Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/309/2012 z 15. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. januára 2014, sp. zn. 26Sd/309/2012, ECLI:SK:KSBB:2014:6012201227.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/309/2012 | ECLI:SK:KSBB:2014:6012201227.2 | 2014-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7559113-688d-4b6f-886b-27c6ec3e63c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6012201227.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/309/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201227
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6012201227.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky O. T., nar. XX. W. XXXX, bytom Z. XXX/XX B.,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31.júla 2012 o zamietnutí žiadosti
o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. júla 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 18. júla 2012, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 35 %
miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože vyjadrené percento jej zníženej
pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúce svojim zdravotným ťažkostiam. Uviedla, že pre
prejavy kožného ochorenia bola opakovane prepustená zo zamestnania.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že k zhoršeniu jej kožných
prejavov dochádza vždy na jeseň, v dôsledku čoho bola aj hospitalizovaná. Predložila aktuálne odborné
lekárske nálezy, z ktorých vyplynulo, že pre liečbu kožného ochorenia bola navrhovateľke predpísaná
biologická liečba, podrobila sa psychiatrickému vyšetreniu s diagnostickým záverom epizódy stredne
ťažkej depresie s následným zlepšením stavu po liečbe. Neurologickým nálezom boli diagnostikované
možné incipientné artrotické zmeny, avšak bez prítomnosti humorálnej aktivity.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zdôraznila, že
posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotil zdravotné ťažkosti navrhovateľky opakovane, na
základe ňou predložených odborných lekárskych nálezov s totožným záverom, že pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí poklesol jej pracovný potenciál len o 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, čím neboli naplnené zákonné kritériá pre vznik invalidity.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä
so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a po



doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko
v Banskej Bystrici zo 7.októbra 2013 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1,6,7,8 cit.
zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XIV., pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre papuloskvamózne ochorenie (psoriáza, parapsoriáza, lichen) s výraznými
prejavmi, častými exacerbáciami alebo generalizované formy s dlhodobými remisiami vyjadriť v rozpätí
25-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúca lokalizácia procesu, vplyv ochorenia na
celkový stav organizmu, prítomnosť sprievodných príznakov, pohotovosť na recidívy, prípadne prechod
do chronicity. Prihliada sa tiež na sprievodné orgánové alebo systémové zmeny, infekčné komplikácie
a vplyv na obmedzenie pohybu.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku žiadosťou z 18.júla 2012. Za účelom rozhodnutia o uvedenej žiadosti posudzoval zdravotný
stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo
Zvolene. V posudku z 18. júla 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky
z prepúšťacej správy z kožnej hospitalizácie z novembra 2010, z opakovaných kožných nálezov,
denzitometrie, reumatologického a neurologického vyšetrenia z priebehu roku 2012 a za rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľky označil psoriázu, so zaradením pod kapitolu XIV., pol. 4, písm. b)
v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie
vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka
je sledovaná dermatológom pre psoriázu od detstva, liečbu neužívala pravidelne, dochádzalo k
prechodným zhoršeniam. Pre zhoršenie nálezu bola v roku 2010 prijatá na ústavnú liečbu, zatiaľ je
bez kĺbových ťažkostí jednoznačne potvrdených reumatológom. Vo februári 2012 absolvovala kúpeľnú
liečbu. Ochorenie je v remisii, nie sú ordinované kortikoidy ani imunosupresíva. Svoje posudkové
stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou a uvedené posúdenie
zdravotného stavu sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici opakovane bez prítomnosti navrhovateľky, ktorá sa na posúdenie svojho zdravotného stavu
nedostavila. V lekárskej správe z 19 . novembra 2012 vychádzal posudkový lekár z totožných
odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného reumatologického a ortopedického
vyšetrenia z roku 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo
všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky od detstva dominujú prejavy psoriázy
generalizovaného charakteru, ale s kolísavým priebehom, pri rešpektovaní liečebného režimu je
preukázané výrazné zlepšenie, napr. v rokoch 2010-2011. V tomto období boli prejavy väčšinou
len na predilekčných miestach. Pre prípadné pridruženie sekundárnych zmien na kĺboch opakovane
absolvovala reumatologické vyšetrenia, kde sú dokumentované len incipientné klinické prejavy, bez
výraznejšej klinickej či humorálnej aktivity. Pridružené ochorenia pohybového aparátu dorzalgie,
koxartrózu a gonartrózu nepovažoval za posudkovo významné, pretože sa prejavujú len bolesťami
chrbtice, objektívne sú bez koreňového dráždenia, vplyvu na svalstvo, postoj a chôdzu. Pohyb
váhonosných kĺbov nie je významnejšie obmedzený. V posudku zo 7.októbra 2013 na žiadosť



krajského súdu posudkovo vyhodnotil aj ďalšie odborné lekárske nálezy predložené navrhovateľkou a
to prepúšťaciu správu z hospitalizácie na kožnom oddelení z júla 2013, opakované pľúcne vyšetrenia,
psychiatrické vyšetrenia a kožné vyšetrenia z priebehu roku 2013. Jeho posudkový záver zostal
nezmenený. V posudku doplnil, že u navrhovateľky je za účelom dosiahnutia trvalejšieho zlepšenia jej
zdravotného stavu plánovaná biologická liečba, ktorú je možné aplikovať vzhľadom na normálny pľúcny
nález. Jej efekt bude možné vyhodnotiť až s odstupom času. Aktuálne nie je možné kožné ochorenie
navrhovateľky hodnotiť ako odolávajúce liečbe, bez možnosti zlepšenia. Pridružené psychické prejavy
hodnotené ako epizóda stredne ťažkej depresie sú v liečbe len od septembra 2013, preto nespĺňajú
zákonný predpoklad dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by mohol mať posudkový
význam.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil
žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri
posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože len pokles pracovnej schopnosti v zákonom predpokladanom rozsahu
odôvodňuje priznanie invalidity. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej
poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú
podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného
stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach
navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie kožné ochorenie, ktoré s
ohľadom na jeho prejavy, priebeh, lokalizáciu procesu, či prípadné sprievodné zmeny správne zaradil
pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej
schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Iné zhodnotenie zníženej
pracovnej schopnosti navrhovateľky pre uvedené ochorenie do úvahy neprichádzalo, pretože odbornými
lekárskymi nálezmi nebolo zistené, že u navrhovateľky ide o dlhodobo aktívnu formu kožného ochorenia,
ktoré odoláva liečbe a má vplyv na podstatné zníženie výkonnosti organizmu. Správne nebola využitá
možnosť navýšenia určeného percenta zníženej pracovnej schopnosti pre ďalšie ochorenia ktorými
trpí, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal zákonom
predpokladaný vplyv na jej pracovnú schopnosť. Pri ochoreniach podporného a pohybového aparátu
je rozhodujúce funkčné postihnutie, ktoré bolo u navrhovateľky zistené v posudkovo nevýznamnom
stupni. Na duševné ťažkosti navrhovateľky nebolo možné posudkovo prihliadnuť, pretože vzhľadom na
dĺžku liečby uvedené ochorenie nenapĺňalo predpoklad dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu čo
je jedným zo základných predpokladov posudkovej významnosti.

Na základe vyššie uvedených zistení dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa napadnutým
rozhodnutím správne zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože bez
vzniku invalidity jej nárok na túto dôchodkovú dávku nevznikol.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná
rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O. s. p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach



prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.