobkov dosiahnutých v štáte,  na územie ktorého sa presídlil.

Článok 5 ods. 2 dohody stanovuje ako postupovať, ak sa občan presídlil z územia jedného zmluvného
štátu na územie druhého zmluvného štátu a po presídlení už nevykonával zárobkovú činnosť.  Takýto
občan nezískal  žiaden vymeriavací základ podľa predpisov štátu, na územie ktorého  sa presídlil. Bez
sumy vymeriavacieho  základu  právne predpisy neumožňujú  vypočítať sumu dôchodku. Dôchodok v
takomto  prípade preto dohoda ustanovuje vypočítať z priemerného  mesačného zárobku zamestnancov
obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku.



Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenia  čl. 5 Dohody, výslovne upravujú ako určiť sumu  dôchodku
občana, ktorý sa presídlil z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu, a
to osobitne:
1. v článku 5 ods. 1 Dohody, ak občan vykonával zárobkovú činnosť v druhom štáte, a
2. v článku 5 ods. 2 Dohody, ak občan nevykonával zárobkovú činnosť v druhom štáte.

V období  od 27. 09. 1995 do 31. 12. 2000 žalobca mal povinnosť platiť poistné  podľa právnych
predpisov SR ako SZČO, pričom  za obdobie  od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 poistné zaplatil. Vzhľadom
na uvedené v období od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 získal vymeriavací základ  na určenie suma
starobného dôchodku.

Keďže právne predpisy Slovenskej republiky umožňujú vypočítať sumu dôchodku aj občanovi, ktorý
získal vymeriavací základ menej ako 22 kal. rokoch nie je preto nevyhnutné na výpočet sumy dôchodku
použiť fiktívne zárobky. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia  získaného ku
dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Starobný dôchodok žalobcu bol vypočítaný v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., § 63 ods. 6 a 7.

V rozhodujúcom období rokov 1984-2013 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu
nezískal aspoň 22 kal. rokov a týchto 22 kal. rokov nezískal ani pri postupnom rozšírení  rozhodujúceho
obdobia pred 01. 01. 1984. Priemerný osobný mzdový bol mu bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety
zákona č. 461/2003 Z.z. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov.

Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel
úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a v príslušných
opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných
vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 0,7052.
V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 827 dní dôchodkového poistenia, to znamená 2,2658  rokov
dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod je 0,3113.
Podľa § 63 ods. 4  písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.  v znení neskorších predpisov, sa   k priemernému
osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2014 - 18 % z rozdielu medzi hodnotou
1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.
V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,4353.
Ku dňu nároku na starobný dôchodok, t. j. 01. 03. 2014 žalobca získal 10122 dní dôchodkového
poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 27,7316 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. 03. 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 469/2013 Z. z. určená na rok 2014 -  10,2524 eur.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný
dôchodok je 123,80 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod 0,4353 x 27,7316 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna
dôchodková hodnota 10,2524 = 123,80 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje do dňa priznania o
8,80 eur (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z.), na sumu 132,60 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2015 o 5,20
eur (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.), na sumu 137,80 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2016 o 1,90
eur (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.), na sumu 139,70 eur mesačne.



Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003
Z. z. zvyšuje od 01. 01. 2017 o 8,20 eur mesačne na sumu 147,90 eur mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje
od 01. 01. 2018 o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien v domácnosti dôchodcov, teda o
0,8% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu 8,40 eur.
Suma starobného dôchodku sa zvyšuje od 01. 01. 2018 o pevnú sumu zvýšenia o 8,40 eur mesačne,
pretože táto suma je vyššia ako sumy zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,20 eur mesačne. Suma starobného dôchodku je 156,30
eur mesačne.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie v ktorom uviedol, že  nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a namietal spôsob akým sociálna
poisťovňa určila deň presídlenia na územie SR a zároveň namietal spôsob určenia sumy starobného
dôchodku.

4. Generálny riaditeľ poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a pripojenú
spisovú dokumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej bolo zistené, že žalobcovi bol priznaný starobný
dôchodok dovŕšením 62 roku veku dňa 01. 03. 2014. K tomuto dňu žaloba získal 10122 dní obdobia
dôchodkového poistenia.

Na nárok na dôchodok mu bola zhodnotená doba poistenia, ktorú získal podľa právnych predpisov SR
od 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 v rozsahu 827 dní, t.j. 2,2658 rokov.

Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., obdobím dôchodkového
poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového
poistenia ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
Žalobcovi nebolo pre nárok na starobný dôchodok hodnotené obdobie od 01. 01. 1998 do 25. 11. 2013,
pretože v období od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2000 nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie a v
období od 01. 01. 2001 do 25. 11. 2013 vykonával účastník konania SZČO bez povinnosti platiť poistné.

Odvolací správny orgán mal za to, že doplnil dokazovanie v smere zisťovania trvalého pobytu, resp.
prechodného pobytu na území SR, a to najmä dotazom na nositeľa Ruskej federácie ako aj potvrdením
Prezídia policajného zboru.

Obdobie, ktoré získal žalobca podľa právnych predpisov Ruskej federácie mu zhodnotil pre nárok na
starobný dôchodok v súlade s čl. 4 Dohody, a to v rozsahu 9295 dní, t.j. 25,4657 rokov.

Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

Z potvrdenia Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 14. 04.
2015 bolo zistené, že žalobcovi bol udelený dlhodobý pobyt za účelom podnikania na území SR podľa
zákona č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov od 31. 05. 1995 do 09. 02. 2003. Od 10. 02. 2003 do 11.
08. 20015 mal žalobca udelený prechodný pobyt za účelom podnikania podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o
pobyte cudzincov a od 12. 08. 2005 mal žalobca udelený trvalý pobyt podľa § 35 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov.

Odvolací správny orgán z týchto preukázaných skutočností mal za to, že prvostupňový správny orgán
rozhodol správne, pretože žalobca od prvého udelenia prechodného pobytu na účely podnikania na
území SR mal úmysel trvale sa zdržiavať na území SR z dôvodu jeho podnikania, a preto je dôvodné
považovať tento deň prechodného pobytu na účely čl. 5 Dohody za deň presídlenia účastníka konania.

Odvolací správny orgán zastáva názor, že dohoda síce nešpecifikuje pojem presídlenie ale sa uvádzajú
pojmy ako bývanie, resp. trvalé bývanie, z čoho logicky vyplýva, že následkom presídlenia z územia



jednej zmluvnej strany je vznik trvalého bývania na území druhej zmluvnej strany. V medzinárodnom
práve sa považuje za presídlenca osoba, ktorá opúšťa „trvalo“ krajinu svojho pôvodu. Pod presídlením
sa rozumie aj presťahovanie sa s úmyslom trvalo žiť na inom mieste, v danom prípade v inom štáte.

Odvolací orgán poukázal na tú skutočnosť, že správne rozhodol prvostupňový správny orgán podľa čl.
5 Dohody, a to ods. 1, pretože žalobca  ako SZČO v období od 27. 09. 1995 do 31. 12. 2000 mal platiť
poistné a poistné aj za obdobie 27. 09. 1995 do 31. 12. 1997 zaplatil. Teda v tomto období aj získal
vymeriavací základ na určenie sumy starobného dôchodku.

Právne predpisy umožňujú vypočítať sumu dôchodku aj občanovi, ktorý získal vymeriavací základ menej
ako 22 kal. rokov, nie je preto nevyhnutné na výpočet sumy dôchodku použiť fiktívne zárobky. Čl. 2
Dohody postavil občanov Ruskej federácie v otázkach sociálneho zabezpečenia v plnom rozsahu na
roveň občanom SR. To znamená, že aplikácia právnych predpisov nesmie tieto osoby v porovnaní s
občanmi SR diskriminovať, a to nielen negatívne, ale aj pozitívne.

Žalovaný správny orgán uviedol, že vypočítaný starobný dôchodok žalobcovi bol správne, v súlade s
príslušnými právnymi predpismi a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť
výpočtu tohto dôchodku. Preto dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania je nedôvodné a
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II.

