Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/25/2018 z 21. 3. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. marca 2018, sp. zn. 5Tos/25/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:3117010822.2 Krajský súd Trnava | 5Tos/25/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:3117010822.2 | 2018-03-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 360 ods. 2 písm. a) TZ, § 156 ods. 1 TZ, TZ, § 360 ods. 2 písm. b) TZ, § 360 ods. 1 TZ, § 156 ods. 2 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/33f7dd9c-8d44-4d99-9ff4-e675fc8b2f81 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:3117010822.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010822
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:3117010822.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného L. N., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2017, č.k. 3PP/118/2017, na
neverejnom zasadnutí dňa 22.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. N., nar. X.X.XXXX, z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť
odsúdeného L. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 26.10.2015 pod sp. zn. 2T/66/2015 pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.4.2016, sp. zn.
5To/43/2015, v trvaní 2 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného došlo
predovšetkým z toho dôvodu, že v danom prípade absentuje materiálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v tom smere, že už samotná osoba odsúdeného nedáva
dostatočné záruky, že v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa
dá od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na
hodnotenie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na jeho predchádzajúcu trestnú
minulosť, a predovšetkým na skutočnosť, že už v minulosti bol 7-krát súdne trestaný, a tiež už bol aj vo
výkone trestu, pričom bol z výkonu trestu aj podmienečne prepustený, ktoré skutočnosti však neviedli
k náprave odsúdeného.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď
po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil tým, že nestotožňuje sa s výrokom
prvostupňového súdu a nechápe prečo o jeho žiadosti rozhodoval Okresný súd Trnava, keď si podal
žiadosť o podmienečné prepustenie na Okresný súd Trenčín. Ďalej uviedol, že od podania jeho žiadosti
do prejednania ubehlo 5 a pol mesiaca, a preto bola porušená jeho 90 dňová lehota na prejednanie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i konanie, ktoré
týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,



b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. , pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu
trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie
odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku
pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkone polovice uloženého trestu odňatia slobody.
Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky
pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie
§ 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd v dôvodoch napadnutého uznesenia veľmi podrobne a jasne
konkretizoval na základe akých skutočností dospel k záveru, že odsúdený počas výkonu trestu
odňatia slobody nesplnil požadované materiálne podmienky podmienečného prepustenia, pričom veľmi
dôsledne a podrobne rozvádza všetky jednotlivé skutočnosti.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Leopoldove zo dňa 6.10.2017 vyplýva, že odsúdený bol do ÚVTOS
Leopoldov premiestnený dňa 4.7.2017 z ÚVTOS a ÚVV Ilava. Správanie a vystupovanie odsúdeného
počas výkonu trestu odňatia slobody možno hodnotiť kladne, príkazy a pokyny personálu ústavu plní bez
pripomienok. V osobných veciach si udržiaval primeraný poriadok, zásady osobnej a kolektívnej hygieny
má osvojené. V kolektíve odsúdených je znášanlivý, skôr priateľský, konfliktné situácie nevyvoláva.
Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. V rámci vnútornej diferenciácie je
umiestnený do oddielu špecializovaného zaobchádzania - ochranná liečba. V Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a v ústave na výkon väzby Leopoldov bol zaradený na pracovisko zamerané na ručné
šitie obuvi, kde bola jeho pracovná morálka na požadovanej úrovni, aktuálne do práce nie je zaradený,
vykonáva ústavnú protialkoholickú liečbu. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiaval.
Sociálny kontakt udržiava s priateľkou a kamarátom formou korešpondencie, telefonovanie a návštevy
na kontakt s príbuznými nevyužíva. Odsúdený bol vychovávaný v úplnej rodine. Odsúdený je vyučený
mechanikom nastavovačom, štúdium ukončil maturitnou skúškou. Po skončení štúdia pracoval rok
vo výrobe a nastúpil na základnú vojenskú službu. Následne pracoval ako nastavovač lisov, montér
strešných krytín, vodič nákladnej dopravy, brúsič a montér zimných záhrad. Posledný rok pracoval v
Rakúsku ako vodič a staral sa o kone. Stanovené ciele programu zaobchádzania sú plnené čiastočne,
nakoľko má len čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, k závislosti od alkoholu a na
kontakt s príbuznými nevyužíva telefonovanie a návštevy. V rámci plnenia programu zaobchádzania je
odsúdený vedený k dodržiavaniu ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa, ku kritickému postoju k
pitiu alkoholu a adekvátnemu zvládaniu záťažových situácií. Resocializačná prognóza odsúdeného sa
vzhľadom na nízke riziko sociálneho zlyhania javí ako priaznivá. Záverom hodnotenia sa konštatuje,
že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, a preto nebolo
doporučené ho podmienečne prepustiť.
Je teda nepochybné, že už i samotné hodnotenie riaditeľa Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody
v Leopoldove vyznieva značne v neprospech odsúdeného. V záveroch hodnotenia sa jednoznačne
konštatujú významné okolnosti, ktoré tvoria nevyhnutný predpoklad preto, aby bolo možné rozhodnúť o
žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Hodnotenie riaditeľa
ústavu v danom prípade je jedným z dôležitých dôkazov, z ktorého je súd povinný vychádzať, pričom
závery hodnotenia v tomto smere sú nepochybné a krajský súd o ich objektívnosti a správnosti nemal
žiaden dôvod pochybovať.
Rovnako nebola splnená ani druhá z dvoch materiálnych podmienok v podobe možnosti očakávania,
že by odsúdený v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody mohol
viesť riadny život. Tu treba poukázať predovšetkým na trestnú minulosť odsúdeného , jeho 7
záznamov v registri trestov, ako aj skutočnosť, že už v minulosti odsúdený z výkonu trestu odňatia
slobody podmienečne prepustený bol. Odsúdený má teda dostatok skúseností a možností , aby sa z
predchádzajúcich odsúdení, z predchádzajúcich výkonov trestov dostatočným spôsobom poučil, avšak
i napriek týmto výstrahám sa opätovne dopustil trestných činov, pre ktoré je v súčasnosti vo výkone
trestu odňatia slobody. Krajský súd poukazuje, že tieto odsúdenia jednoznačným spôsobom vykresľujú
charakter a osobnostný profil odsúdeného, ktorý je veľmi dôležitým faktorom pri zvažovaní skutočností,



či odsúdený prípadne po podmienečnom prepustení by mohol viesť riadny život. Sedem záznamov
v registri trestov a celkové správanie sa odsúdeného v danom prípade takéto okolnosti nenapĺňajú.
Nie je teda možné ani podľa názoru krajského súdu u odsúdeného očakávať, že by v prípade jeho
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody mohol viesť riadny život. Krajský súd
zdôrazňuje, že osoba samotného odsúdeného s poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti nedáva
dostatočné záruky k tomu, že by v prípade jeho podmienečného prepustenia tento mohol viesť riadny
život.
K námietke odsúdeného uvedenej v sťažnosti týkajúcej sa príslušnosti prvostupňového súdu na konanie
o podmienečnom prepustení, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 417 ods. 1 Tr. por. z ktorého
vyplýva, že príslušným súdom na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie je ten
súd v obvode, ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva. Na základe uvedeného Okresný súd Trnava
bol príslušný o podanom návrhu odsúdeného rozhodovať.
Krajský súd v súvislosti s týmito skutočnosťami poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody
prvostupňového rozhodnutia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach preto na ne
poukazuje.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného L. N. ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.