5. Žalobca podal rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazoval  na to, že žalovaný nezistil presne a
úplne skutočný stav veci a nevyžiadal si od neho žiadne doklady, dôkazy, resp. návrhy a žalovaný orgán s
ním ako s účastníkom konania nejednal. Žalovaná ho neoboznámila s vykonanými dôkazmi a nedala mu
možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Ďalej vo svojej žalobe citoval jednotlivé ustanovenia zákona
o pobyte cudzincov. Ďalej poukázal na to, že jeho udelený ročný dlhodobý pobyt na účely podnikania mu
dal možnosť iba slobodne cestovať a plniť svoje účely ale nie možnosť mať tu stále bydlisko. Bývanie
na území Slovenskej republiky, ktoré pokladá žalovaná za presídlenie,  bolo výlučne len prechodné,
bolo účelné spojené s jeho prácou v Ruskej  federácii, kde sa trvale zdržiaval. Má tam všetky sociálne,
pracovné, rodinné väzby, vrátane bývania. Podľa občianskeho pasu jeho trvalý pobyt tam trval až do
28. 08. 2006. Tiež poukazuje aj na potvrdenie zamestnávateľa, podľa ktorého obdobie rokov 1995-1997
mal prácu na území Ruskej federácie. Na území SR nemal nikdy trvalý pobyt, ani bydlisko, ani žiaden
majetok. Trvalý pobyt na území SR nemal do r. 2005 a až koncom roku 2005 získal trvalý pobyt na
SR a rozhodol sa opustiť Ruskú federáciu. V r. 2006 sa odhlásil z trvalého pobytu v Ruskej federácii a
presídlil sa na SR. Rozhodnutie žalovanej považuje za diskriminačné. Taktiež poukazoval na nesprávny
výpočet starobného dôchodku, najmä na nesprávny započítaný vymeriavací základ a určený osobný
mzdový bod, ktorý nie je v súlade s čl. 5 Dohody, pretože podľa výpisu daňového priznania za roky
1995, 1996, 1997 nemal žiaden základe dane z príjmov fyzických osôb. Správny orgán nepostupoval
správne v zmysle čl. 5 Dohody, podľa jeho názoru mal mu vypočítať starobný dôchodok podľa čl. 5 ods.
2 Dohody, pretože v čase relevantnom na jeho posúdenie sa nepresídlil na územie SR, nebol tu nikdy
zamestnaný a nemal tu zárobok pre výpočet starobného dôchodku.

Vzhľadom na tieto vyššie uvedené skutočnosti žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i
prvostupňového správneho orgánu.

III.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2018 žiadala  žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázala na to, že žalobca mal udelený dlhodobý pobyt za účelom podnikania na SR od 31.
05. 1995 do 02. 02. 2003 a od 10. 02. 2003 do 11. 08. 2005 mal žalobca udelený prechodný po byt za
účelom podnikania, z čoho je zrejmé, že od prvého udelenia prechodného pobytu mal žalobca v úmysle
trvale sa zdržiavať  na území SR z dôvodu jeho podnikania, a preto tento deň udelenia prechodného
pobytu na účely čl. 2 Dohody sa považuje za deň presídlenia účastníka konania, resp. trvalého bývania
na území SR.



K námietke žalobcu týkajúcej sa výpočtu sumy starobného dôchodku žalovaný uviedol, že aj občanovi,
ktorý získal vymeriavací základ menej ako 22 kal. rokov, nie je nevyhnutné pre výpočet sumy dôchodku
použiť fiktívne zárobky. K 01. 03. 2014 žalobca získal 10122 dní dôchodkového poistenia a boli
mu zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane zamestnania v Ruskej
federácii.

IV.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne dňa 05. 12. 2018, v ktorom uviedol, že potvrdenie
dôchodkového úradu Ruskej federácie, nie je relevantným dôkazom, ktorý by potvrdzoval ukončenie
jeho činnosti na území Ruskej federácie, pretože týmto potvrdením boli potvrdené len doby poistenia
na základe ním doložených dokladov v r. 2014, ktoré mal v tom čase u seba. Jeho úmysel zotrvať
na území SR vznikol až po r. 2004 po vstupu Slovenska do EÚ, kedy bol zmenený zákon o pobyte
cudzincov. Poukázal na tú skutočnosť, že v r. 1995 nemal bydlisko na území SR a v období od r. 1995
do r. 2004 nemal v úmysle trvalo opustiť Ruskú federáciu a zostať na SR, pretože nemal právny ani
faktický základ na úmysel tohto presťahovania. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že občan, ktorý
získa na Slovensku prechodný pobyt za účelom podnikania automaticky spája s trvalým bývaním ako
aj s cieľom na presídlenie do SR. Jeho pobyt na územie SR v r. 1995-1997  bolo výlučne prechodné a
bolo spojené s jeho prácou v Ruskej federácii, kde mal trvalé bydlisko a kde sa aj zdržiaval. Žalovaný
správny orgán si nevyžiadal od neho ďalšie dôkazy a doklady, ktoré by túto skutočnosť preukazovali.

V.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila dňa 25. 01. 2019, v ktorom uviedla, že trvá na svojom
rozhodnutí ako aj dôvodoch, ktoré sú v ňom uvedené ako aj vo vyjadrení v plnom rozsahu a žiada žalobu
zamietnuť.

VI.
9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobcu prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a podľa § 190 SSP
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako  aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa
žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalovaná v
rozhodnutí vyhodnotila, ktorý z týchto pobytov považuje za presídlenie a doplnila túto skutočnosť o ďalšie
dokazovanie za účelom skutočného presídlenia žalobcu na územie SR, ktorú aj riadne zdôvodnila vo
svojom rozhodnutí, takisto aj prvostupňový správny orgán.
11. K námietke žalobcu, že nebol vyzvaný na doplnenie dôkazov žalovaným správnym orgánom, je
právne irelevantná, pretože jemu ako účastníkovi konania, vyplýva povinnosť predkladať dôkazy, ktoré
preukazujú jeho tvrdenia. Relevantné dôkazy o svojom úmysle zotrvať na území SR až v r. 2004 ničím
správnemu orgán nepredložil. Až k žalobe pripojil potvrdenie o dobe zamestnania spoločnosti s.r.o. „SKM
Uľjanovsk“, ktoré však nie je overené  úradom Sociálneho zabezpečenia Ruskej federácie.

12. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
13. Žalovaný ako i prvostupňový správny orgán si vyhodnotili pobyt žalobcu na území SR v zmysle
pripojených potvrdení, či už Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava
ako aj údajov v živnostenskom registri, z ktorého bolo preukázané, že žalobca mal udelený dlhodobý
pobyt za účelom z podnikania od 31. 05. 1995 a získal oprávnenie vykonávať podnikateľské činnosti na
území SR dňa 20. 09. 1995 do      25. 11. 2013 a k tomuto oprávneniu bolo nevyhnutné mať trvalý alebo
prechodný pobyt na území SR. V období od 20. 09. 1995 žalobcovi vznikla povinnosť platiť poistné v
zmysle platných právnych predpisov SR ako SZČO a súčasne bol spoločníkom a konateľom spol. s r.o.
Novmatech, pričom aj tu  bolo základnou podmienkou mať povolenie na pobyt na území SR.
Správny súd mal za to, že žalovaný správny orgán správne vyhodnotil tú skutočnosť, že účastníkov
konania, teda žalobcovi  odo dňa prvého udelenia prechodného pobytu na účely podnikania na území
SR mal úmysel trvale zdržiavať sa na území našej republiky z dôvodu jeho podnikania, a preto tento deň



udelenia prechodného pobytu je potrebné považovať za deň presídlenia účastníka konania v zmysle
čl. 5 Dohody.
Námietka žalobcu, že po získaní dlhodobého pobytu za účelom podnikania na území SR pracoval v
Ruskej federácii v spoločnosti s.r.o. SKM v rokoch 1995-2000, čo predložil k žalobe potvrdením zo dňa
18. 12. 2000, tieto skutočnosti však nevyplývajú z potvrdenia nositeľa Ruskej federácie zo dňa 27. 05.
2014, ktorý oznámil, že žalobca pracovnú činnosť na území Ruskej federácie ukončil dňom 06. 06. 1995,
teda je zrejmé, že po udelení pobytu už žiadnu činnosť na území Ruskej federácie nevykonával, pretože
táto by zakladala účasť na poistení v Ruskej federácii a nositeľ poistenia Ruskej federácie by to v SR
oznámil. Tento doklad považuje súd za právne irelevantný, pretože nie je potvrdený nositeľom poistenia
Ruskej federácie, že by táto spoločnosť platila za žalobcu príslušné odvody poistenia.
Žalobca v žalobe nepredložil dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil alebo doplnil dôkazné
prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise. Rozhodnutie žalovaného je vydané na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi, a preto správny súd podľa
§ 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní
úspech, nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti  je 30  dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti  neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "f6897e72-a805-4bb4-b768-a264f58f2fb3:8e4ee58c-7611-430c-95c8-22e282edc1c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4014200804.1", "spisova_znacka": "9So/61/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/61/2016 z 30. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4014200804.1"}, {"guid": "3a4aa5ba-5bb0-4d23-bbb6-646acbac5534:ecfd274c-588b-4756-b05d-ee453dbebd61", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2", "spisova_znacka": "23Sa/84/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/84/2018 z 28. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200662.2"}, {"guid": "1e7d9318-a8a5-4a9b-a3db-7163a8acdfe4:d18fe838-d7ea-4531-8845-08793b0c58f4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4014200804.5", "spisova_znacka": "23Sd/206/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/206/2014 z 6. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-12-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4014200804.5"}], "citovane_v": []}